clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

N Á R O D N Á R A D A S R Poslanec Alexander SLAFKOVSK¯ sa snaÏí nielen porozumieÈ, ale aj splniÈ poÏiadavky a potreby, ktoré znamenajú lep‰í Ïivot pre ºudí. Aj Liptovsk˘ Mikulá‰ si ho pamätá v dobrom a vzÈah k mestu nepopiera ani pán poslanec. Rozhovor pripravila Anna Komová. Aj regiónu treba rozumieÈ Pretrvávajú isté hodnoty, ktor˘m sa základ poloÏil za vá‰ho primátorovania aÏ dodnes, ktoré? Zmena vo vedení mesta priniesla mnoho nov˘ch názorov na rie‰enie koncepãn˘ch otázok Ïivota mesta, ãi k lep‰iemu ukáÏe aÏ ãas. Dva roky od komunálnych volieb je príli‰ zavãasu na hodnotenie. Je pozitívne, Ïe pretrváva tendencia rozvíjaÈ Liptovsk˘ Mikulá‰ ako mesto s rôznorod˘m priemyslom a potenciálom pre podporu cestovného ruchu. Ako negatívum vidím to, Ïe sa mesto zbavuje rozhodujúceho vplyvu na strategické oblasti, ak˘mi sú v˘roba tepla, alebo skládkovanie odpadu a verejnoprospe‰né sluÏby, napriek ich pomerne kvalitnej úrovni. Pochádzate z Liptovského Mikulá‰a a Liptovsk˘ Mikulá‰ je jedn˘m z najväã‰ích okresov Îilinského samosprávneho kraja. Poznáte jeho potreby, ktoré sú v súãasnosti nevyhnutné pre v˘znamn˘ rozvoj regiónu? V prvom rade je to koordinácia a kompletizácia územn˘ch plánov obcí okolo Liptovskej Mary a v podhorí Nízkych Tatier. Bez t˘chto dokumentov a ich zladenia sa nedá oãakávaÈ dlhodob˘ udrÏateºn˘ rozvoj Liptova. V tejto súvislosti sa uÏ príli‰ dlho naÈahuje nová zonácia národn˘ch parkov, ktor˘mi je Liptov obkolesen˘. Rovnako je potrebné ukonãiÈ ROEP v Liptove. Vodná nádrÏ Liptovská Mara je stále ohrozovaná zneãisten˘mi odpadov˘mi vodami z obcí v jej povodí. Ich úãinné ãistenie je pre tento klenot v území otázkou priam existenciálnou. V oblasti dopravy je prepotrebn˘ samostatn˘ nájazd na autostrádu z priemyselnej zóny na v˘chodnom okraji mesta Liptovsk˘ Mikulá‰, ako aj obchvat obce Liptovské Matia‰ovce a zv˘‰enie prostriedkov na údrÏbu regionálnej cestnej siete. V oblasti vzdelávania je veºmi málo vyuÏit˘ potenciál Akadémie ozbrojen˘ch síl pre rozvoj aj civilného sektora, ktor˘ by mal vplyv na tvorbu a udrÏanie zaujímav˘ch pracovn˘ch príleÏitostí. V cestovnom ruchu bude stále do ãoho investovaÈ, aby lyÏiarske strediská a aquaparky udrÏali krok so svetovou konkurenciou. Boli ste dokonca trikrát zvolen˘ za primátora Liptovského Mikulá‰a, ão najdôleÏitej- ‰ie pre Ïivot obãanov sa za va‰ej éry v Liptovskom Mikulá‰i vybudovalo – postavilo? Najväã‰iu hodnotu má asi sanácia starej skládky priemyselného a komunálneho odpadu s jej súãasn˘m roz‰írením kapacity na cca 20 rokov. V rokoch 1993 – 1994 to stálo cca 160 mil. Sk a bolo sanovan˘ch takmer 160 000 m 3 priemyseln˘ch a komunálnych odpadov na neriadenej skládke, ktoré priamo ohrozovali vody Liptovskej Mary. Práce boli realizované s minimálnou pomocou ‰tátu, bez európskych fondov. No najviditeºnej‰ia je v˘stavba pe‰ej zóny, ktorá v˘razne zmenila Ïivot v centre mesta a v˘znamne ho priblíÏila ku tomu, ão sa oãakáva od centra cestovného ruchu. V˘stavba auquaparku, k rozvoju ktorého v˘znamne prispelo aj mesto, zmenila charakter cestovného ruchu v letn˘ch aj