Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Fórum<br />
( 4 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
Historické výzvy Európy<br />
Miroslav Mikolášik<br />
MUDr. Miroslav Mikolášik<br />
(1952) poslanec KDH za<br />
EPP-ED1 v Európskom<br />
parlamente<br />
Logika zákazu komunistických symbolov<br />
„Vaša história je aj našou históriou,“ uviedol<br />
Franco Frattini, podpredseda Európskej komisie,<br />
zodpovedný za spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť<br />
v odpovedi na list Vytautasovi Landsbergisovi.2)<br />
Pri oslavách konca druhej svetovej vojny netreba<br />
zabúdať na fakt, že koniec tejto vojny znamenal<br />
slobodu len pre šťastnejšiu západnú časť<br />
Európy, kým Slovensko a iné štáty strednej a východnej<br />
Európy sa dočkali akurát novej formy diktatúry<br />
v podobe komunizmu ako dominantnej<br />
ideológie.<br />
O konci neslobody možno hovoriť až od roku<br />
1989 a o úplnom zjednotení Európy a odstránení<br />
dôsledkov Jaltskej dohody až 1. mája 2004.<br />
V každom prípade by sa nezávislému pozorovateľovi<br />
mohlo zdať, že národy západnej a južnej Európy<br />
akosi nevedia pochopiť históriu krajín strednej<br />
a východnej Európy od konca druhej svetovej<br />
vojny. Prečo? <strong>Na</strong>cizmus a jeho symboly boli odsúdené,<br />
zavrhnuté a legislatívne zakázané, avšak<br />
červená hviezda, kosák a kladivo ako komunistické<br />
symboly tyranie a triednej nenávisti ostávajú<br />
nepovšimnuté, v istých kruhoch dokonca propagované.<br />
V Rusku sa tento rok na oslavách 60. výročia<br />
skončenia druhej svetovej vojny opäť po rokoch<br />
používala terminológia neslávne známa zo sovietskych<br />
čias. Nevravelo sa o okupácii pobaltských<br />
štátov atď., ale zdôrazňovala sa len veľkolepá<br />
osloboditeľská rola Červenej armády. Po roku<br />
1989 sa dediči komunistického systému a vysoko<br />
postavení členovia komunistických strán zo dňa<br />
na deň stali rešpektovanými biznismenmi, zodpovednými<br />
politikmi a propagátormi hodnotového relativizmu<br />
a liberalizmu, samozrejme najmä s dôrazom<br />
na toleranciu voči zlu a jeho páchateľom.<br />
V nových členských štátoch EÚ boli síce sochy<br />
komunistov prevažne odstránené, no napr. v Rusku<br />
sa stále stavajú nové, a to i pre Stalina! Sovietska<br />
okupácia sa spomína len ako oslobodenie a<br />
staré elity chcú čím menej počuť a hrôzach a temných<br />
stránkach komunistických diktatúr.<br />
Nemali by sme dať šancu dvojakému prístupu<br />
voči dvom rovnakým diktatúram. Osvienčim a Katyň,<br />
nacistická a sovietska okupácia pobaltských<br />
štátov, sovietske vpády do Maďarska v roku 1956<br />
a Československa v roku 1968, sú tým istým: obrovskou<br />
nespravodlivosťou a porušením ľudských<br />
práv a slobôd nielen jednotlivcov, ale i celých národov.<br />
Obdobne tyrania, deportácie, posuny hraníc,<br />
porušenia ľudských a menšinových práv - to<br />
všetko sú zločiny bez ohľadu na páchateľa.<br />
Ľudia v strednej a východnej Európe boli v roku<br />
1945 tiež plní nádeje na nový začiatok. Čoho<br />
sa však namiesto toho dočkali? Trpkého sklamania<br />
v náručí totalitnej nespravodlivosti. Komunistická<br />
túžba po moci a sovietska dominancia vyplývajúca<br />
z Jaltskej dohody zničili ich nádeje. Rok 1945 znamenal<br />
koniec totality národného socializmu, no nový,<br />
komunistický totalitarizmus rozdelil Európu a uložil<br />
nelegálne, nedemokratické režimy ľuďom strednej,<br />
východnej a juhovýchodnej Európy.<br />
Nádej na duchovne, morálne, ako aj politicky<br />
obnovenú Európu prišla po dlhých štyroch desaťročiach<br />
diktatúry, keď pokojná revolúcia hnutia<br />
Solidarność v Poľsku začala proces rozkladu prosovietskych<br />
režimov v strednej a východnej Európe.<br />
V roku 1989 padol múr v Berlíne a otvorili sa<br />
nové možnosti obyvateľom celého regiónu. V širšom<br />
slova zmysle môžeme vravieť o konci druhej<br />
svetovej vojny až v roku 1989, keďže až vtedy sa<br />
skončil strach vyplývajúci z absencie slobody<br />
a mieru. Až v roku 1989 skončilo veľké bremeno<br />
dvoch totalitných diktatúr. Európa opäť mohla začať<br />
dýchať oboma pľúcami, parafrázujúc slová<br />
nášho milovaného Jána Pavla II.<br />
Európa nie je len politickým konštruktom, ale<br />
aj morálnym východiskom. Nemôžeme viac dopustiť<br />
neslobodu, ktorá povedie k vojne a tá k ďalšej<br />
neslobode. Toto je ústredný odkaz súčasnému<br />
mysleniu v Európe. Nová Európa musí byť Európou,<br />
ktorá sa vyrovnala s minulosťou, Európou,<br />
ktorá odmieta totalitarizmus, nacionalistické vášne,<br />
ako aj rovnostársku nevraživosť medzi ľuďmi.<br />
Európa, ktorá odmieta akýkoľvek pokus o hegemóniu<br />
zo strany ktoréhokoľvek štátu. Európa, ktorá<br />
verí v dôstojnosť každej ľudskej bytosti od počatia<br />
až po prirodzenú smrť, ktorá verí v sociálnu<br />
rovnováhu rôznych spoločenských skupín, a ktorá<br />
rešpektuje rôznosť a silu, ktorá z nej vyžaruje, Európa<br />
demokracie a spravodlivosti.<br />
Európske vojny sa v histórii stali svetovými vojnami.<br />
Iniciatíva skupiny poslancov z najväčšej politickej<br />
frakcie v Európskom parlamente, frakcie<br />
Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)<br />
- Európskych demokratov za zákaz komunis-<br />
1) EPP-ED - Európska ľudová strana (kresťanskí demokrati) - európski demokrati, najväčšia politická frakcia v Európskom parlamente.<br />
2) List zaslala 25. januára 2005 skupina poslancov Európskeho parlamentu z frakcie EPP-ED. Išlo o iniciatívu s požiadavkou na zákaz symbolov<br />
komunizmu, ktorý je popri nacizme zapísaný ako druhý totalitarizmus v histórii Európy 20. storočia. Iniciatíva bola podpísaná<br />
Józsefom Szájerom, podpredsedom EPP-ED a Európskeho parlamentu a Vytautasom Landsbergisom, poslancom Európskeho parlamentu<br />
za Litovskú republiku. Zo slovenských poslancov v Európskom parlamente list podpísal Peter Šťastný (SDKÚ).