Na úvod - Ústav pamäti národa

Obete
Ukážka korešpodencie
Bernarda Nemčeka so
zahraničím.
Zdroj: Archív ÚPN.
( 78 )
PAMÄŤ NÁRODA
tov, členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (ďalej
HSĽS) alebo bývalých dôstojníkov a štátnych
úradníkov z obdobia vojnovej Slovenskej republiky,
ktorých mali zapojiť do svojich aktivít a pripravovať
na ozbrojené vystúpenie. Absurdnosť celej
konštrukcie je zrejmá nielen z vyšetrovacieho
zväzku skupiny Bernard Nemček a spol., ale aj
z vyšetrovacích zväzkov ďalších skupín, kde napr.
Bugan vypovedá, ako „zapájal“ ľudí pri náhodných
stretnutiach v kaviarňach, na trolejbusových zastávkach
alebo na ulici.
Za začiatok ich „aktivít“ bolo označené spoločenské
stretnutie, ktoré sa uskutočnilo u Mráza
krátko po Vianociach v roku 1953. Išlo o obyčajné
spoločenské stretnutie, ale je možné, že tu vyjadrili
aj svoj nesúhlas s režimom, ktorý v tom čase
v Československu panoval. Štátnej bezpečnosti
už stačil len malý krok k tomu, aby celé stretnutie
označila za poradu o príprave na obnovenie
fašistickej Slovenskej republiky. Podľa správy ministra
spravodlivosti (a o tom, že správa bola vypracovaná
na základe vyšetrovania ŠtB nemôže
byť pochýb) vytvoril Nemček za pomoci Mráza
a Bugana, na základe pokynov slovenských emigrantov,
podzemnú organizáciu z členov HSĽS, HG
a iných „kontrarevolučných“ živlov. Skupina mala
zorganizovať tzv. „úderné oddiely“, ktoré mali previesť
zvrat „ľudovodemokratického zriadenia“ v koordinácii
s plánovaným útokom „americko-britských
imperialistov“. Aby uľahčili činnosť západných rozviedok,
posielali im opečiatkované tlačivá rôznych
úradov a nevyplnené občianske preukazy.
V hlavnej skupine boli okrem Bernarda Nemčeka
súdení aj Jozef Král, Alexander Mráz, Dr. Jo-
6) Potvrdené v rozhovore dňa 15. 7. 2003.
zef Kašický, Štefan Bugan, Ignác Krajíček, Štefan
Damborák, Michal Pavúk, Vladimír Šumichrast,
František Janovský, Koloman Fajta a Jozef Barančok.
Zvyšným členom tejto skupiny sa dávalo za
vinu či už robenie spojky medzi Nemčekom a Seleckým,
prinášanie správ, ozbrojovanie alebo písanie
správ pre Rádio Slobodná Európa. Niektorí
obžalovaní sa nepoznali vôbec, iní sa poznali len
z videnia. Napr. Vladimír Šumichrast, ktorý mal podľa
ŠtB pre Nemčeka zaobstarať informácie o radarových
systémoch, sa s Nemčekom stretol asi
dva až trikrát, pričom nemal ani tušenia o Nemčekových
aktivitách a ani ho nežiadali o nijakú správu.6)
V rámci tejto skupiny bol vyšetrovaný aj Štefan
Ištvančin, bývalý vysoký funkcionár Dopravnej
HG, ktorý však nakoniec zo zdravotných dôvodov
nebol postavený pred súd. Po hlavnom procese,
ktorý bol vedený rovno pred vojenským kolégiom
Najvyššieho súdu, nasledovali ďalšie. Z hlavnej
skupiny sa začínali šíriť ďalšie, ktoré k nim ŠtB
„dopracovala“. V celej akcii „Európa“ bolo vykonštruovaných
ešte niekoľko skupín a viacerí ľudia
boli súdení v samostatných procesoch.
Popri hlavnom procese sa uskutočnili aj ďalšie
súvisiace procesy, či už s jednotlivcami (napr. proces
s Jánom Jurišičom či Alexandrom Suchánkom)
alebo skupinové (napr. Krušpier a spol. alebo
Bero a spol.). Jedným so základných znakov
väčšiny odsúdených ostáva, že mali „ľudáckofašistickú“
minulosť. Napr. Jurišič sa ako vojak
zúčastnil ťaženia proti Sovietskemu zväzu, Suchánek
bol žandárom, Bero bol istý čas šoférom na
Ministerstve vnútra, kde robil krátko šoféra aj Alexandrovi
Machovi. Do skupiny Bero a spol. sa
okrem viacerých bývalých gardistov dostali aj bývalí
vyšší úradníci štátnej správy. Zaujímavé na tejto
skupine je to, že jej členovia boli poväčšine „zapojení“
koncom roku 1954 pri náhodnom stretnutí
so Štefanom Buganom.
Krušpier a spol. bola nehomogénnejšia skupina.
Okrem ľudí, ktorých mal údajne zapojiť Alexander
Mráz, sa tu nachádzal už spomenutý telegrafista
Ján Nemčič, ktorý zo „skupiny“ takmer nikoho
nepoznal, ale aj matka Tibora Moleka, ktorá
bola odsúdená za neoznámenie trestného činu.
V týchto procesoch sa začína prejavovať
trend, ktorý sa mal naplno rozvinúť neskôr – snaha
o to, aby bol obžalovanému dokázaný okrem
protištátnej trestnej činnosti aj kriminálny delikt.
Mimo týchto skupín sa podaril ŠtB ešte jeden „zásah
do čierneho“. Súbežne s Nemčekovou skupinou
sa podarilo odhaliť aj inú „protištátnu organizáciu“
pod krycím názvom „OKO“. Vedúci tejto
skupiny Ivan Vašek mal organizovať nábor do tejto
skupiny listami.