clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR Na základe ‰tatistick˘ch údajov k 31. decembru 2006 je na území Slovenskej republiky 2 891 obcí (úroveÀ LAU 2) pri poãte 5 393 637 obyvateºov, ão je vzhºadom na hustotu osídlenia a v˘meru územia nadmern˘ poãet. V oblastiach s koncentráciou veºkého poãtu mal˘ch obcí sú aj najväã‰ie regionálne rozdiely – tieto regióny sú najviac chudobné (juh stredného Slovenska a severov˘chod Slovenska). Preto si myslím, Ïe táto problematika by mala byÈ v budúcom období rie‰ená komplexne prostredníctvom komunálnej reformy. Kde sú najväã‰ie problémy, ktoré brzdia rozvoj jednotliv˘ch regiónov? Existuje ich spoloãn˘ menovateº, alebo sú priepastné rozdiely? Ak odhliadneme od Bratislavského kraja, ktor˘ svojou ekonomickou úrovÀou vysoko vyãnieva nad úroveÀ ostatn˘ch krajov SR, priepastné rozdiely v úrovni rozvoja ostatn˘ch slovensk˘ch regiónov nie sú. Ako je uÏ naznaãené v odpovedi na predchádzajúcu otázku, na úrovni Slovenskej republiky existujú urãité súhrnné disparity (môÏeme ich nazvaÈ spoloãn˘m menovateºom disparít), ktoré charakterizujú zaostávanie Slovenska za pôvodn˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ (EÚ 15) v ãase, keì vstupovalo do Únie. Sú to • nízka konkurencieschopnosÈ materiálovej v˘roby a sluÏieb, • nedostatoãná kvalita ºudsk˘ch zdrojov, • nedostatoãná kvalita a dostupnosÈ verejnej infra‰truktúry. Prirodzene, tieto hlavné disparity, aj keì sú spoloãné pre celé Slovensko, sa v jednotliv˘ch regiónoch krajiny prejavujú s rozdielnou silou a naliehavosÈou. Typick˘m príkladom je dopravná infra‰truktúra, ktorej zaostávanie je najv˘raznej‰ie v regióne NUTS 2 v˘chodné Slovensko a men‰í resp. oneskoren˘ prílev zahraniãn˘ch investícií do tohto regiónu sa pripisuje hlavne ch˘bajúcemu diaºniãnému spojeniu. Treba v‰ak tieÏ upozorniÈ na pomerne veºké vnútroregionálne rozdiely v rámci samosprávnych krajov (rozdiely medzi okresmi alebo mikroregiónmi vnútri kraja). Aj v relatívne ekonomicky vyspelej‰ích slovensk˘ch krajoch, ako je napr. Bratislavsk˘ alebo Trnavsk˘, existujú rozdiely medzi úrovÀou jednotliv˘ch okresov alebo medzi úrov- Àou krajského mesta a jeho okolia a vzdialenej‰ími oblasÈami kraja. Ako sa vyh˘baÈ jednotliv˘m nezhodám pri regionálnych odli‰nostiach (pri získavaní finanãn˘ch prostriedkov do podpory regionálneho rozvoja), ktoré narú‰ajú Ïelané napredovanie? Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR okrem iného riadi a monitoruje poskytovanie finanãn˘ch prostriedkov do podpory regionálneho rozvoja jednotliv˘ch regiónov SR dvoma formami: Po prvé formou ‰trukturálnych fondov EÚ prostredníctvom Regionálneho operaãného programu (ROP) a Operaãného programu pre Bratislavsk˘ kraj (OPBK) a programu INTEREG – cezhraniãnej spolupráce SR. Orientaãné alokácie na programové obdobie 2007 – 2013 sú pre ROP 1 445 mil. eur a pre OPBK 87 mil. eur. Alokácie medzi jednotlivé regióny SR na úrovni NUTS 3 sú 31,1% pre západné Slovensko, 31,9% pre stredné Slovensko a 34,0% pre v˘chodné Slovensko; V tomto pomere sa predpokladá ãerpanie finanãn˘ch prostriedkov z EÚ fondov v rámci cieºa konvergencia. Po druhé formou finanãnej podpory z kapitoly MVRR SR do oblasti rozvoja a obnovy b˘vania prostredníctvom: ·tátneho fondu rozvoja b˘vania, ·tátnej prémie k prvému stavebnému sporeniu pre stavebné sporiteºne, ·tátneho príspevku pre mlad˘ch k hypotekárnym