Na úvod - Ústav pamäti národa

ných útvarov v januári 1940 ešte rukovali k peším
plukom, kde sa vytvárali pracovné roty. Napriek
existencii jednotného výkladu pojmu „Cigán“ neexistovala
v brannej moci objektívna prax v selekcii
týchto osôb. Napriek snahe Ministerstva národnej
obrany SR (ďalej MNO SR) sa problém nikdy
nevyriešil. V brannej moci časť Cigánov zostala
v bojových jednotkách, rovnako boli odvedení
do pracovných útvarov.
15. januára 1941 bol vytvorený Pracovný zbor
MNO zložený z Východnej a Západnej pracovnej
skupiny. Každá skupina mala šesť pracovných
práporov. Cigáni a Židia z peších plukov a noví
branci boli prevelení k VI. pracovnému práporu
oboch skupín. Diskriminácia Cigánov a Židov bola
zvýraznená odlišnou pracovnou uniformou
a oslovením: „robotník – Cigán XY“ a „robotník –
Žid XY“. Pre ostatných príslušníkov sa zaviedlo
oslovenie „tvorník“.20) Diskriminácia Cigánov a
Židov pokračovala aj v prípade úmrtia, keď boli
pochovávaní bez vojenských pôct atď.
Prvý branný zákon stratil účinnosť 31. mája
1943. Branný zákon prijatý k 1. júnu 1943 pripúšťal
možnosť preradenia Cigánov z Pracovného
zboru do vojenských jednotiek. Židom túto
možnosť nedovoľoval. Táto možnosť sa však nenaplnila.
MNO SR naopak malo záujem čo najväčší
počet Cigánov zaradiť do VI. pracovného
práporu. Podobne ako Cigáni v pracovných útvaroch,
aj v rámci ozbrojených síl boli nasadení na
výstavbu komunikácií a vojenských zariadení najmä
na východe krajiny.
Po vypuknutí SNP začal aj rozklad pracovných
práporov. Na západnom Slovensku sa sformovali
pionierske stavebné roty v rámci Technického
zboru, ktoré sa v apríli a v máji 1945 vzdali sovietskej,
resp. americkej armáde. Rozklad pracovných
jednotiek na východe začal už v priebehu
povstania, keď sa väčšina príslušníkov rozutekala
a menšia časť sa pridala k povstalcom, medzi
ktorými boli aj Cigáni (výskum Medzinárodnej organizácie
pre migráciu, skrat. IOM).
Fyzická likvidácia Cigánov/Rómov po
vypuknutí SNP
Po vypuknutí SNP (29. augusta 1944) a okupácii
územia Slovenska nemeckými jednotkami
dochádzalo k represáliám a fyzickej likvidácii Cigánov.
Represálií sa dopúšťali najmä príslušníci
SS a Pohotovostnej skupiny H (Einsatzgruppe
H). Na okupovanom území vznikli úradovne Pohotovostnej
skupiny polície SIPO a bezpečnostnej
služby SD, tak isto tzv. oporné body (Stutzpunkt).
Z vojenských jednotiek sa na represáliách voči
Cigánom najvýraznejšie podieľalo „Einsatzkom-
20) KNIEŽA, Emil F.: Šiesty prápor Na stráž! Bratislava 1944, s. 27.
PAMÄŤ NÁRODA Štúdie
mando 14“, pôsobiace v banskobystrickom regióne
a „Einsatzkommando 13“, pôsobiace v žilinskom
regióne. Ďalšie vojenské útvary SS sa podieľali
na terore voči cigánskym civilistom na Horehroní,
v tisovskom a turčianskom regióne. Negatívnu
rolu zohrali aj miestne bezpečnostné orgány PO-
HG (Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy).
Najviac Cigánov zahynulo v Kremničke, Nemeckej,
Kováčovej, Zvolene, Iliji pri Sv. Kríži (Žiar
nad Hronom), Čiernom Balogu, Tisovci, Krupine,
Turčeku. Na území okupovanom maďarskými jednotkami
zahynuli Cigáni v Starej Ďali (Hurbanovo),
Trhovom Mýte, Slatinke.
Cigáni boli popravovaní v mieste bydliska,
transportovaní do väzenia a potom popravení
(Kremnička), deportovaní do pracovných táborov.
Z južných území okupovaných Maďarskom boli
deportovaní do pracovných a koncentračných táborov
v Nemecku. Vhodnou zámienkou bolo aj
subjektívne udanie, napr. o pomoci partizánom.
Presný počet obetí sa už nepodarí zistiť. Z archívnych
materiálov sa dozvieme len o zaregistrovaných
miestnych obetiach. Napr. v Tisovci boli
popravení štrnásti cigánski muži. Ďalší muži, ženy
a deti v počte 30 osôb boli odvlečení do budovy
Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde ich po-
Organizačný poriadok
pracovných útvarov
uverejnený v Úradných
novinách č. 54 z 23.
septembra 1942.
Zdroj: SNA Bratislava.
( 11 )