Na úvod - Ústav pamäti národa

Bernard Nemček a spol. - prípad Európa
Odboj proti komunistickému režimu mal mnoho
podôb. V prvej polovici 50. rokov existovala
u istej časti populácie stále nádej na skorú zmenu
režimu a túžba napomôcť tejto zmene svojou aktivitou.
V začiatkoch komunistickej totality sa aktivizovali
rôzne skupiny na oboch stranách železnej
opony, aby svojou činnosťou prispeli k pádu komunizmu.
Široká škála domáceho odporu začínala
pasívnou rezistenciou a rozširovaním letákov a
končila pri aktívnej spolupráci so západnými spravodajskými
službami. V tom čase bola práve posledne
zmieňovaná forma protikomunistického
odporu častejšia ako neskôr. Jedným z faktorov,
ktoré to spôsobili, boli aj veľké migračné vlny. Prvá
sa uskutočnila už na sklonku vojny a tesne po
jej skončení, druhá po nastolení komunistického
režimu. Emigranti sa snažili prispieť k zvráteniu pomerov
doma, hľadali si cestičky k západným spojencom
a ich spravodajským službám a usilovali
o nachádzanie spolupracovníkov doma. Práve títo
domáci spolupracovníci sa vystavovali najväčšiemu
nebezpečenstvu a pod pátravým okom Štátnej
bezpečnosti sa snažili svojím úsilím prispieť k zániku
komunistickej totality. Často ich táto snaha
stála život. Človekom, ktorý sa zapísal do histórie
podobným spôsobom, bol aj Bernard Nemček.1)
Začiatky protikomunistických aktivít
Bernard Nemček pochádzal z rodiny železničiara
z Liptova. Vyštudoval obchodnú akadémiu
v Banskej Bystrici, kde v roku 1946 zmaturoval, a
potom pracoval ako úradník.
Do protikomunistického odboja sa Nemček
dostal prostredníctvom svojich priateľov Tibora
Moleka a Antona Šišku. Obaja boli členmi skupiny,
ktorá zbierala na Slovensku rôzne informácie,
ktoré potom zasielala do zahraničia.2) V zime
1952 sa spolu s ďalšími troma spoločníkmi pokúsili
preplávať Moravu do Rakúska. Molekovi sa to
aj podarilo, Šiška sa utopil. Molek si Nemčeka vybral
ako svojho nástupcu ešte pred odchodom do
zahraničia. Preto u svojej príbuznej nechal balíček,
v ktorom bol tajný atrament a iné špionážne
pomôcky. Tie si Nemček krátko po Molekovom
odchode aj prišiel vyzdvihnúť.
K samotnej aktivite sa Nemček dostal až v lete
1952. Výzvou k nej bol list od spomínaného Tibora
Moleka (podpísaný krycím menom Jerry).
Požiadali ho o spoluprácu, a zároveň ho informovali,
že ďalší styk bude prebiehať pomocou spojky
PAMÄŤ NÁRODA Obete
– železničiara Jozefa Krála, ktorý jazdil na trati
Bratislava – Marcheg. Král skutočne v auguste
1952 doniesol Nemčekovi druhý list, ktorý bol
čiastočne súkromného charakteru, ale obsahoval
aj požiadavku, aby Nemček oznámil, ako pokročil
s „organizáciou“. Kuriérne spojenie pomocou
Krála bolo využívané takmer celý čas Nemčekovej
protikomunistickej činnosti. Od septembra 1952
však „riadenie“ Nemčekovej „skupiny“ prebral
„šéf“, osoba s krycím menom LAJO, resp. DOK-
TOR. Tibor Molek si našiel zamestnanie v Rádiu
Slobodná Európa a venoval sa už len žurnalistike.
Nemčekove krycie meno sa zmenilo z IRENY na
KATKU. LAJO vyzval Nemčeka, aby sa spojil
s Ferdinandom Seleckým (strýko Tibora Moleka),
príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti v Novej
Bani, ktorý pravdepodobne fungoval ako vedúci
skupiny. Od Seleckého Nemček pravidelne dostával
rôzne materiály. Spolu s tými, ktoré získal
sám, ich posielal prostredníctvom Krála do zahraničia.
Vo viacerých listoch dostával Nemček okrem
povzbudenia najmä inštrukcie, ako sa správať a
upresnenie, o aké materiály je záujem. LAJO ho
tiež opakovane nabádal k opatrnosti. Podľa spomenutého
listu zo septembra 1952 mal Nemček
získať 2 – 3 ľudí pre spoluprácu, kde mal byť podľa
možnosti jeden vojak, jeden železničiar, resp.
človek zamestnaný v priemysle a človek, ktorý vie
obsluhovať vysielačku. A mal si nájsť zástupcu pre
prípad, že by musel z nepredvídateľných dôvodov
opustiť Bratislavu. Zásielka obsahovala aj 10 000
korún a štyri dotazníky, ktoré mali byť vodidlom pri
získavaní informácií. Dotazník „D“ bol zameraný na
železničnú dopravu, dotazník „P“ na priemysel,
dotazník „R“ na dopravu, ale aj rôzne organizácie
(Zbor národnej bezpečnosti, národné výbory a
pod.), banské objekty a iné a dotazník „V“ vojenské
posádky a objekty. Ďalšie informácie a materiály
boli žiadané priamo v listoch podľa potreby.
Na objasnenie celkovej situácie je potrebné
spomenúť, aké materiály vlastne Nemček získal a
pomocou kuriéra zaslal do Rakúska. Boli to materiály,
ktoré mali umožniť vytvoriť si prehľad o situácii
v Československu (tzn. rôzne smernice, situačné
správy a pod.). Ďalej veci, ktoré mali pomôcť
kryť prípadných vyslaných spolupracovníkov
(bianco občianske preukazy, pečiatky a pečiatkový
atrament rôznych úradov) a mapy špeciálky,
ktoré boli v tom čase v Československu tajné,
resp. prísne kontrolované. Dôležité boli informá-
1) Pri písaní tohto článku boli využité aj informácie z vyšetrovacieho zväzku Bernard Nemček a spol. Pozri: Archív Ústavu pamäti národa
(ďalej A ÚPN), f. Krajská správa ministerstva vnútra Bratislava (ďalej KS MV BA), V-182.
2) Podľa informácie, ktorú mi e-mailom zaslal dňa 7. 8. 2003 Tibor Molek, za celou záležitosťou stála skupina mjr. Alexandra Matúša. Mjr.
Matúš bol po potlačení Slovenského národného povstania šéfom II. oddelenia (spravodajského) Ministerstva národnej obrany a neskôr
emigroval do Rakúska. Tu sa usadil vo francúzskej okupačnej zóne a spolupracoval s francúzskou spravodajskou službou. Neskôr sa
stal aj jej oficiálnym zamestnancom.
Mgr. Matej Medvecký
(1977), absolvent FiF UK
Bratislava, doktorand na
Katedre slovenských dejín
FiF UK Bratislava, pracuje
v ÚPN.
Bernard Nemček,
účastník III. odboja
a obeť komunistického
režimu.
Zdroj: Archív ÚPN.
( 75 )