Na hranici pokoja a pohybu alebo pri pohybe telesa 2 je možno uvažovaťs jednoduchým výpočtovým modelom, určeným vzťahomkde μ je tzv. súčiniteľ šmykového trenia.dT 12 max = dF 12 = μ N 12 (6.2)dT 12 = dF 12 je elementárna trecia sila medzi oboma telesami.Ak bude μ na celej stykovej ploche konštantné, jeF 12 =∫Ad F 12 = μ ∫ dN = μ N 12 (6.3)Rovnica (6.4) F 12 = μ N 12 (6.4)je najjednoduchším výpočtovým modelom pasívnych odporov dvoch dotýkajúcich satelies pri ich vzájomnom pohybe alebo na medzi pokoja a pohybu - tzv . Coulombov vzťah(1736 - 1806). Geometrickým modelom je rovná styková plocha (obr. 6.1b), kde v miesteS pôsobia sily N 12 , T 12 a ich výslednicaR 12 = F 12 + N 12 (6.5)Výsledná reakcia je odklonená proti zmyslu relatívneho pohybu a uhol φ, <strong>pre</strong> ktorý platíF12tgφ =N = μ (6.6)12plôch.Uhol φ je tzv. trecí uhol, ktorého tangenta je rovná súčiniteľom trenia stýkajúcich saPodľa toho, či ide o prípad na medzi pokoja a pohybu alebo už pri pohybe, sú hodnotytrecej silyF s = μ s . N ... trecia sila z pokoja - statické trenieF k = μ k . N ... trecia sila pri pohybe - kinetické treniekde μ s = tgφ s je súčiniteľ statického treniaμ k = tgφ kje súčiniteľ kinetického trenia116
Zo skúsenosti vieme, že μ s > μ k , (φ s > φ k ). (6.7)V nasledujúcej tabuľke 6.1 sú na porovnanie uvedené niektoré hodnoty súčiniteľov prisuchom trení.Tab 6.1Súčiniteľ šmykového treniaMateriály telies μ s (z pokoja) μ k (pri pohybe)Oceľ na oceli 0,15 0,03 - 0,09Oceľ na bronze 0,11 0,105Oceľ na ľade 0,027 0,014Dub na dube v smere vlákien 0,62 0,48napriečvláknami0,7Pri rovinných úlohách vymedzuje uhol φ tzv. trecí trojuholník. Pri možnom pohybe vovšetkých smeroch vznikne tzv. trecí kužeľ.Podľa toho, keď uhol α odklonenia výslednice R 12 od normály (n) šmykovej plochy(obr. 6.1b) bude mať hodnotu:α ≤ φ s bude teleso v pokoji pri ľubovoľne veľkej reakcii Rα ≤ φ s teleso sa začne pohybovaťPríklad 6.1: Medzi typické a v praxi časté úlohy patrí rovnomerný pohyb telesa tiaže G, naktoré pôsobí sila F i na naklonenej rovine (obr. 6.2). Dané: G, α, β, a, b, μ s , μ k .Máme určiť veľkosť sily F potrebnej na zdvíhanie a spúšťanie telesa (v smereosi x, obr. 6.2.a,b) po naklonenej rovine.TObr. 6.2117
- Page 1 and 2:
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINEFaku
- Page 3:
OBSAHPREDSLOV .....................
- Page 7 and 8:
1. ÚVOD DO MECHANIKY A STATIKY1.1
- Page 9 and 10:
V sústave SI (Systéme Internation
- Page 11 and 12:
Zaťaženia možno deliť ďalej na
- Page 13 and 14:
Význam statickej ekvivalencie pri
- Page 25 and 26:
2. ROVINNÁ SÚSTAVA SÍLRovinnú s
- Page 27 and 28:
čo umožňuje ďalej napísať, na
- Page 30 and 31:
Uhol α meraný od osi x je potomR
- Page 32 and 33:
na splniť tak podmienku rovnováhy
- Page 34 and 35:
a)b) nemôže byť ΣF iy = Q ≠ 0
- Page 36 and 37:
⇒ K .Nosník AB je v rovnováhe p
- Page 38 and 39:
Možno vysloviť tieto vety:• Mie
- Page 40 and 41:
Z obr. 2.16 plynie, že rameno sily
- Page 42 and 43:
2.2.2 Silová dvojicaDve rovnobežn
- Page 44 and 45:
Zo vzťahu pre M vyplýva, že mome
- Page 46 and 47:
Podľa axiómy o pridaní rovnová
- Page 48 and 49:
1. Sily F preložíme do bodu 0. Vz
- Page 50 and 51:
Najčastejšie sa vo výpočtoch v
- Page 52 and 53:
Majme sústavu osamelých síl F i
- Page 54:
2.2.5 Rovnováha všeobecnej rovinn
- Page 57 and 58:
Príklad 2.16: Na nosníku zaťaže
- Page 59 and 60:
2 F 31 0F 1 3F 1´ 0≡4F 4´´a) F
- Page 61 and 62:
Culmannova priamka Fa) b)Obr. 2.39
- Page 63 and 64:
Príklad 2.20: V rovine dosky pôso
- Page 65 and 66: Z uvedeného plynie tiež dôležit
- Page 67: • Grafické riešenieNa ľubovoľ
- Page 70 and 71: Ťažisko T rovinného hmotného ú
- Page 72 and 73: Príklad 3.2: Určite súradnice ť
- Page 74 and 75: Podľa rovníc (3.2) sú súradnice
- Page 76 and 77: Na obr. 4.1b vidieť, že všetky z
- Page 78 and 79: Možno si všimnúť, že zaťažen
- Page 80 and 81: Príklad 4.3: Nosník s vloženým
- Page 82 and 83: Podľa pôsobenia v priereze označ
- Page 84 and 85: Pri vyšetrovaní namáhania telies
- Page 86 and 87: Obr. 4.11Z vlastnosti derivácie fu
- Page 88 and 89: Na zobrazenie sú použité mierky
- Page 90 and 91: Príklad 4.7: Určite výpočtom a
- Page 92 and 93: Príklad 4.9: Určite priebehy N, Q
- Page 94 and 95: Na nasledujúcich obrázkoch 5.3 a
- Page 96 and 97: Základnú úlohu - určiť neznám
- Page 98 and 99: 5.2 Metódy riešenia statických u
- Page 100 and 101: V sústave sú dva dvojne uzly (I,
- Page 102 and 103: Riešenie ukončíme v poslednom uz
- Page 104 and 105: - Rovnovážnu sústavu vonkajšíc
- Page 106 and 107: -1-13Obr. 5.12Obr. 5.12aZo symetrie
- Page 108 and 109: Po vyriešení rovnice graficky pom
- Page 110 and 111: Aa) b) c)Obr. 5.16Pôvodná zložit
- Page 112 and 113: Osové sily: Riešenie je vykonané
- Page 114 and 115: 114
- Page 118 and 119: 1. Zdvíhanie telesa (translačný
- Page 120 and 121: Po dosadení hodnôt2 2BA = 1 ,8 +
- Page 122 and 123: Príklad 6.3: Panva i s obsahom tek
- Page 124 and 125: Pre a < μξ - R bude sa valec kĺz
- Page 126 and 127: Po integrácii, pri konštantných
- Page 128 and 129: Q náhradná sila, tiaž, priečna
- Page 130: Za odbornú náplň tohto vydania z