Na úvod - Ústav pamäti národa

Štúdie
( 16 )
PAMÄŤ NÁRODA
církve do politického života socialistických zemí,
… provádění ideologického boje a politické
diverse v socialistických zemích“. „Nejaktivnější
oporou kardinála Königa v jeho činnosti proti
socialistickým zemím“– pokračuje správa – „je
biskup István László v Eisenstadtu, který udržuje
velmi dobré a bezprostřední styky s některými
slovenskými a maďarskými biskupy. V dubnu
1964 například navštívil biskupa v Trnavě…“22)
Podľa ďalšej správy, odvolávajúcej sa na vatikánske
kruhy, mal König plánovať aj nové usporiadanie
Európy, a to v dlhodobejších horizontoch.
Konkrétne vytvorenie bloku neutrálnych a demilitarizovaných
štátov európskeho stredovýchodu,
ktoré by zjednocovala katolícka cirkev, a tak oslabovala
komunistický vplyv. Tieto koncepcie a rolu
cirkvi v nich mal prostredníctvom svojich vyslancov
silne podporovať aj francúzsky generál De Gaulle,
ktorý mal počítať so zblížením kapitalistických
a socialistických krajín nielen s cieľom poraziť komunizmus,
ale aj izolovať nemecké a sovietske
vplyvy. „Podle názoru gaullistů“ – končí príslušná
správa – „budou muset tyto státy po čase uznat
Paříž a Vatikán za své nejbližší spojence…“23)
Vo Viedni mali ako „špionážne centrály“ pôsobiť
a na územie Československa prenikať aj rehole,
napríklad tamojší dominikáni na Postgasse,
františkáni na Franziskanerplatz či saleziáni na Hagemullerstrasse.
Podobné ambície mali mať niektorí
rehoľníci v Maďarsku, konkrétne benediktíni
v Pannonhalme a baziliáni v Máriapócs. Na územie
Československa prenikali prostredníctvom turistov
či obchodných zástupcov, alebo talianskeho
veľvyslanectva v Prahe.24)
Z hľadiska pokusov o prenikanie do Československa
padlo podozrenie aj na združenie Legio
Mariae (Máriine légie). S odvolaním sa na rozhovor
s anonymným „vyším duchovným činovníkom“
rozviedka hlásila, že podľa všeobecnej taktiky
cirkvi „hlavní práce a tím větší odpovědnost
církevní práce na politickém úseku musí být stále
více přesunována na malé a nejmenší skupiny,
… mohou jen ony nepozorovaně a současně
pružně pracovat od jedné osoby ke druhé“. Medzi
takéto skupiny majú patriť aj malé, dvoj-, trojčlenné
skupiny Máriiných légií, účinných v ústnej
propagande, pritom neviditeľných pred úradmi a
„bezpodmienečne poslušných Vatikánu“.25)
Zdá sa, že podobné podozrenie padlo aj na hnutie
fokolarínov,26) ktorí dokonca mali byť - podľa
tvrdení maďarskej rozviedky - akousi predĺženou
rukou Sekretariátu pre dialóg s nekresťanmi, pozostávajúcou
z rehoľníkov uvoľnených zvlášť pre
činnosť v tomto hnutí. Vo Viedni ich mal aktivizovať
najmä piarista páter Čík a mali byť v kontakte aj s
biskupom Hnilicom, vystupujúcim pod krycím menom
„pater Mário“. „Zpráva je získána z věrohodného
pramene“ – končí tajná informácia – „a
je částečně prověřena. V případě, že máte poznatky
a činnosti fokolarínů a o osobách uvedených
v této zprávě, prosíme o jejich sdělení.“27)
Obava z prenikania nežiaducich informácií,
osôb či vplyvov cez železnú oponu sa zákonite zintenzívňovala,
keď v zahraničí organizovali nejaké
medzinárodné podujatie, na ktorom sa aspoň teoreticky
mali zúčastniť aj občania z Československa.
Výnimkou nemohli byť ani olympijské hry
v roku 1960, o to viac, že boli organizované v Ríme.
V rozsiahlej správe o pokusoch Vatikánu využiť
aj túto športovú udalosť sa napríklad uvádza,
že „ke zpovídání atletů a turistů ze zemí východní
Evropy a účastníků olympijských her
v Římě byli jmenováni hlavní zpovědníci…“, pre
slovenských účastníkov konkrétne páter Vincent
Tomek a mons. Náhalka, ktorý sa neskôr stal aj
členom „Výboru náboženskej pomoci pre atlétov
z komunistických krajín“. Strediskom pre ich
zhromaždenia mal byť kostol sv. Pantalei na Piazza
dei Massimi, na tajné stretnutia mala slúžiť generálna
kúria rádu „Chierici regolari Poveri“, prípadne
na individuálne kontakty vila toho istého rádu
na Via Trionfale. Podľa ďalších podrobností,
zistených československou rozviedkou, „na
výslovný příkaz papeže Jana XXIII. byl zamítnut
tisk antikomunistického materiálu ve slovanských
jazycích, který měl být distribuován mezi
turisty a atlety východní Evropy“. To sa malo konkrétne
realizovať formou 10.000 Biblií v slovanských
jazykoch (z toho 500 ruských), ktoré Štátny
sekretariát distribuoval prostredníctvom Východného
ústavu, a tiež „Katechizmus športovca“ s
myšlienkami pápežov Pia XI., Pia XII. a Jána XXIII.
Športovcov a turistov sa mali ujať „turistickí sprievodcovia“,
medzi nimi aj kňazi v civilnom oblečení.
„Předpokládá se“ – pokračuje tajná správa –
„že dojde ke kolektivnímu shromáždění sportovců
katolíků z východoevropských zemí pod rouškou
přátelského přijetí, … toto setkání má za
účel poznat mezi sportovci z komunistických
zemí katolíky…“28) Všetky tieto a podobné akcie
22) Tamtiež, r. č. 10442/014. Informace týkající se programu vídeňského střediska kardinála Königa ”Pro oriente” – překlad správy Ministerstva
vnitra ve Varšavě, 1965.
23) Tamtiež. K situaci ve Vatikáně, 21. 4. 1965.
24) Tamtiež, r. č. 10442/012. Spojení církevních řádů v ČSR s Vatikánem, 7. 1. 1960.
25) Tamtiež. Některé poznámky k formě vatikánské špionáže v zemích východního bloku – 25. 10. 1959, s. 94 – 95.
26) Tamtiež. Fokolaríni, 14. 3. 1960.
27) Tamtiež, r. č. 10442/014. Prísne tajná správa od rozviedky MĽR z roku 1965.
28) Tamtiež, r. č. 10442/012. Přípravy Vatikánu a některých západních rozvědek na OH v Římě, 22. 7. 1960.