úverom, poskytovaním príspevku pre vypracovávanie územnoplánovacej dokumentácie sídiel... âerpanie finanãn˘ch prostriedkov pre obe formy finanãnej podpory sa uskutoãÀuje na základe predloÏen˘ch Ïiadostí verejn˘ch i súkromn˘ch subjektov z jednotliv˘ch regiónov SR. Úspe‰nosÈ ãerpania je úmerná kvalite predloÏen˘ch projektov a poãtu predloÏen˘ch Ïiadostí, ãím priamo závisí od iniciatívy a absorpãnej schopnosti jednotliv˘ch regiónov resp. Ïiadajúcich subjektov o poskytnutie finanãnej podpory. Z dôvodu optimalizácie prepojenia procesov a informaãn˘ch tokov, MVRR SR zriadilo Integrovanú sieÈ regionálnych rozvojov˘ch agentúr (IS RRA), ktorá na miestnej úrovni najmä zabezpeãuje informovanosÈ, poradenstvo a poskytovanie informaãno-poradensk˘ch sluÏieb v oblasti regionálneho rozvoj a poskytuje pomoc Ïiadateºom pri získavaní finanãnej podpory z EÚ fondov. Je dostatoãné finanãné zabezpeãenie podpory regionálneho rozvoja? Z ak˘ch zdrojov sa najãastej‰ie regionálny rozvoj financuje? Povedzme si otvorene, peÀazí nikdy nie je dosÈ vzhºadom na v‰etky tie problémy, ktoré treba v regiónoch rie‰iÈ. Ale myslím si, Ïe ich mnoÏstvo nie je aÏ tak dôleÏité ako povedomie ºudí a ich schopnosÈ disponibilné financie správne a efektívne pouÏiÈ. Najväã‰ím zdrojom financovania regionálneho rozvoja sú v súãasnosti fondy EÚ. V programovom období 2007 – 2013 sa prostredníctvom 11 operaãn˘ch programov prerozdelí aÏ 11,3 mld. eur. Okrem fondov EÚ sa regionálny rozvoj financuje príspevkami zo ‰tátneho rozpoãtu, rozpoãtov samosprávnych krajov, miest a obcí a so súkromn˘ch zdrojov, ãi uÏ domácich alebo zahraniãn˘ch. Veºmi dôleÏité je podporovaÈ regionálny rozvoj aktivizovaním vlastn˘ch vnútorn˘ch zdrojov rozvoja. Na to má slúÏiÈ zákon o podpore regionálneho rozvoja, ktor˘ má do budúcnosti vytvoriÈ priestor a podmienky na efektívnej‰ie usmerÀovanie a uskutoãÀovanie regionálnej politiky. Návrh zákona je v súãasnosti v legislatívnom procese schva- ºovania. Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR je riadiacim orgánom pre 3 operaãné programy, podporuje finanãn˘m príspevkom euroregionálne zdruÏenia a vybrané regionálne rozvojové agentúry. Ministerstvo taktieÏ aktívne podporuje v˘stavbu nájomn˘ch bytov priamo z prostriedkov ‰tátneho rozpoãtu, aj v˘hodn˘mi úvermi zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania. Na‰ou úlohou do budúcnosti je bojovaÈ v diskusiách o budúcej podobe politiky súdrÏnosti EÚ za to, aby po roku 2013 SR získala moÏnosÈ vyuÏívaÈ fondy EÚ aspoÀ v takom rozsahu ako je to v súãasnosti a zároveÀ vytvoriÈ efektívny systém financovania regionálneho rozvoja aj mimo t˘chto zdrojov. VyuÏívajú sa aj doplnkové zdroje finanãného zabezpeãenia z EÚ? Do akej miery a na ão sa prevaÏne ãerpajú? Doplnkové zdroje finanãného zabezpeãenia podpory regionálneho rozvoja sú zdroje zo ‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondu. V súvislosti s implementáciou inovatívnych finanãn˘ch nástrojov EK vytvorila pre programové obdobie 2007 – 2013 iniciatívy JEREMIE, JESSI- CA a JASPERS. V súãasnosti je návrh implementaãn˘ch dokumentov k iniciatíve JEREMIE (materiál MF SR) v pripomienkovom konaní. Iniciatívu JASPERS vyuÏíva MÎP SR a MDPT SR. Iniciatíva JESSICA sa v SR nevyuÏíva. Na aké obdobie sa vypracúva národná stratégia pri uplatnení partnerstva a s ak˘m obsahom? Zámerom MVRR SR je vypracovaÈ dlhodobú komplexnú stratégiu regionálneho rozvoja SR na cca 20 rokov, ktorá sformuluje strategick˘ prístup ‰tátu k podpore regionálneho rozvoja. Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja v § 6 ustanovuje v˘chodiskov˘ strategick˘ dokument Národná stratégia regionálneho rozvoja, ktor˘ bude vypracovan˘ v spolupráci so sociálno-ekonomick˘mi partnermi podieºajúcimi sa na regionálnom rozvoji. ·truktúra a obsah Národnej stratégie regionálneho rozvoja zaloÏí v˘chodiskovú pozíciu k dosiahnutiu priorít a cieºov urãen˘ch pre trvalo udrÏateºn˘ rozvoj regiónov. Jej obsahom bude anal˘za hospodárskej a sociálnej situácie regiónov, na základe ktorej sa urãia najväã‰ie disparity a rozvojov˘ potenciál regiónov, ìalej ‰truktúra realizaãn˘ch krokov k naplneniu vízie Slovenskej republiky pri zohºadnení geografickej, historickej a kultúrnej diferenciácie jednotliv˘ch regiónov. Súãas- Èou tohto dokumentu bude aj ‰pecifikácia jednotliv˘ch nástrojov podpory a rozpracovanie finanãného zabezpeãenia napæÀania ustanoven˘ch cieºov a priorít podpory rozvoja regiónov. Strategick˘m dokumentom pre vyuÏívanie podpory z EÚ je Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec pre obdobie rokov 2007 – 2013, ktor˘ vychádzal zo skúseností získan˘ch v skrátenom programovacom období 2004 – 2006, ktoré bolo pre Slovensko prv˘m obdobím, kedy sa mohlo uchádzaÈ o príspevky z fondov EÚ, a bol oficiálne schválen˘ 17. augusta 2007 Európskou komisiou. Obsahovo sa ãlení na jednotlivé kapitoly, ktoré do seba logicky zapadajú a sú zamerané na proces prípravy NSRR, anal˘zu súãasnej situácie v na‰ej krajine, zadefinovanie vízie a stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, charakteristiku jednotliv˘ch operaãn˘ch programov a spôsob financovania. Z ak˘ch údajov ãerpáte pri vypracúvaní národnej stratégie? Sú dostatoãné na pozdvihnutie regiónu? Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec na roky 2007 – 2013 vychádza zo skúseností z minulého skráteného programového obdobia 2004 – 2006, z nariadení ES pre programové obdobie 2007 - 2013, vyuÏíva údaje z domácich koncepãn˘ch a strategick˘ch dokumentov (napr. Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, Národná stratégia trvalo udrÏateºného rozvoja SR, Národn˘ program reforiem SR na roky 2006 – 2008, Rámec podpory Spoloãenstva 2004 – 2006 pre Slovensko, Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov) ako aj ‰tatistické údaje z dostupn˘ch európskych, národn˘ch a regionálnych databáz. Okrem uveden˘ch dokumentov boli pri vypracovaní jednotliv˘ch ‰pecifick˘ch priorít NSRR pouÏité aj rezortné strategické materiály schválené vládou SR. Obdobné údaje Ministerstvo vyuÏije i pri vypracúvaní národnej stratégie regionálneho rozvoja, najmä skúsenosti z okolit˘ch krajín pri vypracovaní ich vlastn˘ch národn˘ch stratégií, ‰tatistické údaje, rezortné strategické a programové dokumenty, Koncepciu územného rozvoja Slovenska a aktuálne programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja vy‰‰ích územn˘ch celkov. Predpokladáme, Ïe v‰etky pouÏité materiály a informácie v nich obsiahnuté odráÏajú skutoãn˘ stav v jednotliv˘ch regiónoch, a preto si osobne myslím, Ïe ich správnym vyuÏitím by z dlhodobej- ‰ieho hºadiska mali prispieÈ k pozdvihnutiu regiónu. VedomosÈ o záporoch a kladoch regiónu je základom pre jeho rozvoj. 28
MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR Va‰e ministerstvo práve analyzuje a monitoruje hospodársku situáciu v jednotliv˘ch regiónoch na Slovensku, ktoré patria medzi najrozvinutej‰ie a preão? MVRR SR monitoruje vybrané ukazovatele rozvoja SR pri realizácii finanãnej pomoci z EÚ zo ‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci programového dokumentu NSRR SR pre obdobie 2007 – 2013 v porovnaní s krajinami EÚ-15 na úrovni NUTS 1 a NUTS 2. Pre vybrané ukazovatele monitorovania a hodnotenia boli stanovené poãiatoãné a cieºové hodnoty, ktoré by mali byÈ dosiahnuté pri konci programového obdobia, za predpokladu efektívneho vyuÏitia finanãn˘ch prostriedkov z EÚ. Sledovanie plnenia t˘chto ukazovateºov má v˘znam z pohºadu plnenia resp. neplnenia stanoven˘ch cieºov pri rozvoji SR a taktieÏ i z pohºadu prípadn˘ch nutn˘ch zmien operaãn˘ch programov resp. ich finanãn˘ch alokácií. Na úrovni NSRR SR bolo stanoven˘ch niekoºko ukazovateºov na monitorovanie a hodnotenie. Patria sem Energetická nároãnosÈ ekonomiky, HDP (hrub˘ domáci produkt) na obyvateºa v PKS (parita kúpnej sily) vo vzÈahu k EÚ-15, Miera zamestnanosti (15-64) vo vzÈahu k EÚ-15, Produktivita práce vo vzÈahu k EÚ-15, Súhrnn˘ index inovatívnosti (EIS) a Regionálny súhrnn˘ index inovatívnosti (RRSII) pre BK, západné Slovensko, stredné Slovensko a v˘chodné Slovensko. Regionálne rozdiely vo v˘konnosti ekonomiky SR na úrovni NUTS 2 sú znaãné a v roku 2004 predstavoval HDP na obyvateºa v parite kúpnej sily vyroben˘ na Západnom Slovensku 46,6% priemeru EÚ-15, na strednom Slovensku 41,2% a na v˘chodnom Slovensku iba 37,4%. Bratislavsk˘ kraj dosiahol v HDP na obyvateºa v PKS 114,2% úrovne EÚ-15. V˘razn˘ rozdiel vo v˘konnosti Bratislavského kraja súvisí s postavením BA ako hlavného mesta, ktoré sústreìuje najväã‰ie administratívne a priemyselné kapacity a disponuje mimoriadne vhodnou geografickou polohou. Aké sú v˘sledky pri zabezpeãovaní spolupráce s orgánmi EÚ v oblasti regionálneho rozvoja? MVRR SR sa podieºa na presadzovaní pozícií SR v in‰titúciách EÚ (Rada EÚ). Rezortná koordinaãná skupina MVRR SR pre záleÏitosti EÚ predstavuje prvú úroveÀ koordinácie rozhodovacieho procesu v záleÏitostiach EÚ, ktorá vpl˘va na prípravu pozície Slovenskej republiky vo v‰etk˘ch etapách rozhodovacieho procesu. Jej hlavnou úlohou je odborná príprava predbeÏného stanoviska a pozície SR na rokovanie pracovnej skupiny Rady EÚ pre ‰trukturálne opatrenia v Bruseli. Aká je úroveÀ rozvoja jednotliv˘ch regiónov v porovnaní s EÚ? Pri vypracovávaní programového dokumentu NSRR pre obdobie 2007 – 2013 bola v rámci Makroekonomickej anal˘zy SR hodnotená úroveÀ SR voãi EÚ-15 v oblasti v‰eobecného ekonomického prostredia na základe ‰tatistick˘ch údajov z EUROSTATu. Hodnota hrubého domáceho produktu na obyvateºa v parite kúpnej sily na základe prepoãtov údajov zverejnen˘ch Eurostatom sa dosiahlo v SR v roku 2004 HDP 59,85% priemeru EÚ-15. Pri hodnotení v˘voja ekonomiky z pohºadu reálnej konvergencie zaznamenala SR v období rokov 2000 – 2006 v˘raznú akceleráciu vo v˘konnosti ekonomiky. Zv˘‰enie hrubého domáceho produktu na obyvateºa v ‰tandardoch kúpnej sily na základe prepoãtov údajov zverejnen˘ch Eurostatom dosiahlo SR v roku 2006 HDP 63,7% priemeru EÚ-27. Pre porovnanie rozvoja SR nadväzujeme na odpoveì z otázky ã. 9, kde sú uvádzané ‰tatistické údaje z EUROSTATu za rok 2004. Posledné dostupné ‰tatistické údaje z EUROSTATu z roku 2005 uvádzajú pre SR na úrovni