Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Štúdie<br />
( 14 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
Nový pontifikát<br />
Hoci sa tieto personálne podmienky javia ako<br />
ťažko splniteľné, ba možno až nesplniteľné, podľa<br />
zachovanej dokumentácie sa pokus o preniknutie<br />
do vatikánských štruktúr do istej miery podaril. Jeho<br />
využitie sa iste stalo zvlášť aktuálnym po smrti<br />
Pia XII., keď bolo nevyhnutné zistiť prípadné modifikácie<br />
vo vzťahoch nového pápeža ku krajinám<br />
za železnou oponou. Už koncom marca roku<br />
1959 bola na základe údajov agenta „Denisa“ vypracovaná<br />
analýza o „nástupcovi Pia XII. - podľa<br />
kardinála Montiniho“. Rozviedka sa odvoláva na<br />
supertajný 74 stranový dokument, existujúci len<br />
v dvoch kópiách – okrem pápeža ho malo uchovávať<br />
aj jedno prísne neprístupné oddelenie Vatikánskeho<br />
archívu. Jeho autor, kardinál Giovanni<br />
Battista Montini, ho mal konzultovať s kardinálom<br />
Angelom Roncallim ešte pred jeho zvolením. „Po intelektuálním<br />
pontifikátu“ – cituje tajný dokument<br />
Montiniho – „je vhodné, aby následoval pontifikát<br />
úzce duchovní…“ Nový pápež má totiž byť - na rozdiel<br />
od aristokratického Eugenia Pacelliho - jednoduchší,<br />
prirodzenejší, úprimnejší, a vo vzťahoch bezprostrednejší,<br />
osobnejší. To sa má prejaviť napríklad<br />
vo vzťahoch k funkcionárom štátneho sekretariátu.<br />
„Je třeba“ – pokračuje dokument – „aby všichni<br />
pracovníci sekretariátu pociťovali, že papež jich<br />
používá jako spolupracovníků a poradců, a ne jako<br />
výkonných úředníků.“7)<br />
Samozrejme, najdôležitejšia bola otázka prípadnej<br />
zmeny postojov k ľudovodemokratickým<br />
režimom. Podľa tajného dokumentu mal Montini<br />
rozlišovať „nezmieriteľnosť“ politickú od náboženskej.<br />
„V oblasti náboženské jsou oblasti“ – vysvetľuje<br />
správa názory vo Vatikáne – „ve kterých<br />
nesmiřitelnost nemůže být nikdy překonána, ale<br />
jsou zde též oblasti, které dovolují širokou možnost<br />
manévru a tedy ústupků, … dnes se nesmíme<br />
klamat nadějí na blízký pád komunistického<br />
režimu a je třeba započít jednat na bázi soužití.“8)<br />
Podľa agentúrneho rozpracovania mal tieto<br />
vízie na konkláve konkretizovať práve kardinál<br />
Roncalli, ktorý za jednu z chýb posledných pápežov<br />
označil ich priľnutie k niektorému z politických<br />
blokov, „pro příště je třeba v zájmu církve,<br />
aby Vatikán byl pro mír mezi národy i pro mír mezi<br />
Západem a Východem“. „Toto vystoupení kardinála<br />
Roncalliho“ – tvrdí informácia – „bylo<br />
zřejmě jedním z důvodů jeho zvolení papežem<br />
dne 28. října 1958. … Dalším momentem mluvícím<br />
pro jeho svolení bylo, že Jan XXIII. působil<br />
28 let ve vatikánských diplomatických službách<br />
a zná situaci v zemích východní Evropy…“9)<br />
Postoje čerstvo zvoleného pápeža vyzrievali<br />
uprostred zložitého názorového dynamizmu, reprezentovaného<br />
ďalšími osobnosťami rímskej kúrie.<br />
Agentúrne rozbory československej rozviedky<br />
sa zamerali najviac na kardinála Alfreda Ottavianiho,<br />
ktorý mal zmeny v taktike voči socialistickým<br />
režimom odmietať najnekompromisnejšie. Podľa<br />
tohto kardinála na to ešte nedozrel čas, lebo komunizmus<br />
je poraziteľný iba politicko-ekonomickými<br />
zbraňami. Experiment prípadných jednaní je<br />
podľa Ottavianiho mysliteľný iba prostredníctvom<br />
konkordátov, ktorých formulácie by však explicitne<br />
a jednoznačne vylúčili akúkoľvek podporu ľudovodemokratickým<br />
režimom a nimi propagovanej<br />
ideológii.10) Tieto informácie o Ottavianiho postojoch<br />
získala rozviedka aj monitorovaním „Pápežskej<br />
komisie pre štúdium vzťahov medzi cirkvou<br />
a krajinami socialistického tábora“, o činnosti<br />
ktorej však boli „jen dílčí informace, které nepodávají<br />
ucelený přehled a přesné závěry“.11) Túto<br />
tajnú komisiu mal zriadiť Ján XXIII. v novembri roku<br />
1958, pričom jej personálne obsadenie mal výrazne<br />
inšpirovať poľský kardinál Stefan Wyszinsky.<br />
„Schůze komise se konaly“ – referovali tajné služby<br />
o tejto komisii – „koncem minulého roku<br />
v místnostech státního tajemníka Domenica<br />
Tardiniho, v místnostech papežské komise pro<br />
Rusko a méně významné schůze i v jiných místnostech.“12)<br />
Aj na týchto schôdzach sa ukázalo,<br />
že Ottavianiho názory sú okrem iného nesúhlasnou<br />
reakciou na zmierlivejšie koncepcie už spomínaného<br />
poľského kardinála. Wyszinsky totiž na<br />
základe osobnej skúsenosti tvrdil, že nezmieriteľný<br />
postoj voči komunistom je za istých okolností<br />
vlastne samovražda. Preto navrhoval, aby bol s dlhodobo<br />
stabilnými socialistickými režimami započatý<br />
dialóg, ktorý by okrem upokojenia dramatickej<br />
situácie katolíkov vytvoril aj priestor na pokojné<br />
slúženie obradov a výučbu kňazstva.13)<br />
Rozloženie názorových skupín medzi ďalšími<br />
kardinálmi sa snaží analyzovať dokument „Směry<br />
mezi kardinály Římské kurie“, ktorý okrem „konzervatívneho<br />
pravicového smeru“ kardinála Ottavianiho<br />
identifikuje aj umiernenejšiu Montiniho<br />
7) A ÚPN r. č. 10442/012. Nástupce Pia XII. podle kardinále Montiniho.<br />
8) Tamtiež, s. 44.<br />
9) Tamtiež, r. č. 10442/014. K současné politice Vatikánu po první části ekumenického koncilu, 19. 3. 1963.<br />
10) Tamtiež, r. č. 10442/012. Současná politika Vatikánu vůči socialistickému táboru, 1959.<br />
11) Tamtiež.<br />
12) Tamtiež, s. 154.<br />
13) Tamtiež, s. 156.
Change language