zimn˘ch mesiacoch. Obãania ocenili aj rekon‰trukciu tepelného hospodárstva ,ktorá umoÏnila odpojenie sa od zastaranej centrálnej vykurovacej sústavy a jej v˘raznú modernizáciu pri zachovaní stabilnej ceny tepla pod úrovÀou slovenského priemeru. Za v˘znamnú povaÏujem humanizáciu veºk˘ch sídlisk na Podbrezinách a NábreÏí s rekon‰trukciou ich verejn˘ch priestranstiev. Nemenej v˘znamná je aj revitalizácia starej priemyselnej zóny vìaka ãinorodému podnikateºskému prostrediu a úãinnej spolupráci mesta. Ako by ste rie‰ili koncepciu urbanistického rozvoja Îilinského kraja, ste spokojn˘ s dne‰n˘m stavom? Nateraz sa nedá povedaÈ, Ïe som spokojn˘, aj keì isté zlep‰enie oproti koncu minulého storoãia je viditeºné. Základn˘m problémom pre pozitívny rozvoj je vyrie‰enie dopravn˘ch tepien západo-v˘chodn˘m smerom a severojuÏn˘mi smermi s nadväznosÈami na súãasnú v˘robnotechnickú infra‰truktúru. Mám na mysli predov‰etk˘m tunel popod Martinské hole a pokraãovanie autostrády v˘chodne od Îiliny tak, aby sa cestná doprava vyhla Streãnu a tunel popod Donovaly (bohuÏiaº bola schválená dlh‰ia, ale menej uÏitoãn˘ variant s prepojením D. Kubína cez Martin na Zvolen a Budape‰È. Nie sú to lacné rie‰enia, ale kedy inokedy ak nie teraz bude ‰anca ich realizovaÈ, keì je unikátna moÏnosÈ získaÈ zdroje z európskych peÀazí? Rovnak˘ problém je odkanalizovanie Hornej Oravy a Horn˘ch Kysúc a mal˘ch obcí okolo Liptovskej Mary. Problémom bude aj vybudovanie regionálnej spaºovne priemyseln˘ch a komunálnych odpadov, ich skládkovanie je ãoraz zlo- Ïitej‰ie. V odpovedi na prvú otázku spomínam aj problémy s územn˘mi plánmi mal˘ch obcí a oblastí cestovného ruchu na Liptove, rovnak˘ problém má cel˘ kraj. Pre udrÏanie rovnováhy v území je potrebné v˘razne zlep‰iÈ starostlivosÈ o cesty 2. a 3. triedy a udrÏaÈ regionálnu obsluÏnosÈ hromadnou dopravou. Bez nich Ïivot a krása severného Slovenska nebude udrÏateºná tak, ako ju poznáme. Aké nové stavby by mali pribudnúÈ konkrétne v Liptovskom Mikulá‰i, aby sa obyvateºom Ïilo ºah‰ie, kraj‰ie? Rekon‰trukcie ciest a chodníkov v ‰ir‰om okolí centra a v mestsk˘ch ãastiach, parkovacie miesta v centre mesta a revitalizácia Domu sluÏieb, rekon‰trukcie ‰kolsk˘ch budov s dôrazom na úsporu tepelnej energie, zv˘‰enie kapacít v domovoch dôchodcov a zriadenie hospica, kompletizácia cyklistick˘ch trás a ich prepojenie s okolit˘mi obcami a prímestsk˘mi ãasÈami, nov˘ zimn˘ ‰tadión alebo rekon- ‰trukcia starého, letná plaváreÀ, zv˘‰enie dostupnosti b˘vania pre mladé rodiny za primerané ceny, stavby protipovodÀovej ochrany v prímestsk˘ch ãastiach a na Váhu, protihluková ochrana pred hrmotom zo Ïeleznice a autostrády, odkanalizovanie zostávajúcich prímestsk˘ch ãastí, prekládka ‰tátnej cesty I/18 z centra mesta do priestoru juÏne od autostrády, zlikvidovanie star˘ch nefunkãn˘ch priemyseln˘ch stavieb aj s komínmi, staãí? Je toho dosÈ aj na viac funkãn˘ch období... 58
