23.12.2012 Views

Na úvod - Ústav pamäti národa

Na úvod - Ústav pamäti národa

Na úvod - Ústav pamäti národa

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Fórum<br />

( 4 )<br />

PAMÄŤ NÁRODA<br />

Historické výzvy Európy<br />

Miroslav Mikolášik<br />

MUDr. Miroslav Mikolášik<br />

(1952) poslanec KDH za<br />

EPP-ED1 v Európskom<br />

parlamente<br />

Logika zákazu komunistických symbolov<br />

„Vaša história je aj našou históriou,“ uviedol<br />

Franco Frattini, podpredseda Európskej komisie,<br />

zodpovedný za spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť<br />

v odpovedi na list Vytautasovi Landsbergisovi.2)<br />

Pri oslavách konca druhej svetovej vojny netreba<br />

zabúdať na fakt, že koniec tejto vojny znamenal<br />

slobodu len pre šťastnejšiu západnú časť<br />

Európy, kým Slovensko a iné štáty strednej a východnej<br />

Európy sa dočkali akurát novej formy diktatúry<br />

v podobe komunizmu ako dominantnej<br />

ideológie.<br />

O konci neslobody možno hovoriť až od roku<br />

1989 a o úplnom zjednotení Európy a odstránení<br />

dôsledkov Jaltskej dohody až 1. mája 2004.<br />

V každom prípade by sa nezávislému pozorovateľovi<br />

mohlo zdať, že národy západnej a južnej Európy<br />

akosi nevedia pochopiť históriu krajín strednej<br />

a východnej Európy od konca druhej svetovej<br />

vojny. Prečo? <strong>Na</strong>cizmus a jeho symboly boli odsúdené,<br />

zavrhnuté a legislatívne zakázané, avšak<br />

červená hviezda, kosák a kladivo ako komunistické<br />

symboly tyranie a triednej nenávisti ostávajú<br />

nepovšimnuté, v istých kruhoch dokonca propagované.<br />

V Rusku sa tento rok na oslavách 60. výročia<br />

skončenia druhej svetovej vojny opäť po rokoch<br />

používala terminológia neslávne známa zo sovietskych<br />

čias. Nevravelo sa o okupácii pobaltských<br />

štátov atď., ale zdôrazňovala sa len veľkolepá<br />

osloboditeľská rola Červenej armády. Po roku<br />

1989 sa dediči komunistického systému a vysoko<br />

postavení členovia komunistických strán zo dňa<br />

na deň stali rešpektovanými biznismenmi, zodpovednými<br />

politikmi a propagátormi hodnotového relativizmu<br />

a liberalizmu, samozrejme najmä s dôrazom<br />

na toleranciu voči zlu a jeho páchateľom.<br />

V nových členských štátoch EÚ boli síce sochy<br />

komunistov prevažne odstránené, no napr. v Rusku<br />

sa stále stavajú nové, a to i pre Stalina! Sovietska<br />

okupácia sa spomína len ako oslobodenie a<br />

staré elity chcú čím menej počuť a hrôzach a temných<br />

stránkach komunistických diktatúr.<br />

Nemali by sme dať šancu dvojakému prístupu<br />

voči dvom rovnakým diktatúram. Osvienčim a Katyň,<br />

nacistická a sovietska okupácia pobaltských<br />

štátov, sovietske vpády do Maďarska v roku 1956<br />

a Československa v roku 1968, sú tým istým: obrovskou<br />

nespravodlivosťou a porušením ľudských<br />

práv a slobôd nielen jednotlivcov, ale i celých národov.<br />

Obdobne tyrania, deportácie, posuny hraníc,<br />

porušenia ľudských a menšinových práv - to<br />

všetko sú zločiny bez ohľadu na páchateľa.<br />

Ľudia v strednej a východnej Európe boli v roku<br />

1945 tiež plní nádeje na nový začiatok. Čoho<br />

sa však namiesto toho dočkali? Trpkého sklamania<br />

v náručí totalitnej nespravodlivosti. Komunistická<br />

túžba po moci a sovietska dominancia vyplývajúca<br />

z Jaltskej dohody zničili ich nádeje. Rok 1945 znamenal<br />

koniec totality národného socializmu, no nový,<br />

komunistický totalitarizmus rozdelil Európu a uložil<br />

nelegálne, nedemokratické režimy ľuďom strednej,<br />

východnej a juhovýchodnej Európy.<br />

Nádej na duchovne, morálne, ako aj politicky<br />

obnovenú Európu prišla po dlhých štyroch desaťročiach<br />

diktatúry, keď pokojná revolúcia hnutia<br />

Solidarność v Poľsku začala proces rozkladu prosovietskych<br />

režimov v strednej a východnej Európe.<br />

V roku 1989 padol múr v Berlíne a otvorili sa<br />

nové možnosti obyvateľom celého regiónu. V širšom<br />

slova zmysle môžeme vravieť o konci druhej<br />

svetovej vojny až v roku 1989, keďže až vtedy sa<br />

skončil strach vyplývajúci z absencie slobody<br />

a mieru. Až v roku 1989 skončilo veľké bremeno<br />

dvoch totalitných diktatúr. Európa opäť mohla začať<br />

dýchať oboma pľúcami, parafrázujúc slová<br />

nášho milovaného Jána Pavla II.<br />

Európa nie je len politickým konštruktom, ale<br />

aj morálnym východiskom. Nemôžeme viac dopustiť<br />

neslobodu, ktorá povedie k vojne a tá k ďalšej<br />

neslobode. Toto je ústredný odkaz súčasnému<br />

mysleniu v Európe. Nová Európa musí byť Európou,<br />

ktorá sa vyrovnala s minulosťou, Európou,<br />

ktorá odmieta totalitarizmus, nacionalistické vášne,<br />

ako aj rovnostársku nevraživosť medzi ľuďmi.<br />

Európa, ktorá odmieta akýkoľvek pokus o hegemóniu<br />

zo strany ktoréhokoľvek štátu. Európa, ktorá<br />

verí v dôstojnosť každej ľudskej bytosti od počatia<br />

až po prirodzenú smrť, ktorá verí v sociálnu<br />

rovnováhu rôznych spoločenských skupín, a ktorá<br />

rešpektuje rôznosť a silu, ktorá z nej vyžaruje, Európa<br />

demokracie a spravodlivosti.<br />

Európske vojny sa v histórii stali svetovými vojnami.<br />

Iniciatíva skupiny poslancov z najväčšej politickej<br />

frakcie v Európskom parlamente, frakcie<br />

Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)<br />

- Európskych demokratov za zákaz komunis-<br />

1) EPP-ED - Európska ľudová strana (kresťanskí demokrati) - európski demokrati, najväčšia politická frakcia v Európskom parlamente.<br />

2) List zaslala 25. januára 2005 skupina poslancov Európskeho parlamentu z frakcie EPP-ED. Išlo o iniciatívu s požiadavkou na zákaz symbolov<br />

komunizmu, ktorý je popri nacizme zapísaný ako druhý totalitarizmus v histórii Európy 20. storočia. Iniciatíva bola podpísaná<br />

Józsefom Szájerom, podpredsedom EPP-ED a Európskeho parlamentu a Vytautasom Landsbergisom, poslancom Európskeho parlamentu<br />

za Litovskú republiku. Zo slovenských poslancov v Európskom parlamente list podpísal Peter Šťastný (SDKÚ).

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!