Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Odhalenie<br />
„Amatérska spravodajčina“ však mala svoje<br />
chyby, ktoré sa opakovali v mnohých podobných<br />
skupinách. Boli to nedostatky, ktorých sa chladnokrvnejší<br />
ľudia so skutočným spravodajským<br />
školením a praktickými skúsenosťami dopúšťali<br />
minimálne. Jednou zo základných - a nielen Nemčekových<br />
- chýb bolo napríklad archivovanie odoslaných<br />
a prijatých listov alebo nižšie spomenutého<br />
zoznamu spolupracovníkov, ktoré zaslal do<br />
zahraničia. Tieto dokumenty si odkladal vo svojom<br />
byte aj napriek opakovaným výzvam k opatrnosti a<br />
rade, aby sa odkladaniu podobných dokumentov<br />
rozhodne vyhol. Tiež prepísal spomínané dotazníky<br />
na blany a rozmnožil ich. LAJO v liste z októbra<br />
1952 Nemčeka varoval, aby blany okamžite zničil<br />
a aby si žiadne listy neodkladal. Taktiež upozornil<br />
na základné zásady konšpirácie a vysvetlil, že dotazníky<br />
posielal len na informáciu o tom, čo ich zaujíma.<br />
Nemček mal získavať len materiály, ku ktorým<br />
mal prístup a kvôli vyplňovaniu dotazníkov nemal<br />
získavať ďalších ľudí. Mal však zaslať do zahraničia<br />
zoznam svojich spolupracovníkov, resp.<br />
ľudí, ktorých považoval za dôveryhodných.<br />
Prvé problémy sa objavili v januári 1953, keď<br />
sa Nemček obával zatknutia. Dôvodom však mala<br />
byť ekonomická trestná činnosť. Požiadal LAJA<br />
o pomoc pri prechode do zahraničia a dočasne sa<br />
schovával u svojho známeho Ignáca Krajíčka.<br />
Z Rakúska dostal informáciu, že mu síce nemôžu<br />
pomôcť prejsť cez hranice, ale obdržal styčnú adresu<br />
vo Viedni, kde sa mal prihlásiť po úspešnom<br />
úteku z Československa. <strong>Na</strong>koniec sa však ekonomická<br />
trestná činnosť nepotvrdila a odchod za<br />
hranice nebol nevyhnutný. Spolupráca pokračovala<br />
ďalej.<br />
V druhej polovici roku 1953 sa však spolupráca<br />
viac-menej ukončila. Spojka (Král) sa začal vyhýbať<br />
obom stranám (aj Nemčekovi aj DOKTO-<br />
ROVI – LAJOVI). Obával sa odhalenia a nemal<br />
záujem pokračovať v prenášaní listov. Král bol totiž<br />
predvolaný na Štátnu bezpečnosť (ďalej ŠtB),<br />
kde ho vypočúvali a ŠtB sa ho snažila zverbovať –<br />
ľudia, ktorí cestovali služobne na Západ, boli vždy<br />
zaujímaví. DOKTOROVA skupina však nepochybne<br />
mala na Slovensku aj ďalšie kontakty, a tak sa<br />
už na jeseň 1953 spojenie obnovilo, pretože Nemček<br />
dostal ďalší list a kryciu adresu, na ktorú zaslal<br />
poštou odpoveď. Zdá sa, že spojenie sa potom<br />
udržovalo len prostredníctvom pošty (aj to<br />
pravdepodobne len jednorazovo) a v podstate sa<br />
definitívne skončilo. Nemček si mal zaobstarať falošný<br />
občiansky preukaz, pomocou ktorého by<br />
bol schopný bez veľkého rizika odhalenia posielať<br />
do Rakúska listy. Rovnako sa nepodarilo nadviazať<br />
spojenie pomocou vysielačky, dokonca skupine<br />
nebola poskytnutá ani žiadna stanica. Ďalšími<br />
5) Druhý tajomník mal na starosti ceremoniál, spoločenské udalosti a podobne.<br />
faktormi, ktoré ovplyvnili celkové utlmenie aktivity<br />
v rokoch 1953 – 1954, boli aj Nemčekove osobné<br />
záležitosti a čoraz menšie možnosti zaobstarať<br />
relevantné správy.<br />
Nemček do svojej činnosti zapojil, ako som už<br />
spomínal, poštára Alexandra Mráza. Ten sa o tejto<br />
odbojovej bunke zmienil svojim známym Štefanovi<br />
Buganovi a Jozefovi Kašickému. Ani jeden z nich<br />
pravdepodobne žiadnu skutočnú „protištátnu“ činnosť<br />
nevykonával, ale informácia sa začala šíriť<br />
ďalej. <strong>Na</strong>koniec toto šírenie viedlo k odhaleniu.<br />
Podľa správy kpt. Mozolu, zástupcu náčelníka<br />
Krajskej správy Ministerstva vnútra (ďalej KS MV)<br />
Správy ŠtB Bratislava zo dňa 6. apríla 1955 prispeli<br />
k odhaleniu Nemčekovej činnosti tri zdroje.<br />
V októbri 1954 podal správu nemenovaný spolupracovník<br />
KS MV. Druhým zdrojom bol list, ktorý<br />
zaslal Nemčekov švagor Rudolf Šulc v septembri<br />
1954 kancelárii prezidenta<br />
republiky, v ktorom<br />
uvádza, že Nemčeka<br />
podozrieva zo špionáže.<br />
A nakoniec výpoveď<br />
Karola Cvrka o železničiarovi<br />
Zuzičovi,<br />
ktorého Nemček navštívil<br />
pravdepodobne<br />
s úmyslom, aby nahradil<br />
Krála. Od konca roku<br />
1954 bol Nemček sledovaný<br />
príslušníkmi<br />
Štátnej bezpečnosti a<br />
začiatkom februára<br />
1955 zatknutý. V krátkom<br />
čase po ňom nasledovali<br />
ďalší.<br />
„Gardistické<br />
sprisahanie“<br />
PAMÄŤ NÁRODA Obete<br />
V roku 1955 však<br />
nakoniec pred súdom<br />
stálo niekoľko desiatok<br />
ľudí. Následkom vyšetrovania<br />
a manipulácie zo<br />
strany ŠtB vzniklo z malej spravodajskej bunky<br />
niečo celkom iné. Štátnej bezpečnosti sa z jednej<br />
bunky, v podstate z jedného človeka (F. Selecký<br />
medzitým zomrel) „podarilo“ vytvoriť veľké ľudácke<br />
sprisahanie, ktoré pomocou ozbrojeného povstania<br />
plánovalo zvrhnúť komunistický režim.<br />
Za celou touto záležitosťou stáli už spomínaní<br />
Štefan Bugan, bývalý člen Hlinkovej gardy (ďalej<br />
HG), Alexander Mráz, silne veriaci človek a Jozef<br />
Kašický, bývalý druhý tajomník Jozefa Tisu.5) Práve<br />
oni, resp. ich náhľady a minulosť sa stali základom<br />
konštruovania ďalších skupín. Všetci traja boli<br />
využití na označovanie ďalších bývalých gardis-<br />
Zápis výpovede<br />
obvineného Štefana<br />
Bugana.<br />
Zdroj: Archív ÚPN.<br />
( 77 )
Change language