N Á R O D N Á R A D A S R VyuÏívajú sa v Liptovskom Mikulá‰i na dobudovanie, v˘stavbu, prípadne iné ciele aj prostriedky z eurofondov? Áno. Najväã‰í projekt v cestovnom ruchu na Slovensku zo zdrojov EÚ v plánovacom období 1999 – 2006 je pred dokonãením. Je to projekt rozvoja strediska cestovného ruchu medzinárodného v˘znamu pri Liptovskej Mare za takmer 200 miliónov. V starom plánovacom období bolo úspe‰né ‰kolstvo, vzdelávanie v samospráve, ale aj nemocnica. Nové plánovacie obdobie sa e‰te len rozbieha a mestu a jeho obyvateºom by len prospelo, keby sa dosiahli porovnateºné úspechy ako v tom uplynulom, keìÏe zdroje sú rádovo vy‰- ‰ie. Na kraje pre‰li isté kompetencie a zariadenia, ktoré mali v minulosti dosÈ v˘razné dlhy, ako napr. ‰koly, nemocnice, kultúrne pamiatky... a urobili nejednému primátorovi vrásky na ãele. Ako je to v Liptovskom Mikulá‰i, máte informácie? Zabudli ste na oblasÈ sociálnej starostlivosti, ktorá trpí dlhodobou podfinancovanosÈou, najmä opatrovateºská starostlivosÈ. V ostatnom ãase v‰ak rezonovala snaha vytvoriÈ jednu veºkú nemocnicu ako akciovú spoloãnosÈ so sídlom v Îiline, ktorá mala spojiÈ nemocnice v âadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikulá‰i do jedného celku s cieºom vytvoriÈ a. s. so sídlom v Îiline, ão vyvolalo pod- ºa mÀa oprávnenú búrku protestov tak medzi zdravotníkmi, ako aj medzi obãanmi. Prechodom na krajskú samosprávu sa len o málo zlep‰ila situácia vo vami spomínan˘ch zariadeniach, ktoré pre‰li do kompetencie krajsk˘ch samospráv. Ich ‰trukturálna zadlÏenosÈ pod správou ‰tátu bola oveºa vy‰‰ia ako sú finanãné zdroje vypl˘vajúce pre kraje z fi‰kálnej decentralizácie a ich úverové moÏnosti. Úverové zdroje boli takmer vo v‰etk˘ch krajoch vyuÏité na maximum a ìal‰ie úvery uÏ nie sú zo zákona moÏné. Aj súãasné sú ãasto kryté zdrojmi, ktoré sú urãené na financovanie prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávne kraje, ão pokladám za veºké riziko v prípade mimoriadnych v˘dajov a v Îilinskom kraji to nie inak. Banky sa totiÏto nebudú p˘taÈ na ak˘ úãel pri‰li peniaze na úãet kraja a veºmi ºahko ho zablokujú v prípade jeho finanãn˘ch problémov. Ani cesty druhej a tretej triedy nie sú zanedbateºnou poloÏkou, no pre obyvateºov väã‰ích miest a okolit˘ch obcí sú nevyhnutné. Ako sa rie‰i ich v˘stavba a údrÏba v Liptovskom Mikulá‰i a okolí. Dá sa pomôcÈ? Bez peÀazí to nepôjde. Úverové zaÈaÏenie kraja je na maxime a tak poslednou nádejou sú ‰trukturálne fondy Európskej únie. Ná‰ kraj nie je jedin˘ v takejto situácii a ako som uÏ povedal, povaÏujem cestnú sieÈ na úrovni druhej a tretej triedy za rozhodujúci pilier pre rovnomern˘ rozvoj v území. Len na autostrádu sa spoliehaÈ nedá, ak nechceme zaÏiÈ masívny exodus z vidieka do miest. V uplynulom roku do‰lo ku v˘raznej zmene v systéme správy a údrÏby t˘chto ciest. Pri‰lo k v˘raznej centralizácii ich správy s odobratím kompetencií b˘val˘m „Okresn˘m správam ciest“ a ich prenesením do Îiliny. V˘sledok je zatiaº zavãasu hodnotiÈ, ale podºa toho ão sa podarilo urobiÈ v údrÏbe a ak˘ je stav prípravy projektov pre ãerpanie európskych zdrojov, tak nie som veºk˘ optimista. Takmer v‰etky regióny majú ÈaÏkosti nielen s infra‰truktúrou ale aj samotnou dopravou. Poznáte situáciu v Îilinskom kraji? Regionálnu dopravu u nás spravujú dve akciové spoloãnosti. Jedna so sídlom v Îiline a