Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Apendix<br />
Akcia kláštory<br />
Mgr. Patrik Dubovský<br />
(1965), absolvent čsl.<br />
dejín a archívnictva FiF UK<br />
Bratislava, pracuje<br />
v Archíve ÚPN.<br />
( 88 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
Zrušenie kláštorov a likvidácia mužských rehoľných komunít na<br />
Slovensku v knihe Jána M. Dubovského.1)<br />
Pred Akciou K<br />
Päťdesiatpäť rokov od začiatku rušenia mužských<br />
i ženských kláštorných komunít na Slovensku,<br />
ako komunistami a Štátnou bezpečnosťou<br />
(ŠtB) riadená a vykonávaná Akcia K (kláštory) a<br />
Akcia R (rehoľníčky), nepatrí medzi sprofanované<br />
výročia, pretože vyvoláva stále trpkosť z tejto -<br />
ako sa vyjadril salezián don Ernest Macák -<br />
„sprostej krivdy, únosu a banditizmu“. Komunistický<br />
ateistický režim v Československu po prevrate<br />
vo februári 1948, ba KSČ ešte skôr, už po<br />
druhej svetovej vojne, označili cirkev a rehole za<br />
posledného a najnebezpečnejšieho nepriateľa, za<br />
„reakčný nástroj Vatikánu a imperializmu, namierený<br />
proti nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu“.<br />
Pod pokrytectvom dialógu režim realizoval jediné<br />
svoje riešenie – paralyzovanie a ochromenie cirkvi<br />
a v rámci toho zrušenie kláštorov, zdecimovanie a<br />
postupné vymretie kláštorných komunít.<br />
Krokmi k pokusom zničiť apoštolskú cirkev<br />
v Československu a vytvoriť československú národnú<br />
cirkev (nepriamo aj potlačiť vplyv katolíckej<br />
cirkvi na politický život) bolo už v roku 1945<br />
zrušenie všetkých cirkevných škôl nariadením SNR<br />
č. 34 zo 16. mája 1945. Onedlho boli rozpustené<br />
cirkevné spolky a zrušená prakticky všetka cirkevná<br />
tlač. Následným nariadením SNR č. 80/1945 bolo<br />
poštátnených 24 cirkevných a rehoľných výchovných<br />
internátov pre mládež.<br />
V auguste 1948 bolo na Slovensku zrušených<br />
a zhabaných viac ako 30 rehoľných domov, a to<br />
pod egidou štátnej kultovej správy Povereníctva<br />
školstva, vied a umení. ŠtB sa priamo zúčastňovala<br />
prípravy a realizácie tejto likvidácie. Komunistický<br />
režim v tom čase legalizoval zavedenie<br />
dozoru nad cirkvami prijatím zákona č. 217/48<br />
Zb. o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné<br />
(SÚC) v Prahe a Slovenského úradu pre veci cirkevné<br />
(SlovÚC), ktoré o. i. mali vykonávať riadenie<br />
a kontrolu činnosti cirkví, ďalej prijatím zákona č.<br />
218/48 Zb. o finančnom zabezpečení cirkví a<br />
vládneho nariadenia č. 219/48 Zb. o finančnom<br />
zabezpečení rímskokatolíckej cirkvi štátom. (Proti)cirkevnú<br />
politiku riadila Cirkevná komisia ÚV<br />
KSČ (tzv. cirkevná šesťka). Duch a dikcia týchto<br />
noriem odporovali kanonickému právu (CIC).<br />
Príprava Akcie K<br />
V novembri 1949 vypracoval SlovÚC stratégiu<br />
s názvom: Náš postup voči reholiam a kláštorom.<br />
Prvou úlohou bolo bezostyšne pripraviť súdne procesy<br />
proti vybraným rehoľníkom a „dokázať“ ich protištátnu<br />
činnosť, čo by sa stalo argumentom na<br />
zrušenie rehoľných komunít a kláštorov. Mali byť<br />
tiež prológom na otestovanie reakcie obyvateľstva,<br />
a tiež jeho zastrašením. Režim sa totiž obával najmä<br />
reakcie veriacich na Slovensku. Tak komunistický<br />
justičný aparát vyvolal vykonštruovaný monsterproces<br />
s 10 rehoľníkmi reholí premonštrátov, jezuitov,<br />
františkánov, dominikánov a redemptoristov. Podľa<br />
spisu č. 31/1950 im Štátny súd nadelil tresty od 2<br />
do 25 rokov a jednému doživotie. K vynúteným priznaniam<br />
donútila obvinených ŠtB svojimi gestapáckymi<br />
metódami.<br />
Štátna bezpečnosť mala za úlohu zistiť situáciu<br />
v kláštoroch a nájsť dôkazy o „reakčnosti“ predstavených<br />
reholí. Za najnebezpečnejšie boli vytipované<br />
rehole saleziánov, jezuitov a redemptoristov. Študijné<br />
oddelenie SlovÚCu malo zosumarizovať údaje<br />
o jednotlivých reholiach a kláštoroch, čo malo slúžiť<br />
na vypracovanie realizačného plánu likvidácie mužskej<br />
rehoľnej štruktúry na Slovensku.<br />
Podľa zistení SÚCu bolo v januári 1950<br />
v Československu 14.230 rehoľníkov a rehoľníčok<br />
v 891 kláštoroch, z toho na Slovensku 16<br />
mužských reholí s 96 kláštormi, čo znamenalo<br />
1019 rehoľníkov a 24 ženských reholí so 168 domami,<br />
a teda 4253 rehoľníčkami.<br />
Komunistické politické špičky rozhodli, že v 1.<br />
etape (1948 – 1949) sa vykoná silná reštrikcia reholí<br />
a ich domov a od roku 1950 v 2. etape ich<br />
likvidácia. Študijné oddelenie SlovÚCu k tomu vypracovalo<br />
elaborát: Cirkevné rády, ich poslanie a<br />
účinkovanie v dejinách národov, ktorý otvorene<br />
šíril nenávisť voči reholiam.<br />
ÚV KSČ rozhodol, že v prvej fáze budú zrušené<br />
mužské rehoľné komunity, a teda sa vytvoria<br />
dva druhy „kláštorov“: centralizačné a kárne (internačné).<br />
ŠtB, ktorá bola zainteresovaná do všetkých<br />
dôležitých aspektov likvidácie navrhla, aby sa<br />
zásah vykonal jedným úderom, a to v noci.<br />
Ako malá generálka na Akciu K sa v marci<br />
1950 poštátnilo 6 saleziánskych a jezuitských<br />
1) DUBOVSKÝ, Ján M.: Akcia kláštory. Komunistický režim na Slovensku v boji proti mužským reholiam v rokoch 1949 – 1952. Martin<br />
1998.
Change language