Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Obete<br />
Členská legitimácia HSĽS.<br />
Zdroj: Archív ÚPN.<br />
( 76 )<br />
PAMÄŤ NÁRODA<br />
cie o angažovaných komunistoch, o ktorých mali<br />
byť občania žijúci v totalitnom štáte informovaní<br />
prostredníctvom vysielania Rádia Slobodná Európa,<br />
aby si pred nimi dali pozor. A v neposlednom<br />
rade informácie o emigrantoch, ktorých bolo nevyhnutné<br />
v zahraničí preveriť, aby sa zabránilo infiltrácii<br />
agentov komunistických bezpečnostných<br />
zložiek či už do exilových spolkov, Rádia Slobodná<br />
Európa alebo iných inštitúcií.<br />
Práve z dôvodu posledne zmienenej požiadavky<br />
bol do Nemčekovej skupiny zapojený Ignác<br />
Krajíček. Nemčeka požiadali o informácie týkajúce<br />
sa Františka Burana.3) Krajíček pochádzal z tej<br />
istej obce ako Buran a Nemčekovi aj charakteristiku<br />
Burana vypracoval. Bol tiež autorom správy<br />
o komunistoch z Lamača, ktorá bola odvysielaná<br />
v Rádiu Slobodná Európa. <strong>Na</strong>koniec Nemček získal<br />
pre spoluprácu poštára Alexandra Mráza, ktorý<br />
mal zabezpečiť príjem balíkov od Františka Seleckého<br />
na fingovanú adresu a odovzdávať ich<br />
Nemčekovi. Ten ich následne po Královi zasielal<br />
do Rakúska. Z dokumentov, ktoré Nemček takýmto<br />
spôsobom dostal za hranice komunistickej<br />
Československej republiky, je možné spomenúť<br />
dôvernú Směrnicu pro zacházení se spisy, jejichž<br />
obsah nutno v obecném zájmu utajit... Ministerstva<br />
národnej bezpečnosti č. S-8778/40-<br />
52, Tajný rozkaz ministra národnej bezpečnosti č.<br />
82 o názvoch jednotlivých súčastí Ministerstva národnej<br />
bezpečnosti (ďalej MNB), tajný rozkaz<br />
náčelníka Hlavnej správy Verejnej bezpečnosti č.<br />
46 o opatreniach proti „reakčným kňazom“, ale aj<br />
tlačivá Komunistickej strany, obežník Ústredného<br />
národného výboru o vysťahovávaní nespoľahlivých<br />
osôb a iné. Tiež vypracovával správy napr. o útvare<br />
Pohraničnej stráže v Bratislave, o pomeroch<br />
v ČKD Stalin v Martine a iné. <strong>Na</strong>koniec Nemček<br />
poslal do zahraničia pre Rádio Slobodná Európa<br />
štyri správy na vysielanie. Prvú o komunistoch lekároch,<br />
druhú, už spomínanú, o komunistoch<br />
v Lamači od Ignáca Krajíčka, tretiu od Františka<br />
Seleckého o komunistoch v Zbore národnej bezpečnosti<br />
a nakoniec vlastnú o združstevňovaní<br />
v obci Likavka pri Ružomberku. Pre zahraničie bolo<br />
rovnako zaujímavé, ako sa ľudia na Slovensku<br />
pozerajú na vysielanie jednotlivých zahraničných<br />
vysielačov v slovenskej reči. A v neposlednom rade,<br />
tiež aký je názor na politický vývoj doma, za železnou<br />
oponou, na dianie v Juhoslávii, či vytvorenie<br />
dunajskej, stredoeurópskej, resp. celoeurópskej<br />
federácie. Nemček zaslal do zahraničia zoznam<br />
svojich potencionálnych spolupracovníkov,<br />
ktorí mali byť preverení aj z druhej strany. Zároveň<br />
mal zaobstarať mapy malých mierok rôznych regiónov<br />
Slovenska a kópie pečiatok, s pomocou<br />
ktorých by sa dali vyhotoviť falošné doklady.<br />
Bezpečnejší a efektívnejší ako kuriérne spojenie<br />
bol kontakt pomocou vysielačky. V jednom liste,<br />
ktorý Nemček obdržal zo zahraničia, bola navrhnutá<br />
táto možnosť. Nemček sa snažil splniť aj<br />
túto požiadavku. Oslovil svojho známeho Jána Nemčiča,<br />
ktorý pracoval na bratislavskom letisku, aby<br />
ho naučil používať vysielačku. Keď zistil, že nie je<br />
schopný rýchlo sa naučiť vysielať a prijímať správy,<br />
povedal Nemčičovi o svojom spojení so zahraničím<br />
a požiadal ho o spoluprácu. Nemčič odmietol<br />
a odhováral ho od ďalších aktivít. Nemček však<br />
v liste do zahraničia označil Nemčiča ako svojho<br />
človeka, čo nezodpovedalo pravde.<br />
Základ tejto protikomunistickej odbojovej bunky<br />
teda v podstate tvorili len Bernard Nemček a<br />
František Selecký. Spojenie so zahraničím im za<br />
finančnú odmenu vykonával Jozef Král. Nemček<br />
však nevedel, pre koho vlastne pracuje, t.j. ktorá<br />
zo zahraničných skupín stojí za krycími menami<br />
osôb, s ktorými korešpondoval. <strong>Na</strong> základe jedného<br />
z listov, ktorý obsahoval akýsi prehľad politickej<br />
situácie (kde sa píše, že cieľom skupiny je<br />
obnova Slovenského štátu v rámci akejsi Stredoeurópskej<br />
či Európskej federácie), Nemček usudzoval,<br />
že spolupracuje so skupinou Ferdinanda<br />
Ďurčanského.4)<br />
3) František Buran bol švagrom Dr. Jozefa Mrázka. Mrázek bol slovenský sociálny demokrat, jeden z tých, ktorí nesúhlasili so zlúčením sociálnej<br />
demokracie s KSS v roku 1944. Pracoval na <strong>Na</strong>jvyššom úrade pre zásobovanie, po vojne bol prezidiálnym šéfom na Povereníctve<br />
výživy. Angažoval sa pri zakladaní Strany práce a bol členom jej Ústredného výkonného výboru. Za svoje aktivity bol po februárovom<br />
prevrate v roku 1948 zatknutý, ale čoskoro bol prepustený a krátko po tom emigroval (takéto okolnosti boli vždy podozrivé). V exile sa<br />
angažoval a pôsobil ako člen redakcie <strong>Na</strong>šich snáh, bol zakladajúcim členom Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov<br />
a podpredsedom zastupiteľstva Rady slobodného Československa. Mrázka v tom čase (1952) podozrievali zo spolupráce s komunistami<br />
a to sa stalo dôvodom preverovania.<br />
4) Je to skutočne ťažko určiť. Skupina sa tiež výrazne spoliehala na konflikt medzi Východom a Západom. V neposlednom rade sa snažila<br />
získať väčší vplyv v Rádiu Slobodná Európa na úkor pro-československy orientovaných skupín. V priebehu korešpondencie na<br />
Nemčekovu otázku odpovedal LAJO, že je vojak. Ďurčanského skupina (Slovenský akčný výbor, resp. Slovenský oslobodzovací výbor)<br />
však v 50. rokoch 20. storočia o žiadnej federalizácii Európy nehovorila. K týmto ideám sa hlásila skôr skupina okolo Karola Sidora.
Change language