druhá v RuÏomberku. Obidve sa nezaobídu bez dotácie ku cestovnému zo samosprávneho kraja, ináã by neboli schopné udrÏaÈ dostupné cestovné. Priznám sa, Ïe hlbiny ich úãtovníctva sú pre mÀa záhadou a ani kontrolór samosprávneho kraja nebol spokojn˘ v minulom roku s dokumentmi, ktoré mu predloÏila jedna z nich. Obidve spoloãnosti obnovili svoj „vozov˘“ park nákupom nov˘ch autobusov z vlastn˘ch úverov, ale aj tak minimálne 1/3 autobusov je po základnej Ïivotnosti a fungujú len vìaka generálkam a silou vôle. Viete v súãasnosti z vá‰ho postu prispieÈ napríklad dobrou radou, prípadne konkrétne pomôcÈ regionálnemu rozvoju? V ãom sa robí najviac ch˘b pri rozvíjaní potrieb dan˘ch regiónov. MôÏete byÈ aj konkrétny. âi by bola moja rada dobrá, to neviem posúdiÈ. BohuÏiaº prichádza k príli‰nému politizovaniu in‰titúcií a rozhodnutí krajskej samosprávy aj na regionálnej úrovni, a t˘m k nedostatku dlhodobého pohºadu na problémy. Niekedy prevláda prístup, á la „Franto podrÏ ten komín, ja skoãím pre peniaze, bo idú voºby“. Nech mi ãitateº prepáãi, Ïe nebudem konkrétny. Veterné elektrárne a diskusia okolo nich V súvislosti s v˘stavbou vetern˘ch elektrární (VE) bolo v hromadn˘ch oznamovacích prostriedkoch v poslednom ãase publikovan˘ch veºa príspevkov. Takmer v‰etky prezentovali odmietav˘ postoj k ich v˘stavbe a cítiÈ z nich „rukopis“ aktivistov obãianskeho zdru- Ïenia Krajina bez vrtúº. Poburujúca je v‰ak skutoãnosÈ, Ïe v publikovan˘ch ãlánkoch, ale aj na verejn˘ch prerokovaniach navrhovanej ãinnosti (posudzovanie vplyvov na Ïivotné prostredie), je prípadn˘ pozitívny postoj starostu alebo poslancov obecného zastupiteºstva priamo alebo nepriamo spájan˘ s podozrením z korupcie. A to je skutoãnosÈ, na ktorú musíme zareagovaÈ. Veºmi dôrazne a nekompromisne tieto podozrenia odmietame. Je málo tém, ktoré vyvolali takú búrlivú a rozporuplnú reakciu v obecn˘ch zastupiteºstvách, ako zámer na v˘stavbu VE. Zásluhou aktivistov spomenutého zdruÏenia sa v‰ak diskusia o tejto téme posúva do oblasti poloprávd, demagógie, vyloÏen˘ch nezmyslov, spochybÀovania v‰etkého, ão len naznaãí sympatie a záujem o vyuÏitie veternej energie v katastroch na‰ich obcí. Finanãn˘ prínos do obecnej pokladnice je bagatelizovan˘, obyvatelia dotknut˘ch lokalít sú zastra‰ovaní negatívnymi vplyvmi, starostovia obcí a poslanci, ktorí prejavia záujem o v˘stavbu, sú povaÏovaní za devastátorov krajiny. Áno, sme si vedomí, Ïe veterné elektrárne sa stanú dominantou v krajine – to je nespochybniteºn˘ fakt. A ako kaÏdé technické dielo vyvolávajú rôzne reakcie. Niekomu sa páãia, niekomu nie, a mnoh˘m je to jedno. Súvisiace diskusie podporujeme, ak sú vecné a argumentaãne podloÏené. Ná‰ záujem o túto problematiku je jednoznaãne motivovan˘ finanãn˘m prínosom do rozpoãtu na‰ich obcí – veì ide o nie zanedbateºné prostriedky. Je pre na‰e obce veºmi v˘znamn˘ a ÈaÏko ho nahradiÈ inou alternatívou. Veºmi radi privítame radu v tomto smere. Obnoviteºné zdroje energií majú dnes zelenú a vietor k tak˘m zdrojom urãite patrí. Otázka podºa ná‰ho názoru nestojí tak, ãi veterné elektrárne na Slovensku budú alebo nebudú. Otázkou je – kde budú. Preão