NUTS 2 tieto hodnoty HDP na obyvateºa v parite kúpnej sily v porovnaní priemeru EÚ-27: Bratislavsk˘ kraj 147.9%, Západné Slovensko 57,0%, Stredné Slovensko 46.7% a V˘chodné Slovensko 43.1%. Realizáciou cieºa politiky súdrÏnosti EÚ sú v SR evidentné pozitívne ukazovatele pri odstraÀovaní rozdielov hodnoten˘ch území na úrovni NUTS 2. Vplyv postupn˘ch zmien sa prejavuje v ãasov˘ch posunoch. Podºa jednej zo ‰tatistík OECD, ktorá hodnotí zdroje ekonomického rastu v regiónoch krajín OECD z roku 2007, medzi celkovo 320 hodnoten˘mi oblasÈami z 30 ãlensk˘ch krajín OECD sa uvádza stredné Slovensko na 91. mieste, západné Slovensko na 93. mieste, v˘chodné Slovensko na 107. mieste a Bratislavsk˘ kraj s prírastkom HDP o 2,1 percenta na 109. mieste. Pri maximálnom ur˘chlení v‰etk˘ch predpísan˘ch administratívnych procesov sa predpokladá, Ïe je moÏné oãakávaÈ väã‰í nárast ãerpania eurofondov aj pre Slovensko. Ich implementácia sa stáva skutoãnosÈou pri splnení podmienok kladen˘ch legislatívou EÚ a SR. Viac na spomínanú tému v rozhovore s generálnym riaditeºom Agentúry na podporu regionálneho rozvoja, Igorom ·TEFANOVOM, ktor˘ odpovedá na otázky redaktorky Anne Komovej. Implementácia eurofondov Aká je realita, potrebuje Slovensko v˘raznú finanãnú pomoc zo strany EÚ? S akou sumou peÀazí sa ráta z eurofondov pre regionálny rozvoj Slovenska? Pristúpením 12 nov˘ch ãlensk˘ch krajín sa zv˘raznili vnútorné rozdiely v príjmoch a príle- Ïitostiach v rámci EÚ. âo sa t˘ka Slovenska, na celom jeho území s v˘nimkou Bratislavského kraja je priemern˘ HDP niÏ‰í ako 75% priemeru EÚ. Je na‰ím záujmom, a tieÏ záujmom EÚ, investovaÈ znaãné úsilie a prostriedky s cieºom ão najr˘chlej‰ie priblíÏiÈ Ïivotnú úroveÀ Slovenska a jeho regiónov k priemeru EÚ. V rámci kohéznej politiky vyãlenila EÚ pre Slovensko na obdobie rokov 2007 – 2013 viac ako 11,5 mld. eur. Tieto prostriedky smerujú priamo do oblastí, v ktor˘ch pretrvávajú najváÏnej‰ie problémy, a ktor˘ch odstránenie má potenciál priniesÈ v˘razné zlep‰enie Ïivotnej úrovne na Slovensku. Vláda SR vypracovala a EK schválila 11 operaãn˘ch programov (OP), ktoré prichádzajú so stratégiou podpory v konkrétnych oblastiach, ako Doprava, Îivotné prostredie, Infra- ‰truktúra, V˘skum a v˘voj, ZamestnanosÈ a pod. Vo svojej podstate v‰etky OP prispievajú k rozvoju regiónov Slovenska, av‰ak netreba zabúdaÈ na skutoãnosÈ, Ïe finanãné prostriedky EÚ sú len doplnkov˘mi zdrojmi pre regionálny rozvoj a nie sú urãené na rie‰enie v‰etk˘ch oblastí Ïivota spoloãnosti. OP sú nastavené tak˘m spôsobom, aby sa podporili len skutoãné priority definované na národnej úrovni. Absorpãná kapacita Slovenska vysoko presahuje objem prostriedkov vyãlenen˘ch na programové obdobie 2007 – 2013. Pokiaº ide o programy, ktoré spadajú pod gesciu Agentúry na podporu regionálneho rozvoja v rámci Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR, tie sú zamerané hlavne na oblasÈ regionálnej infra‰truktúry. Ide predov‰etk˘m o Regionálny operaãn˘ program (ROP) s celkovou alokáciou 1,445 mld. EUR (ERDF). ROP podporuje celé územie SR okrem Bratislavského kraja, pre ktor˘ je urãen˘ samostatn˘ Operaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj (OPBK) s celkovou alokáciou 87 mil. eur (ERDF). ëal‰ích viac ako 227 mil. eur (ERDF) pôjde na projekty cezhraniãnej a medziregionálnej spolupráce v rámci aktivity nazvanej Európska teritoriálna