Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ÚPN interne<br />
( 66 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
ho ministerstva vnútra (3. oddelenie) ako útvar<br />
pre súčinnosť s SSEP. Úlohou útvaru pre<br />
súčinnosť bola centralizácia poznatkov o nepriateľskej<br />
činnosti imperialistických rozviedok<br />
a zabezpečoval úplnú komunikáciu medzi užívateľmi<br />
SSEP a výkonným aparátom SSEP (centrála<br />
v Moskve). Rozkaz určil užívateľov SSEP –<br />
útvary federálneho ministerstva vnútra, ktoré<br />
vkladajú poznatky do systému a využívajú poznatky<br />
z neho. Boli to: hlavná správa rozviedky, správa<br />
kontrarozviedky pre boj s vonkajším nepriateľom,<br />
hlavná správa vojenskej kontrarozviedky,<br />
správa kontrarozviedky pre boj s vnútorným nepriateľom,<br />
správa kontrarozviedky pre ochranu<br />
ekonomiky, správa kontrarozviedky v Bratislave<br />
a hlavná správa pohraničnej stráže a ochrany<br />
štátnych hraníc (HS PS OSH). <strong>Na</strong> SSEP sa tiež<br />
podieľali v obmedzenom rozsahu správa pasov<br />
a víz FMV a federálna správa Verejnej bezpečnosti.<br />
RMV ČSSR č. 4/1982 určil ako ďalšieho<br />
užívateľa - Správu kontrarozviedky pre boj proti<br />
mimoriadnym a zvláštnym formám trestnej činnosti<br />
a útvar pre súčinnosť prešiel pod hlavnú<br />
správu rozviedky, kde vzniklo pracovisko SSEP<br />
ako 6. oddelenie 55. odboru. Tento odbor bol<br />
zodpovedný za budovanie a zavádzanie informačných<br />
systémov v rámci čs. rozviedky.<br />
<strong>Na</strong> centrálnych útvaroch boli vyčlenení pracovníci<br />
pri analyticko-informačných odboroch,<br />
ktorí zasielali na útvar pre súčinnosť zhromaždené<br />
poznatky od podriadených útvarov.17)<br />
Rozkaz ministra vnútra ČSSR č. 17/1987<br />
ďalej určil ďalších užívateľov systému: správu ŠtB<br />
správy ZNB hl. mesta Prahy a Stredočeského<br />
kraja, správu ŠtB správy ZNB hl. mesta Bratislavy<br />
a Západoslovenského kraja a krajské správy<br />
ZNB – správy ŠtB.<br />
Kategórie osôb evidované v SSEP<br />
Prvá príloha k RMV ČSSR č. 19/1978 – Pokyny<br />
pre činnosť Systému zjednotenej evidencie<br />
poznatkov o nepriateľovi - určovala kategórie<br />
osôb, ktoré sa evidovali v prvej etape budovania<br />
SSEP. Osoby zvlášť nebezpečnej kategórie<br />
(OZNK) spadali pod prvú a tretiu kategóriu a<br />
predstavovali bezprostredné bezpečnostné riziko<br />
pre socialistické krajiny – členov Dohody. Jednotlivé<br />
kategórie boli:<br />
1. Pracovníci, agenti špeciálnych služieb<br />
nepriateľa a osoby podozrivé z príslušnosti<br />
k týmto službám, t. j. osoby, ku ktorým existuje<br />
súhrn nepreverených (počiatočných) poznatkov<br />
o ich možnej príslušnosti k špeciálnym<br />
službám nepriateľa.<br />
V hlavnej kategórii boli evidovaní pracovníci<br />
špeciálnych služieb USA, členských krajín NATO,<br />
Japonska a Číny. Československá rozviedka vo<br />
svojom informačnom systéme SEZO evidovala<br />
celkom 8866 osôb v SSEP, z nich v tejto kategórii<br />
evidovala 5475 osôb ako pracovníkov civilných<br />
a vojenských špeciálnych služieb, prevažne<br />
Američanov pracujúcich – legalizovaných na zastupiteľských<br />
úradoch a 540 osôb ako agentov<br />
týchto služieb. Tento údaj vychádza z porovnania<br />
Ankiet SSEP kde kategória: pracovník špeciálnej<br />
služby (sotrudnik specslužby), agent špeciálnej<br />
služby (agent specslužby) korešponduje<br />
v informačnom systéme SEZO s osobami vedenými<br />
ako oper.org.-civ.rozv./civ.kontra/ voj.rozv.,<br />
resp. agent-civ.rozv./civ.kontra/ voj.rozv./ voj.kontra.<br />
Pri konkrétnych osobách sa tieto údaje zhodovali<br />
a potvrdilo sa úzke prepojenie oboch evidencií.<br />
Približne dve tretiny všetkých vkladov čs.<br />
rozviedky predstavovali osoby tejto kategórie.<br />
Tým sa potvrdzuje aj skutočnosť a slová náčelníka<br />
pracovného aparátu SSEP Borisa Dmitrijeviča<br />
Jurinova, keď v roku 1986 informoval, že zo všetkých<br />
dát v SSEP sú z dvoch tretín osoby 1. kategórie.18)<br />
2. Vedúci pracovníci centier ideologickej<br />
diverzie, a tiež zamestnanci týchto centier bezprostredne<br />
vykonávajúci podvratnú činnosť<br />
proti krajinám socialistického spoločenstva.<br />
Pod pojmom ideologická diverzia uvádza zaujímavú<br />
definíciu Marcus Wolf, dlhoročný šéf<br />
HVA (Hauptverwaltung Aufklärung – hlavná správa<br />
rozviedky ministerstva štátnej bezpečnosti<br />
NDR): V tejto súvislosti nemôžem zamlčať, že<br />
bol Mielke veľmi hrdý na to, že tento pojem<br />
(ideologická diverzia) vynašiel. Až neskôr bol<br />
tento terminus technikus prevzatý tiež ostatnými<br />
bezpečnostnými službami – bohužiaľ i sovietskymi<br />
– a ujal sa i v terminológii komunistických<br />
strán, kde prispel k zjednodušenému<br />
čiernobielemu mysleniu pri hodnotení inak<br />
zmýšľajúcich osôb. K dovŕšeniu všetkého bol<br />
tento kaučukový pojem, ktorý dovoľoval akýkoľvek<br />
výklad a ktorý sa politickému vedeniu priamo<br />
javil ako vhodný, dokonca legalizovaný paragrafmi<br />
v trestnom práve. „Politicko-ideologická<br />
diverzia“ – sa stala určujúcim prvkom bezpečnostnej<br />
doktríny a podkladom k protiústavným<br />
represiám opozičných síl, bola rozhodujú-<br />
17) V roku 1982 boli poverení vedením agendy evidencie: za 6. odd. 55. odboru I. správy ZNB kpt. JUDr. Milan Maša, za AIPKO II. správy<br />
ZNB npor. Jaroslav Krejčí, za AIPKO III. správy ZNB pplk. Ladislav Pour, za AIPKO X. správy ZNB kpt. JUDr. Jan Šindelář, za AIPKO XI.<br />
správy ZNB npor. Ing. Marián Králik, za AIPKO XII. správy ZNB npor. Jozef Augustin, za organizačný odbor XIV. správy ZNB kpt. JUDr.<br />
Václav Dusil a za ZS HS PS OSH kpt. Ing. Josef Konečný. Porov. TOMEK, P.: Ambiciózní, ale neúspěšný pokus, s. 232.<br />
18) Tamtiež, s. 241.