by nemali maÈ na‰e obce z tohoto trendu finanãn˘ profit? Rokujme s investormi o vyváÏenosti ich ziskov a prínosu pre obec. Bude dostatoãn˘, aby vyváÏil naru‰en˘ vzhºad krajiny v okolí na‰ich obcí? Pri odpovedi na tieto otázky potrebujeme poznaÈ názor obãanov, predov‰etk˘m t˘ch, ktorí majú trval˘ pobyt v na‰ich obciach. Opakujeme – vítame diskusiu okolo v˘stavby vetern˘ch parkov, ale dôrazne odmietame podozrenia z korupcie. Veì my sme obãania t˘chto obcí a chceme nimi byÈ aj v budúcnosti. To si váÏne niekto myslí, Ïe si neuvedomujeme moÏné súvisiace riziká? Rozruch okolo v˘stavby VE povaÏujeme za umelo zdramatizovan˘. Prijímame kaÏd˘ názor, ktor˘ je k téme a argumentaãne podloÏen˘. Chceme aj touto cestou vyzvaÈ na‰ich spoluobãanov, aby sa zapojili do tejto diskusie. Potrebujeme poznaÈ ich názory a sme pripravení svoje názory a dôvody postoja verejne obhájiÈ. Za obce: Cerová – Vladimír Jáno‰, Chvojnica – Ján Ple‰a, Hlboké – JUDr. Pavol Holej‰ovsk˘, Hradi‰te pod Vrátnom – Ing.Ivan Hatiar, Osuské – Ing. Anton Fiala, Soboti‰te – Ing. Dana âerneková, Vrbovce – Ing. Samuel Redecha 59
Page 1 and 2:
CLXIII. ČÍSLO 2008 Parlamentný K
Page 3 and 4:
E D I T O R I A L Rakovina spoloãe
Page 5 and 6: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 7 and 8: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 9 and 10: kovo si v rámci prioritn˘ch proje
Page 11 and 12: 1 6 0 . V ¯ R O â I E Î E L E Z
Page 13 and 14: MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 17 and 18: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 21 and 22: M E S T O K O · I C E nosti zaloÏ
Page 23 and 24: M E S T O K O · I C E Vo svojom p
Page 31 and 32: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 33 and 34: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 V Brati
Page 35 and 36: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 „Dovo
Page 37 and 38: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 foto: M
Page 39 and 40: M E S T O B R A T I S L A V A âo j
Page 49 and 50: Z V Ä Z S T A V E B N ¯ C H P O D
Page 51 and 52: N Á R O D N Á R A D A S R Nie je
Page 53 and 54: N Á R O D N Á R A D A S R Topoº
Page 55: N Á R O D N Á R A D A S R k˘ v˘
Page 59 and 60: N Á R O D N Á R A D A S R vil a p
Page 61 and 62: N Á R O D N Á R A D A S R ão org
Page 63 and 64: P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 65 and 66: D I A L Ó G Y O A & E W O ãom? O
Page 67 and 68: D I A L Ó G Y O A & E W umoÏÀuje
Page 69 and 70: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 71 and 72: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 73 and 74: E K O N Ó M I A Sociálny ‰tát
Page 75 and 76: E K O N Ó M I A revitalizujú. Aj
Page 77 and 78: · T Á T A P R Á V O júci zabezp
Page 79 and 80: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 85 and 86: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 87 and 88: S U P E R M O N I T O R Spotrebitel
Page 89 and 90: S U P E R M O N I T O R s nepredví
Page 91 and 92: S U P E R M O N I T O R pretoÏe sa
Page 93 and 94: S U P E R M O N I T O R *** To, ão
show all

clxiii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk