Na úvod - Ústav pamäti národa

Štúdie
( 12 )
PAMÄŤ NÁRODA
pravili. Neďaleko Brezna (Krtičná) bolo popravených
31 osôb. Približne 60 osôb bolo zastrelených
alebo spálených v Čiernom Balogu. Desať
osôb bolo popravených v Sásovej, v Motyčkách
14, v Podkriváni 11, v Dúbravách 15, vo Svätom
Kríži 24, v Krupine 21, vo Valaskej Belej 13 atď.
Najrozsiahlejšiu akciu voči Cigánom podnikli
vojenské a bezpečnostné sily v obci Ilija. Zadržali
109 osôb (19 mužov, 21 žien, 69 detí), ktoré
boli popravené v Kremničke.21)
Počty obetí sú však nepresné, mnohí popravení
neboli identifikovaní. Nepoznáme ani presný
počet Cigánov odvlečených z južných regiónov
Slovenska do Nemecka, ktoré boli obsadené
maďarskými vojenskými a polovojenskými jednotkami.
Záver
V krátkom období existencie Slovenskej republiky
(1939 - 1945) Cigánov oficiálne označovali
za asociálne živly a vyčlenili ich ako autonómnu,
rasovo zmiešanú asociálnu skupinu. Napriek
tomu neboli vo vzťahu k Cigánom prijaté také
segregačné a perzekučné právne normy a zákony
ako voči Židom (židovský kódex, tzv. vysťahovalecký
zákon).
RESUME
Vzťah civilného obyvateľstva tak isto nebol
vždy len negatívny. Dôležité boli lokálne činitele,
ktoré formovali vzťahy k tejto skupine obyvateľstva,
ako napr. početnosť v lokalite, či boli dlhodobo
usadení, resp. neusadení, kooperovanie
s roľníkmi atď. Úroveň ich postavenia sa potom
odvíjala v uplatňovaní perzekučných zákonov, noriem
a vyhlášok voči Cigánom miestnymi úradmi.
Tieto orgány v konečnom dôsledku rozhodli
o tom, či je konkrétna osoba žiaduca alebo nežiaduca
v mieste svojej existencie. Takéto pomery
trvali až do vypuknutia SNP. Potom už postavenie
a činnosť miestnych orgánov boli závislé od reakcií
vojenských a bezpečnostných jednotiek, ich
prisluhovačov regrutujúcich sa z radov civilného
obyvateľstva. Pre cigánske komunity to znamenalo
ďalšie sťaženie ich existencie, zvýšenie intenzity
diskriminovania a perzekvovania, straty na životoch
jednotlivcov a celých rodín.
S odstupom času na základe hlbšieho poznania
môžeme konštatovať, že „holokaust“ európskych
Židov a „poraimos“ (veľké nešťastie) Cigánov
a Rómov je traumou a tragédiou európskej
civilizácie v tom najširšom zmysle slova.
The Exclusion of the Roma in the Slovak Republic (1939-1945)
The fundamental legal step that was taken to exclude the so – called alien race from the life of
the national community were The Nuremberg Laws, adopted in the German Reich in 1935. In drafting
the bills, passed by the Slovak Assembly in 1939-1944, the legislators drew inspiration and guidance
from the Nuremberg Laws’ philosophy. The first labor camps in Slovakia were opened based
on the Regulation (with the power of Law) on Obligatory Labor of Jews and Gypsies (May 29, 1940).
Regulation No. 127 (June 18, 1940) codified the official interpretation of the term „Gypsy,“ defining
the Gypsy as a nomadic vagabond who avoids work. A Roma who was working was not considered
a member of the group of asocial Gypsies. However, local authorities did not adhere to this definition,
and in many situations that were declared to be in the state’s interest, the Roma were sent to
forced labor, regardless of their sex, age or occupation. The most important labor camp for the Roma
as a social group was the Detention Camp for Gypsies in Dubnica nad Váhom. The camp existed
from November 1944 to April 1945 and 729 Roma were interned in it, 250 of them children. The
Gypsy men and so – called non-Gypsy asocials were assigned to a few other labor camps as well.
The armed forces also instituted discrimination against and persecution of the Roma. The Roma
were excluded from the Army and placed in military labor units. The greatest number of Roma in Slovakia
died after the Slovak National Uprising broke out. The number of the victims cannot be precisely
calculated, however. German army and other armed forces, such as the Storm Troopers of the
Hlinka’s Guards (Pohotovostné oddiely Hlinkovej Gardy, POHG) participated in the mass killings of
the Roma.
21) Archív Múzea SNP, Banská Bystrica f. IX., č. 104/65.