spolupráca (Slovensko má zriadené programy s âeskou republikou, Rakúskom, Maìarskom, Poºskom a zúãastÀuje sa aj tzv. programu ENPI). Sú problémy pri ich získavaní? âo treba odstrániÈ, aby sa viac financií dostalo na Slovensko? Slovensko po vstupe do EÚ zaãalo ãerpaÈ prostriedky zo ‰trukturálnych fondov od roku 2004. Bolo to prvé programové obdobie pre nás, kedy sme nemali Ïiadne skúsenosti s ãerpaním. S t˘m súviseli aj niekedy neefektívne procedúry, ktoré len sÈaÏovali prácu nielen Ïiadateºom ale aj pracovníkom na jednotliv˘ch riadiacich orgánoch. Vzhºadom na veºké mnoÏstvo nárazovo prijat˘ch Ïiadostí boli Ïiadosti ãasto zamietané na základe formálnych nedostatkov, teda nie na základe posúdenia ich obsahovej kvality. Hodnotiaci proces trval takmer 1 rok – Ïiadatelia museli ãakaÈ neúmerne dlho na v˘sledok schvaºovacieho procesu. V období jedného roka ãasto do‰lo k zv˘- ‰eniu cien, ão viedlo k problémom pri implementácii (realizácii) projektov a k finanãnému za- ÈaÏeniu Ïiadateºov. V predchádzajúcom období na Slovensku bolo nedostatok skúsen˘ch pracovníkov. V tomto smere sme dosiahli pokrok, na rezortoch zaoberajúcich sa ‰trukturálnymi fondami uÏ pracuje viac kvalifikovan˘ch ºudí. V novom programovom období 2007 – 2013 sa snaÏíme vyuÏiÈ nami získané skúsenosti ale aj skúsenosti 29
Page 1 and 2: CLXIII. ČÍSLO 2008 Parlamentný K
Page 3 and 4: E D I T O R I A L Rakovina spoloãe
Page 5 and 6: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 7 and 8: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 9 and 10: kovo si v rámci prioritn˘ch proje
Page 11 and 12: 1 6 0 . V ¯ R O â I E Î E L E Z
Page 13 and 14: MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 17 and 18: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 21 and 22: M E S T O K O · I C E nosti zaloÏ
Page 23 and 24: M E S T O K O · I C E Vo svojom p
Page 27: MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 31 and 32: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 33 and 34: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 V Brati
Page 35 and 36: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 „Dovo
Page 37 and 38: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 foto: M
Page 39 and 40: M E S T O B R A T I S L A V A âo j
Page 49 and 50: Z V Ä Z S T A V E B N ¯ C H P O D
Page 51 and 52: N Á R O D N Á R A D A S R Nie je
Page 53 and 54: N Á R O D N Á R A D A S R Topoº
Page 55 and 56: N Á R O D N Á R A D A S R k˘ v˘
Page 57 and 58: N Á R O D N Á R A D A S R VyuÏí
Page 59 and 60: N Á R O D N Á R A D A S R vil a p
Page 61 and 62: N Á R O D N Á R A D A S R ão org
Page 63 and 64: P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 65 and 66: D I A L Ó G Y O A & E W O ãom? O
Page 67 and 68: D I A L Ó G Y O A & E W umoÏÀuje
Page 69 and 70: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 71 and 72: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 73 and 74: E K O N Ó M I A Sociálny ‰tát
Page 75 and 76: E K O N Ó M I A revitalizujú. Aj
Page 77 and 78: · T Á T A P R Á V O júci zabezp
Page 79 and 80:
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 87 and 88:
S U P E R M O N I T O R Spotrebitel
Page 89 and 90:
S U P E R M O N I T O R s nepredví
Page 91 and 92:
S U P E R M O N I T O R pretoÏe sa
Page 93 and 94:
S U P E R M O N I T O R *** To, ão
show all

clxiii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk