Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Štúdie<br />
( 10 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
tívna budova. Zaradencov evidovali a vyberali notárske<br />
úrady a žandárske stanice. K počtu 300<br />
zaradencov pribudli od 23. júna 1943 v počte<br />
160 osôb aj bývalí zaradenci zo zrušeného útvaru<br />
v Bystrom. <strong>Na</strong>jvyšší počet zaradených dosiahol<br />
útvar k 15. augustu 1943, keď tu pracovalo 282<br />
asociálov a 263 Cigánov.16) <strong>Na</strong>priek nedostatočnému<br />
zásobovaniu útvaru a obavám pred zimnými<br />
mesiacmi bol útvar v prevádzke aj po dokončení stavebných<br />
prác do 21. decembra 1943. Po tomto termíne<br />
chorých prepustili a ostatných schopných<br />
práce eskortovali do pracovného útvaru v Dubnici.<br />
Pracovný útvar v Revúcej<br />
Začiatkom roku 1943 požiadala stavebná firma<br />
Ladislav Hits ministerstvo vnútra o zriadenie<br />
pracovného útvaru pre 150 asociálnych osôb na<br />
stavbu železničnej trate zo Slavošoviec do Lubeníka<br />
a z Revúcej do Tisovca. Ministerstvo žiadosti<br />
vyhovelo a zaviazalo sa, že v termíne od<br />
15. marca do 15. apríla 1943 transportuje do<br />
útvaru 150 až 200 zaradencov. Mnohí z nich<br />
však nemali dostatočný odev ani obuv a pracovali<br />
bosí. Veliteľ útvaru vydal zo zásob bielizeň a obuv<br />
len tzv. 1. kategórii necigánskych zaradencov<br />
(práceschopní, inteligentní, ochotní). Ostatné dve<br />
kategórie Necigánov a skupina Cigánov nemala<br />
nárok na žiadne výhody (pre nich platil zostrený<br />
dozor, predlžovanie pracovného času). Títo zaradenci<br />
boli nasadzovaní na najťažšie práce, dozorcovia<br />
ich nútili pracovať do úplného vyčerpania.<br />
Zaradenci vo všetkých útvaroch pracovali v družstvách,<br />
ktoré mali zvyčajne deväť členov a vedúceho.<br />
Tri až päť družstiev tvorili pracovnú čatu<br />
a čaty spolu tvorili pracovný oddiel.17) Administratíva<br />
útvaru vyplácala aj symbolické mzdy, z ktorých<br />
strhávali sociálne poistenie, poplatok za používanie<br />
pracovných nástrojov, zrážku za prevádzku<br />
útvaru. Suma, ktorá zostala zaradencovi, sa<br />
rovnala dvom korunám na deň. V revúckom útvare<br />
bolo najviac zbehov, čo sa vysvetľovalo dlhým 7<br />
km úsekom výstavby v zalesnenom teréne, ktorý<br />
strážilo len 10 žandárov. <strong>Na</strong>priek skutočnosti, že<br />
zaradenci museli pred večierkou odovzdať odev a<br />
obuv, mesačne z útvaru utieklo priemerne 30 zaradencov.<br />
<strong>Na</strong>jvyšší počet zaradencov bol začiatkom jesene<br />
r. 1943, keď sa dokončili pozemné práce na<br />
železničnej trati v Hanušovciach nad Topľou.<br />
1. septembra 1943 v revúckom útvare pracovalo<br />
130 asociálov a 154 Cigánov. Začiatkom leta<br />
1944 bolo v útvare posledných 49 asociálov a 51<br />
Cigánov. Časť z nich bola prepustená, časť eskortovaná<br />
do Dubnice a časť ušla. 10. júna 1944<br />
útvar oficiálne zrušili.<br />
16) SNA, f. MV, odd. 62, č.j. 1102/44.<br />
17) Pozri, JANAS, K.l: Predpoklady s. 85: Úradné noviny z 23. 9. 1942, s. 1220.<br />
18) SNA, f. MV, odd. 62, č.j.1102/44.<br />
19) Slovenský zákonník. Čiastka 5, 31. 1. 1940, s. 28.<br />
Pracovný útvar v Ústí nad Oravou<br />
O vybudovaní pracovného útvaru rokovala<br />
s úradmi firma A. Bugan a P. Danišovič už v lete<br />
roku 1942. <strong>Na</strong> výstavbu priehrady potrebovala ďalších<br />
asi 400 osôb. Firma však nedobudovala ubytovacie<br />
kapacity, požiadavka zostala nevybavená.<br />
Začiatkom septembra r. 1943 sa rokovania obnovili.<br />
V tom čase na výstavbe pracovalo približne<br />
80 vojnových zajatcov. Prví zaradenci prišli do Ústia<br />
15. júna 1944 v počte 82 osôb zo zrušeného<br />
útvaru v Revúcej. Pôvodnú požiadavku o stovky<br />
zaradencov už úrady nedokázali splniť a pravdepodobne<br />
ani firma na to nebola pripravená. <strong>Na</strong>jvyšší<br />
počet zaradencov dosiahol 127 osôb.18)<br />
Pracovný útvar v Ústí bol zrušený k 31. decembru<br />
1944. Necigánski zaradenci boli prepustení<br />
na slobodu, Cigáni eskortovaní do Dubnice. Útvar<br />
bol posledným zariadením svojho druhu. Posledný<br />
existujúci zaisťovací tábor v Dubnici a ďalšie<br />
plánované zaisťovacie tábory boli vyčlenené pre<br />
Cigánov en bloc bez rozdielu veku a pohlavia.<br />
Postavenie Cigánov/Rómov<br />
v brannej moci<br />
Slovenská ústava z júna 1939 obsahovala aj<br />
povinnosti slovenských občanov vo vzťahu<br />
k ozbrojeným zložkám štátu. K povinnostiam<br />
občanov mužského pohlavia patrila vojenská služba<br />
a účasť na obrane štátu. Koľko Cigánov v tom<br />
čase slúžilo v ozbrojených zložkách, sa nedá<br />
určiť presne. Je však isté, že Cigáni a Židia boli<br />
súčasťou ozbrojených síl.<br />
Branný zákon SR prijatý Slovenským snemom<br />
s účinnosťou od 31. januára 1940 pod pojmom<br />
„branná moc“ ustanovil dve vojenské zložky: vojenské<br />
útvary a pracovné útvary. Z toho vyplynulo,<br />
že branci vykonávajú prezenčnú službu vo vojenských,<br />
resp. pracovných útvaroch. V oboch<br />
prípadoch bola dĺžka prezenčnej služby stanovená<br />
na 24 mesiacov. Prvý branný zákon mal diskriminačný<br />
charakter. V § 38 bolo uvedené: „Cigáni<br />
a Židia nemôžu byť príslušníkmi brannej moci<br />
(vojenskými osobami).“ V ods. 2 bolo uvedené:<br />
„Cigáni a Židia konajú práce v osobitných<br />
skupinách.“19) Zákon bol diskriminačne namierený<br />
aj do minulosti. Paragraf 38 ods. 3 zákona ich<br />
prepúšťal z brannej moci bez ponechania nadobudnutých<br />
hodností a mali byť vedení v osobitných<br />
zoznamoch. Tak isto Cigáni a Židia boli zákonom<br />
vylúčení z brannej výchovy. Problém sa<br />
vynoril s otázkou, kto je a kto nie je Cigán. Tento<br />
problém čiastočne riešilo nariadenie ministerstva<br />
obrany, ktoré pojem spresnilo, že „Cigán“ je ten,<br />
kto kočuje a vyhýba sa práci. Prví branci pracov-
Change language