Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Dokumenty<br />
( 40 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
Archívy bezpečnostných služieb bývalých<br />
represívnych režimov<br />
Antonio González<br />
Quintana<br />
Preklad: Jozef Vicen<br />
Redakčná úprava:<br />
Mgr. Peter Matijek<br />
Správa z roku 1998 pripravená pre UNESCO v mene<br />
Medzinárodnej Rady pre archívy 1)<br />
ÚVOD<br />
Zámer<br />
V rámci konferencie za okrúhlym stolom, ktorá<br />
sa konala v Mexiku v roku 1993, Medzinárodná<br />
rada pre archívy rozhodla o zriadení expertnej<br />
skupiny pre diskusiu o problémoch, ktoré súvisia<br />
s archívmi bývalých represívnych režimov,<br />
s cieľom pripraviť zoznam odporúčaní pre prácu<br />
s týmito archívmi.<br />
Cieľ spočíval v snahe dopracovať sa praktických<br />
výsledkov. Nie je totiž možné ponúknuť súbor<br />
takých pravidiel, ktoré by sa dali aplikovať na<br />
každý prípad, pretože každý proces politického<br />
prechodu [od totality k demokracii - pozn. red.] vykazuje<br />
rozdiely; otvorenou rozpravou v rámci skupiny<br />
by sa však malo dosiahnuť, aby archivári, ktorí<br />
žijú v krajinách, kde prebieha proces demokratizácie,<br />
dostali informácie o problémoch, ktorým<br />
budú musieť čeliť. Súčasne sa im zabezpečí katalóg<br />
postupov, ktoré iné krajiny uplatňovali pri prekonávaní<br />
obdobných procesov.<br />
Experti sa tiež snažili upriamiť pozornosť na<br />
odporúčania pracovnej skupiny, ktoré siahajú od<br />
otázok archívnictva až po jednoznačne politické<br />
otázky, pričom archivári by ich mali vo verejnosti<br />
aktívne podporovať, hoci nepripadajú do rámca<br />
ich kompetencie.<br />
Experti tiež zvážili skutočnosť, že archivári,<br />
ktorí narábajú s dokumentmi o represii, sú v kontakte<br />
s veľmi citlivým materiálom. Preto považujú<br />
za dôležité vypracovať etický kódex pre narábanie<br />
s dokumentáciou tohto druhu. O tomto kódexe sa<br />
bližšie zmieňujem v rámci tejto správy.<br />
[...]<br />
Skupina sa domnievala, že by bolo účelné,<br />
[aby sa pri počiatočnom zhromažďovaní informácií<br />
o dnešnom stave archívov bývalých bezpečnostných<br />
služieb - pozn. red.] zisťovali aj praktické informácie<br />
o spôsobe, ako boli tieto dokumenty využívané<br />
v novom politickom režime a o podmienkach<br />
tohto využívania. To napomohlo, aby mohlo<br />
byť vypracované základné štatistické vyhodnotenie,<br />
čo si pracovná skupina veľmi cení.<br />
[...]<br />
S prihliadnutím na to, aký nesmierny je rozsah<br />
úlohy, ktorej zvládnutie čaká na profesionálnych<br />
pracovníkov zodpovedných za vedenie archívov<br />
tohto druhu, sa pracovná skupina rozhodla, že<br />
medzi závery pojme aj súbor odporúčaní pre medzinárodné<br />
spoločenstvo. Ich cieľom je na medzi-<br />
1) Úplný text uverejnený v časopise Medzinárodnej rady pre archívy JANUS č. 2/1998.<br />
národnej úrovni pomôcť prehlbovať presvedčenie<br />
o potrebe riadneho spravovania dedičstva, ktoré<br />
je zachované v archivovaných dokumentáciách.<br />
Plán práce a metodológia<br />
Pracovná skupina, ktorú sponzoruje UNESCO,<br />
bola ustanovená vo februári 1994; boli do nej pojatí<br />
archivári, ktorí už mali skúsenosti s archívmi<br />
tohto typu alebo sa zapodievali otázkami archívnej<br />
etiky, ďalej boli prizvaní experti na otázky ľudských<br />
práv. Členov vyberali tak, aby sa zachovalo rovnomerné<br />
zastúpenie krajín strednej a východnej Európy,<br />
Latinskej Ameriky, Afriky a Západnej Európy,<br />
v ktorých už prebiehala politická premena. Vedením<br />
celého projektu bol poverený Antonio González<br />
Quintana, ktorý v rokoch 1986 až 1994 pôsobil<br />
ako riaditeľ Oddelenia občianskej vojny v Národnom<br />
historickom archíve v Salamanke (Španielsko).<br />
Ďalšími členmi boli: Dr. Dagmar Unverhau,<br />
riaditeľka STASI-archívu v Berlíne (Nemecko),<br />
László Varga, riaditeľ archívu hlavného mesta<br />
Budapešť (Maďarsko), Vladimír Kozlov zo Štátnych<br />
archívov Ruskej federácie v Moskve (Rusko),<br />
Alejandro Gonzáles Poblete, prezident Národnej<br />
komisie pre odškodnenie (reparácie) a uzmierenie<br />
v Santiagu (Čile), <strong>Na</strong>rissa Ramdani(ová), riaditeľka<br />
archívov Afrického národného kongresu v Johannesburgu<br />
(Juhoafrická republika), a Mary Ronanová<br />
z Národných archívov Spojených štátov.<br />
[...]<br />
Archívy represie: sociálny problém<br />
presahuje správu archívov<br />
V 80. rokoch 20. storočia sa zdalo, že z celosvetového<br />
pohľadu už nič nemôže stáť v ceste<br />
procesu odhaľovania represívnych politických režimov.<br />
V prostredí krajín strednej a východnej Európy,<br />
ktoré vo svete rozdelenom studenou vojnou<br />
už od konca 2. svetovej vojny patrili do sféry záujmov<br />
Sovietskeho zväzu, sa rozbehol proces - najprv<br />
v Poľsku - ktorý v rokoch okolo 1990 kulminoval<br />
do totálneho kolapsu jestvujúcich politických<br />
štruktúr. <strong>Na</strong>jvýraznejším prvkom tohto procesu sa<br />
stal pád Berlínskeho múru, ako aj zjednotenie Nemecka.<br />
Súbežne s európskym vývojom sa už nedal zastaviť<br />
ani proces rozpadu represívnych politických<br />
režimov v Latinskej Amerike. Konzervatívne vojenské<br />
diktatúry tam nad celým kontinentom vládli po
Change language