Na úvod - Ústav pamäti národa

Štúdie
( 6 )
PAMÄŤ NÁRODA
Vylúčenie Cigánov 1) /Rómov v Slovenskej republike
(1939 – 1945)
René Lužica
PhDr. René Lužica, ArtD,
(1957) absolvent Katedry
etnografie a folkloristiky
FiF UK Bratislava, pôsobí
na Trnavskej univerzite.
Obyvatelia cudzej rasy
v nacistickom Nemecku
Základnou normou nemeckého nacistického
zákonodarstva boli tzv. norimberské zákony z roku
1935. Ich cieľom bolo vylúčiť občanov cudzej
rasy z verejného a hospodárskeho života. Rasové
zákonodarstvo sa v prvom rade obrátilo voči
Židom a ich miešancom. Zákon o ríšskom
občianstve vylúčil Židov z politického a verejného
života, stratili možnosť zárobku takmer vo
všetkých zamestnaniach. Boli zbavení občianskej
cti a slobody. Zakázali im manželstvá s tzv. árijcami.
Z ideologického hľadiska boli rasové zákony
nástrojom, ktorý mal ozdraviť árijskú rasu od cudzích
živlov.
Nemecký národ bol podľa nacistickej ideológie
prirodzeným spoločenstvom rasovo a duševne
rovnorodých ľudí. Bolo to vedomé a osudové
spoločenstvo, ktoré vzniklo rovnakým rodovým
pôvodom (Abstammung) a bolo spojené spoločným
svetovým názorom.2)
Pospolitosť národa mala vlastný jazyk, kultúru
a dejiny. Z národa vychádzal štát, ktorý národu
nebol nadradený, ale s ním splýval, podriadil sa
mu. Národ bol nadriadený indivíduám, ktoré získali
svoje práva z príslušnosti k národnej pospolitosti.
Súčasťou národa neboli „osoby cudzej krvi“,
aj keď žili v Nemecku a mali nemeckú štátnu
príslušnosť. Označili ich „za parazitujúcich hostí“
(schwarotrende Gäste). Cigánov a Sintov chápali
ako asociálnu populáciu (Gauner population).
Cigáni (Zigeuner) žijúci v Nemecku pochádzali
pôvodne zo strednej a juhovýchodnej Európy.
Cigáni-Sintovia boli autochtónni, komunikovali
po nemecky a mali nemecké mená. Po stáročia
však patrili k marginalizovaným skupinám obyvateľstva.
Nacistická rasová doktrína ich chápala
ako vymierajúci, bezperspektívny, zmiešaný indoeurópsky
kmeň. Antropologické, rasovohygienické
a kriminologické výskumy mali dokázať zločinnosť
týchto ľudí ako dedičný faktor. Rasové výskumy
cigánskej populácie z rokov 1933 - 1938
dokazovali nemožnosť sociálnej adaptácie. Konečné
riešenie, koncept fyzickej likvidácie (Endlosung)
predpokladal použiť sterilizáciu, resp. internáciu
v pracovných táboroch.
Zodpovednosť za vyriešenie tzv. otázky cudzích
živlov mal ríšsky vodca SS Heinrich Himmler.
Už od roku 1929 cigánske a sintské komunity
policajne izolovali na perifériách (Standtplatz)
veľkých miest. V rámci Olympijských hier v lete
1936 vznikol internačný tábor v Berlíne – Marzane,
kde bolo internovaných 600 Cigánov a Sintov
z Berlína a okolia. Všetkých internovaných v období
roku 1943 transportovali do tzv. Cigánskeho
tábora v Osvienčime – Brzezinke. Himmlerom vypracovaný
výnos o potieraní tzv. cigánskeho zloporiadku
(čes.“ zlořád“, poz. aut.) z 8. decembra
1938 predpokladal dokončiť evidenciu všetkých
Cigánov, Sintov a ich miešancov na území ríše.
Podľa autora mali byť izolovaní, malo sa zabrániť
ich ďalšiemu miešaniu, resp. sa prikročilo k presídľovaniu
týchto osôb mimo územia Nemecka.
Prvé deportácie sa uskutočnili v rokoch 1939,
1940, 1941 zo západných regiónov Nemecka, východného
Pruska a z Rakúska na dobyté územie
Poľska.3) O konečnom riešení tzv. cigánskej
otázky sa rozhodlo 16. decembra 1942, keď Himmler
nariadil deportácie Cigánov z dobytých území
a zo satelitných štátov do tzv. Cigánskeho tábora
(Zigeunerlager) v Osvienčime – Brzezinke.
Tábor existoval do augusta roku 1944 a zahynulo
v ňom do 25 000 Cigánov z niekoľkých európskych
krajín. Podľa tzv. cigánskych kníh tu nezahynuli
žiadne osoby zo Slovenskej republiky.4)
Diskriminácia Cigánov
v slovenskej spoločnosti
Po vyhlásení Slovenského štátu dňa 14. marca
1939 sa pripravila ústava, ktorá sa opierala
o Nemeckú ústavu, využila poznatky pronacistických
režimov v Taliansku, Portugalsku. Mali sa využiť
niektoré zásady rímskokatolíckej vierouky
a vybrané pasáže z pápežských encyklík. Na čelo
štátu sa postavil duchovný Msgr. Jozef Tiso, zabezpečujúci
kresťanský charakter štátu. Prezident
v jednom z prvých prejavov vyhlásil: „...v duchu
kresťanskej lásky a spravodlivosti budeme
upravovať svoj smer k všetkým inonárodným
občanom nášho štátu“.5)
Vplyv nacistického Nemecka bol zrejmý
a Zmluvy o ochrannom pomere medzi Nemec-
1) V odbornej literatúre sa v minulosti používal etnonym „Cigáni“. Jeho používanie chápeme v súvislosti s historickým kontextom. V súčasnom
kontexte sa používa autonym „Rómovia“.
2) Pozri, KNAPP, Viktor: Problém nacistické právní filosofie. Praha 2002, s. 194 - 198.
3) Pozri, REEMTSMA, Katrin: Sinti und Roma. München 1996, s. 99 - 103.
4) Pozri, Los Cyganów w KL Auschwitz-Birkenau. Oswiencim 1994.
5) Porov. TISO, Jozef: Dedičstvo Andreja Hlinku. In: Slovenská otázka v 20. storočí. Bratislava 1997, s. 267.