Na úvod - Ústav pamäti národa

Apendix
Pamätná tabuľa na
kláštore kapucínov v
Pezinku o Akcii K
( 90 )
PAMÄŤ NÁRODA
Hneď po zvezení rehoľníkov začalo ich preškoľovanie
na základe materiálu SlovÚCu: Osnova
referátu o kláštoroch. Jeho hlavnou ideou bolo,
že predstavení reholí sú agentmi Vatikánu a nepriatelia
ľudovej demokracie. To malo vyvolať rozkol
medzi pátrami, frátrami a novicmi a ich internovanými
predstavenými v Pezinku, neskôr vo vyprázdnenom
kláštore františkánov v Báči (Sv. Antone).
Pri likvidácii kláštora redemptoristov v Kostolnej
pri Trenčíne prišlo 40 členov komanda odviezť
desať rehoľníkov. Michalovských 40 redemptoristov
správa inštruktora SlovÚCu charakterizuje ako
„držiacich sa starých kapitalistických snáh o brzdenie
vývoja a pokroku“. Podolínski redemptoristi
zostali „sústredení“ v domovskom kláštore.
Gréckokatolícka rehoľa baziliánov bola tvrdo
prenasledovaná komunistickým režimom. Súviselo
to s plánom na úplnú likvidáciu gréckokatolíckej
cirkvi v Československu a na pravoslavizáciu
jej kňazov a veriacich (Akcia P). Režim obviňoval
baziliánov zo spolupráce s Ukrajinskou povstaleckou
armádou (UPA), tzv. banderovcami, a preto
v prvej polovici roku 1949 boli baziliáni vyšetrovaní
za protištátnu činnosť. Po prepustení ich
hneď vzali do tábora nútených prác (TNP) Nováky,
a potom do centralizačného kláštora. Baziliánsky
páter Martin Potaš bol za odpor proti pravoslavizácii
odsúdený Štátnym súdom v Bratislave na 8 rokov
väzenia. Do Podolínca zviezli baziliánov
z troch kláštorov.
Dvadsaťdeväť tešiteľov Božského srdca z Levíc
likvidovalo 78-členné komando, 7 tešiteľov z Marianky
46-členné komando, podobne kláštory tešiteľov
v Bratislave, Borinke a Zlatých Moravciach.
Toľko na ilustráciu tragicky bizarných pomerov
likvidácie kláštorov.
Krajský cirkevný tajomník a ŠtB v Košickom
kraji vykonali nadprácu pri zvážaní rehoľníkov
v tomto kraji. V snahe úplne očistiť kraj od rehoľ-
níkov zlikvidovali aj kláštor minoritov v Spišskom
Štvrtku a Strážach pod Tatrami, milosrdných bratov
v Spišskom Podhradí, dominikánov v Košiciach
a verbistov v Spišskom Štiavniku. Všetkých
deportovali do Podolínca.
Už od 14. apríla začal narastať odpor obyvateľov
Podolínca a okolia voči zvážaniu rehoľníkov
a zaobchádzaniu s nimi. Kláštor, jeho okolie a
mestečko boli totiž plné príslušníkov ZNB, ŠtB a
vojska, a tiež väzenských dozorcov v uniformách.
Večer okolo 18. hodiny sa asi 200 ľudí
zhluklo pred kláštorom a zaútočilo na policajtov.
Lietali kamene, padli výstrely na oboch stranách,
jeden protestujúci bol postrelený a inštruktor OV
KSS zranený kameňom. V celom Prešovskom
kraji bola vyhlásená pohotovosť ZNB, ĽM a vojska
a do zatýkacej akcie nastúpila ŠtB. Jedenásť
ľudí bolo napokon tvrdo vypočúvaných ŠtB, odsúdených
a zatvorených.
Realizačný plán Akcie K rátal s oddelením a
izolovaním predstavených reholí a reakčných rehoľníkov
likvidovaných kláštorov a ich internovaním
v tzv. kárnom kláštore, ktorý SlovÚC naplánoval
zriadiť v kapucínskom kláštore v Pezinku.
Rátalo sa s izolovaním 72 rehoľníkov, napokon
ich zviezli až 102 a navyše tu bolo 18 domácich
kapucínov. Podmienky v kláštore boli preto veľmi
stiesnené a nehygienické.
Popoludní 14. apríla sa pred kláštorom vytvoril
pomerne veľký zhluk ľudí – okolo 600, prevažne
žien a školákov, sa rozhorčovalo proti zvážaniu
pátrov. Odvážili sa aj hádzať kamene, čo vyvolalo
tvrdý zásah ZNB, ŠtB a nepriamo aj vojska. KSS
hneď spustila „vysvetľovaciu“ kampaň o správnosti
likvidácie kláštorov. Učitelia v školách boli
spacifikovaní, a tak aj mládež skončila s otvorenými
protestmi.
„Vyhodnotenie“ Akcie K
Inštruktori SlovÚCu, zmocnenci kláštorov, ale
i ŠtB a cirkevní tajomníci KNV začali už 15. apríla
vypracovávať prvé správy, najmä pre povereníka
Ladislava Holdoša. Referovali o odpore ľudí,
o očakávaných raziách v kláštoroch, ale nie o likvidácii
a o zabezpečení bohoslužieb v kláštorných
kostoloch, na ktoré sa podujali v mnohých
prípadoch „pokrokoví“ kňazi.
Povereník Holdoš potom referoval na ÚV KSČ
o zhabaných cca 12,5 milióna Kčs, o množstve
„protištátnych“ brožúr, listov, materiálov, niekoľkých
starých zbraní a rozmnožovacích strojov.
Jednotlivé rády boli Akciou K 14. apríla 1950
zasiahnuté nasledovne (zhabané kláštory / počet
odvezených rehoľníkov):
Františkáni: 23 / 230
Saleziáni: 10 / 296
Tešitelia: 5 / 59