Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Jezuiti: 6 / 136<br />
Redemptoristi: 7 / 62<br />
Premonštráti: 3 / 8<br />
Baziliáni: 2 / 10<br />
Milosrdní bratia: 1 / 7<br />
(zatiaľ ponechané kláštory v Bratislave a<br />
Skalici)<br />
Minoriti: 3 / 13<br />
Dominikáni: 1 / 4<br />
Verbisti: 1 / 56<br />
Spolu: 62 kláštorov / 881 bratov rehoľníkov<br />
Konečné počty i vplyvom rôznych rozhodnutí<br />
počas prvých dní kolísali, a tak po ustálení možno<br />
konštatovať nasledovné počty Akcie K v jednotlivých<br />
kláštoroch k 17. aprílu 1950:<br />
Svätý Beňadik 193<br />
Šaštín 262<br />
Jasov 143<br />
Podolínec 185<br />
Pezinok 95<br />
Spolu 878<br />
Správy zmocnencov kláštorov tiež konštatovali,<br />
že kláštor v Šaštíne nevyhovuje, pretože priľahlý<br />
kostol je cieľom pútí a je blízko Rakúska. Jasov<br />
nevyhovoval pre krásu svojho prostredia, kde rehoľníci<br />
majú vlastne vhodné prostredie na meditácie<br />
a modlitby, a je tiež miestom výletov občanov.<br />
Kárny kláštor v Pezinku poburoval veriacich,<br />
údajne zbohatlíckych sedliackych rodín.<br />
Akcia K1<br />
Preto sa komunistické špičky rozhodli pre Akciu<br />
K1 a znova v noci z 24. na 25. apríla 1950<br />
odviezli 256 saleziánov zo Šaštína do centralizačného<br />
kláštora-väznice v Podolínci (za prítomnosti<br />
povereníka vnútra Daniela Okáliho a enormne<br />
veľkého počtu ozbrojencov), podobne 143 jezuitov<br />
a premonštrátov z Jasova. Spolu teda doviezli<br />
ďalších 399 internovaných, čím stav v Podolínci<br />
narástol na 584 rehoľníkov a novicov. Ostraha<br />
kláštora-väznice sa zvýšila, podobne počet ŠtB<br />
v meste a okolí, a na okná pribudli mreže. Takúto<br />
koncentráciu dokonca 20. apríla kritizoval Gustáv<br />
Husák, nie však z hľadiska ľudských práv internovaných,<br />
ale z obavy o narastanie odporu<br />
obyvateľov. Aj preto už 26. apríla odvážajú 93 čakateľov<br />
a novicov ako prvý turnus do preškoľovacieho<br />
kláštora v Kostolnej pri Trenčíne.<br />
Akcia K2<br />
Dolikvidovanie ešte žijúcich kláštorov sa udialo<br />
znova v noci z 3. na 4. mája 1950, a to Akciou<br />
K2. Rehoľníci týchto kláštorov už očakávali likvidáciu<br />
a boli pripravení. Komandá režimu deportovali<br />
a sústredili 37 školských bratov do kláštora<br />
v Mučeníkoch (dnes Močenok), 118 verbistov do<br />
Podolínca, 84 osôb (verbistov, lazaristov a kapucínov)<br />
do Kostolnej pri Trenčíne na preškoľovanie,<br />
3 verbistov a 1 piaristu do Báču a 56 osôb<br />
(piaristov, verbistov, lazaristov a kapucínov) do<br />
Sv. Beňadika. Spolu išlo o ďalších 299 perzekvovaných<br />
rehoľníkov zo 14 kláštorov. Členovia<br />
týchto reholí v Košickom a Prešovskom kraji už<br />
boli zvezení počas Akcie K v polovici apríla.<br />
V Skalici a Bratislave nechali milosrdných<br />
bratov v ich nemocniciach, v Bratislave aj lazaristov<br />
a kapucínov, tých tiež v Pezinku. Predstavených<br />
týchto kláštorov pozvážali do nového kárneho<br />
kláštora v Báči (Sv. Antone), kde bol presťahovaný<br />
pezinský kárny kláštor. <strong>Na</strong> výkon duchovnej<br />
služby nechali pri kláštorných kostoloch<br />
12 pátrov.<br />
Reakcia obyvateľstva nebola zasa úplne pokojná.<br />
V Nitre proti odvozu verbistov z Kalvárie<br />
dokonca spísali petíciu, pod ktorú sa podpísalo<br />
593 ľudí. ŠtB vyšetrovala zorganizovanie petície a<br />
5 organizátori – študenti boli cez úroveň krajského<br />
výboru KSS vyhodení zo škôl.<br />
Summa summarum po ukončení Akcie K2 sa<br />
SlovÚC mohol „pochváliť“, že Slovensko je okyptené<br />
o stáročné duchovné bohatstvo rádov, reholí,<br />
kláštorov, ich knižníc a archívov, výchovných<br />
ústavov, umeleckých pamiatok, duchovnej služby<br />
veriacim, ktoré bolo smutne a tragicky personifikované<br />
1.180 vykorenenými rehoľníkmi, 76 opustenými<br />
kláštormi pätnástich rehoľných spoločností.<br />
Akcia K3 v roku 1952<br />
V nemocniciach alebo ako farská služba zostalo<br />
ešte 68 rehoľníkov. Režim však chcel mať<br />
„čistý“ stôl, preto spustil akciu na ich úplné vyhladenie<br />
z verejného života. Kapucínov z Bratislavy<br />
a Pezinka vyviezli do Čiech v roku 1952. Milosrdných<br />
bratov z Bratislavy porozdeľovali po kláštoroch<br />
na Slovensku už v roku 1951, skalickí milosrdní<br />
bratia pracovali v nemocnici až do roku<br />
1955 (!).<br />
V Podolínci, v Kostolnej<br />
a na Priehrade mládeže<br />
PAMÄŤ NÁRODA Apendix<br />
Podmienky, v akých tento boj o prežitie prebiehal,<br />
napr. v centralizačnom kláštore v Podolínci<br />
určoval domáci poriadok, ktorý zakazoval<br />
styk s verejnosťou, zakazoval korešpondenciu<br />
okrem výnimiek, trestal samoväzbou, nariaďoval<br />
rehoľníkom rannú rozcvičku, určoval pracovné dni<br />
v pondelok až sobotu, nariaďoval nedeľné kultúrne<br />
akcie a zakazoval napríklad rehoľníkom, aby<br />
oslovovali službukonajúcich dozorcov, ktorí sem<br />
prišli z väzníc a väzenské metódy aj používali.<br />
Trestné činy sa mali disciplinárne trestať.<br />
( 91 )
Change language