Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Štúdie<br />
( 20 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
Židovská komunita pod kontrolou<br />
Ján Hlavinka Štátna bezpečnosť a židovské náboženské obce na východnom Slovensku<br />
v prvej dekáde „normalizácie“<br />
Mgr. Ján Hlavinka<br />
(1979), absolvent FiF PU<br />
Prešov, pracuje v ÚPN.<br />
Židovská komunita na Slovensku sa v priebehu<br />
druhej svetovej vojny stala obeťou zločinu. Slovenskí<br />
Židia boli od roku 1939 z rozhodnutia štátnych<br />
orgánov systematicky zbavovaní občianskych<br />
práv i majetku a od roku 1942 deportovaní<br />
do nacistických táborov smrti. Židia, ktorí boli ponechaní<br />
na území Slovenska, prípadne tí, ktorým<br />
sa podarilo ukryť, boli po potlačení povstania v roku<br />
1944 vystavení ďalšej vlne deportácií a teroru<br />
nemeckých okupantov a ich slovenských prisluhovačov.<br />
Pred Viedenskou arbitrážou (2. november<br />
1938) žilo na území Slovenska asi 140 tisíc Židov.<br />
Podľa odhadu J. R. Büchlera holokaust prežilo asi<br />
30 000 ľudí.1) Po vojne sa mnohí z nich rozhodli<br />
odísť a zabudnúť.<br />
Vo februári 1948 uchopili moc v Československu<br />
komunisti. Zrejme asi málokto z tých, ktorí<br />
prežili hrôzy holokaustu, tušil, že Židia budú opäť<br />
vystavení nebezpečenstvu. Pre mnohých boli červená<br />
hviezda, kosák a kladivo symbolmi, ktoré nosili<br />
ich osloboditelia z nacistického pekla.<br />
Znárodnenie majetku a politické perzekúcie,<br />
ktoré po februári 1948 rozpútala nová totalitná<br />
moc, však mali priniesť iné poznanie. Po druhej<br />
svetovej vojne sa cez štáty tvoriaceho sa východného<br />
bloku prehnali vlny antisemitizmu. Popri prejavoch<br />
ľudového odporu a násilia voči tým Židom,<br />
ktorí sa vrátili z koncentračných a vyhladzovacích<br />
táborov do svojich pôvodných bydlísk, tu bol aj antisemitizmus<br />
politický. Vo forme boja proti „sionizmu“<br />
sa uplatnil aj ako nástroj čistiek vo vedení komunistických<br />
strán, ktoré sa ujali moci.<br />
V roku 1952 bol Rudolf Slánský, generálny tajomník<br />
Ústredného výboru Komunistickej strany<br />
Československa zatknutý a so skupinou ďalších<br />
osôb obvinený vlastnými súdruhmi z organizovania<br />
a riadenia „protištátneho spikleneckého centra“.<br />
Počas zinscenovaného procesu so „Slánským a<br />
spol.“ boli svedkovia podľa scenára nútení vypovedať<br />
aj to, že „zločinná činnosť Slánskeho a jeho<br />
spoločníkov spočívala v ich spolupráci so<br />
sionistickými organizáciami a ich zahraničnými<br />
exponentami.“2) a že to, čo spájalo obvinených,<br />
bol „spoločný židovský buržoázny pôvod“.3)<br />
Dňa 27. novembra 1952 bol Slánský a desať ďalších<br />
obžalovaných v procese, ktorý mal podľa<br />
hlavného žalobcu Dr. Josefa Urválka ukázať na<br />
„nebezpečenstvo sionizmu v celej hĺbke“,4) odsúdený<br />
na trest smrti.<br />
V päťdesiatych rokoch minulého storočia už<br />
nebolo pochýb o tom, že Židia žijúci v satelitoch<br />
sovietskeho bloku patria medzi sledované skupiny<br />
obyvateľstva. Medzi tie skupiny, ktorých kontrolou<br />
bola v tej-ktorej krajine poverená tajná politická<br />
polícia vládnucej komunistickej strany, v prípade<br />
Československa známa ako Štátna bezpečnosť<br />
(ŠtB). Tá vytvorila z tzv. „štátobezpečnostnej problematiky<br />
sionizmus“ jednu zo svojich stálych oblastí<br />
záujmu.<br />
Predmetom tejto štúdie nie sú však päťdesiate<br />
roky, ale obdobie rokov 1968 - 1980 z hľadiska<br />
činnosti ŠtB v problematike „sionizmus a židovský<br />
buržoázny nacionalizmus“ na mikroúrovni východného<br />
Slovenska. Domnievam sa, že takáto prezentácia<br />
činnosti ŠtB a jej konkrétnych dopadov<br />
na život bežného občana, v tomto prípade židovského<br />
pôvodu, je prínosnejšia pre pochopenie<br />
charakteru doby, na ktorú dnes mnohí nostalgicky<br />
spomínajú.<br />
Židia na východnom Slovensku<br />
<strong>Na</strong> území východného Slovenska žila až do roku<br />
1942 veľmi početná židovská komunita. Židia<br />
sa tu najmä od konca 18. storočia usadzovali nielen<br />
v dovtedy nedostupných významných kráľovských<br />
mestách, akými boli Košice, Prešov alebo<br />
Bardejov, ale pokračovalo aj židovské osídlenie<br />
v mestečkách ako Michalovce, Humenné, Stropkov<br />
či Medzilaborce a na vidieku. Všetky vymenované<br />
mestečká, ležiace na východnom Slovensku,<br />
boli po niekoľko storočí baštami židovskej ortodoxie<br />
a židovské obyvateľstvo v nich ešte v roku<br />
1942 tvorilo až jednu tretinu celkového počtu obyvateľov.5)<br />
Spravidla tú tretinu, ktorá sa rozhodujúcou<br />
mierou podieľala na hospodárstve celých<br />
priľahlých oblastí.<br />
1) BŰCHLER, Jehošua Robert: Znovuoživenie židovskej komunity na Slovensku po druhej svetovej vojne. In: Acta Judaica Slovaca, č.<br />
4/1999, s. 66 - 67.<br />
2) Proces s vedením protistátního spikleneckého centra v čele s Rudolfem Slánským. Praha 1953, s. 137.<br />
3) Tamtiež, s. 139.<br />
4) Tamtiež, s. 503.<br />
5) Židia na východnom Slovensku boli v mnohých ohľadoch odlišní od židovskej populácie žijúcej na západe Slovenska.. Základy východoslovenských<br />
komunít totiž položili v 18. storočí ortodoxní Židia z Haliče, medzi ktorými sa vo veľkej miere ujali myšlienky chasidizmu.<br />
Pozri: JELÍNEK, Ješajahu Andrej: Židia na Slovensku v 19. a 20. storočí. In: Acta Judaica Slovaca, č. 5/1999-2000 a KÓNYA, Peter:<br />
Dejiny Židov na východnom Slovensku v kontexte celoeurópskeho vývinu. Prešov 1997.
Change language