Na úvod - Ústav pamäti národa

Štúdie
( 28 )
PAMÄŤ NÁRODA
ného spolupracovníka s krycím menom „ŠAŇO“.
Ten príslušníkom ŠtB povedal, že tieto stretnutia
mládeže sú podporované všetkými staršími osobami
židovského pôvodu.56)
Pozornosti ŠtB neuniklo ani to, že vtedajší
predseda ŽNO v Košiciach a dávny objekt záujmu
ŠtB pán M. Friedmann zabezpečil ročenky a čiapky,
ktoré mienil zdarma rozdávať židovskej mládeži
v synagóge v Košiciach pri príležitosti židovského
Nového roka. Informáciu, ktorá pochádzala
od agenta „APARÁT“, Správa ŠtB v Košiciach hlásila
do Prahy s titulkom „Aktivizácia činnosti mládeže
židovského vierovyznania“.57)
Rovnako postupovala aj v prípade informácie
od agenta „APARÁT“ o tom, že Móric Friedmann
zorganizoval dňa 28. septembra 1975 stretnutie
židovskej mládeže v rituálnej kuchyni ŽNO Košice,
pričom agent „APARÁT“ poskytol informáciu aj
o tom, kedy sa má uskutočniť ďalšie takéto stretnutie
mladých.58)
Činnosť židovskej mládeže v Košiciach bola
pod stálou kontrolou ŠtB aj v roku 1976. Na rok
1977 bolo príslušníkom ŠtB nariadené „zabezpečiť,
aby ŽNO nebola zneužívaná k sionistickej
činnosti a nemala vplyv na formovanie židovskej
mládeže v duchu sionizmu a židovského nacionalizmu.
K úkolu v plnej miere využiť TS „AL-
FRÉD“, APARÁT“.59)
Akcia „RADA“
Dňa 26. januára 1975 sa v Košiciach uskutočnili
voľby 19-členného výboru Židovskej náboženskej
obce, čo Správa ŠtB v Košiciach zaznamenala
a zaviedla do svojej týždennej informácie
pre vyššie zložky.60)
Na prelome rokov 1975 a 1976 Štátna bezpečnosť,
nepochybne na základe rozhodnutia
straníckeho vedenia, v celoštátnom meradle realizovala
pravdepodobne najzávažnejšiu protižidovskú
akciu v období normalizácie. Akcia dostala
krycí názov „RADA“, trvala niekoľko mesiacov a jej
cieľom bolo rozložiť výbory Židovských náboženských
obcí v celej republike.
V týždennej informácii Správy ŠtB Košice po
línii 2. odboru (odbor boja proti vnútornému nepriateľovi
– pozn. autora) z 22. januára 1976 sa
uvádza: „Po zdokumentovaní operatívnych poznatkov
boli prevedené rozkladné opatrenia
v rámci celoštátnej akcie „RADA“ k predsedovi
56) Tamtiež, TI, 4. - 10. 7. 1975.
57) Tamtiež.
58) Tamtiež, TI, 26. 9. - 2. 10. 1975.
59) Tamtiež, inv. j. 1683.
60) Tamtiež, inv. j. 1660, TI, 31. 1. – 6. 2. 1975.
61) Tamtiež, inv. j. 1678, TI, 16. 1. - 22. 1. 1976.
62) Tamtiež, inv. j. 1678, TI, 23. 1. - 29. 1. 1976.
63) Tamtiež, inv. j. 1678, TI, 30. 1. - 6. 2. 1976.
64) Tamtiež, inv. j. 1678, TI, 16. 4. - 22. 4. 1976.
ŽNO Košice M. FRIEDMANNOVI, ktorý sa v dôsledku
týchto opatrení, ako aj na základe vzniklej
situácie vo výbore ŽNO vzdal funkcie predsedu
a do tejto funkcie zatiaľ určil A. GOROGA,
člena výboru ŽNO“.61)
O niekoľko dní neskôr bola informácia doplnená:
„nadväzujúc na týždennú informáciu zo
dňa 22. 1. 1976 cestou TS „APARÁT“ a prameňa
TA-133 (telefonické odpočúvanie a kontrola
ďalekopisného spojenia – pozn. autora) bolo
zistené, že v dôsledku prevádzania rozkladných
opatrení a vzdania sa funkcie predsedu výboru
ŽNO Košice M. FRIEDMANNOM, pri zostavovaní
kandidátky nového výboru situácia je taká, že
takmer polovica výboru a navrhovaných kandidátov
nesúhlasí, aby i naďalej boli členmi výboru
ŽNO alebo aby do tejto funkcie boli zvolení.
Navonok nechcú mať nič spoločné s výborom
ŽNO, aby z titulu týchto funkcií nemali problémy
ich deti na školách a pod. V súvislosti s voľbou
nového výboru ŽNO sa prevádzajú vytýčené
opatrenia v akcii RADA“.62)
Aj keď „rozkladné opatrenia“ nie sú špecifikované,
je pravdepodobné, že išlo o tzv. „preventívno-výchovné“
pohovory s členmi výborov Židovských
náboženských obcí, počas ktorých bolo zastrašovanie
hlavným nástrojom Štátnej bezpečnosti.
Kombinácia intríg a informácií získaných odpočúvaním
telefónov a previerkou korešpondencie
tvorila súčasť týchto rozkladných opatrení.
Hrozba postihu členov rodiny musela byť taktiež
veľmi účinnou zbraňou.
Akcia „RADA“ mala na činnosť ŽNO Košice
nepochybne deštrukčný vplyv. Štátna bezpečnosť
podrobne zaznamenávala všetky reakcie na zmeny
v ŽNO v Košiciach, medzi inými aj tie, ktoré pochádzali
z Ústredného zväzu židovských náboženských
obcí v Bratislave. Pozornosti ŠtB neunikla
ani snaha člena Ústredného zväzu ŽNO I. Grossa
o to, aby sa M. Friedmann vrátil do funkcie predsedu
výboru ŽNO v Košiciach.63) Návratu k pomerom
pred odchodom Mórica Friedmanna
z funkcie ŠtB aktívne bránila niekoľko mesiacov
roku 1976.64)
V správe o vyhodnotení výslednosti práce KS
ZNB S ŠtB v Košiciach za rok 1976 zo 14. januára
1977 sa konštatuje: „na úseku sionizmu a židovského
buržoázneho nacionalizmu v celoštátnej
akcii RADA boli vykonané profylaktické
opatrenia na rozloženie činnosti ŽNO Košice,