Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Na úvod - Ústav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
že im pomohol pri riešení konkrétnych operatívnych<br />
úloh a nedokážu si svoju prácu bez neho<br />
predstaviť, no na druhej strane sa niektorí bývalí<br />
príslušníci vyjadrovali o tom, že tento systém bol<br />
„cintorínom“ nepoužiteľných spravodajských<br />
kontaktov, pretože najlepšia cesta, ako pochovať<br />
kontakt, bolo jeho preverenie v SSEP alebo cez<br />
kubánskych „priateľov“.3)<br />
Budovanie systému bolo možné tiež vďaka<br />
tomu, že Štátna bezpečnosť sa nikdy nesprávala<br />
ako nezávislá spravodajská služba a jej budúcnosť<br />
bola ohraničená existenciou režimu, ktorému<br />
bezvýhradne slúžila.<br />
Generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Iljič<br />
Brežnev upevnil mocenskú pozíciu ZSSR aj prostredníctvom<br />
Konferencie o bezpečnosti a spolupráci<br />
v Európe (júl 1973 – august 1975), kde<br />
otvorene presadzoval vlastné záujmy, ktoré mali<br />
zabezpečiť dovtedajšie rozdelenie sveta a povojnový<br />
status-quo v Európe.4) Stratégia Moskvy -<br />
získať silnejšie a stabilnejšie postavenie na medzinárodnopolitickej<br />
scéne, sa nevyhnutne premietla<br />
aj v politike voči svojim satelitom. Tie naďalej<br />
postupovali v bezpečnostných otázkach disciplinovane<br />
a koordinovane pod jej taktovkou.5)<br />
Jurij V. Andropov, šéf KGB v rokoch1967 až<br />
1982, v decembri 1973 vyslovil zámer vybudovať<br />
centralizovanú evidenciu konkrétneho okruhu<br />
osôb. Evidencia týchto osôb vychádzala z potreby<br />
mať pod jednou strechou informácie ku všetkým<br />
osobám, ktoré predstavovali hrozbu komunistickému<br />
systému. Andropov bol hlboko presvedčený,<br />
že boj za ľudské práva je súčasťou veľmi<br />
rozsiahleho imperialistického spiknutia<br />
s cieľom podkopať základy sovietskeho štátu.<br />
Rovnako bol boj proti disentu a ideologickej di-<br />
verzii poprednou úlohou<br />
KGB a jeho satelitov.6)<br />
Systém zjednotenej evidencie<br />
o nepriateľovi odzrkadlil<br />
túto skutočnosť<br />
konkrétne, keďže významná<br />
skupina evidovaných<br />
osôb boli práve „nositelia“<br />
ideologickej diverzie. Faktom<br />
ostáva aj to, že celé<br />
obdobie studenej vojny<br />
charakterizovali preteky<br />
v zbrojení a napätie vo vzájomných<br />
vzťahoch medzi<br />
Východom a Západom.<br />
Nič na tom nemení ani<br />
skutočnosť, že v sedemdesiatych<br />
rokoch minulého<br />
storočia dochádza<br />
k miernemu uvoľňovaniu<br />
tohto napätia, keďže vzťahy medzi veľmocami boli<br />
naďalej plné vzájomného upodozrievania, nedôvery<br />
a konfrontácie. USA so svojimi spojencami<br />
a ich spravodajské zložky boli stále „hlavným protivníkom“.<br />
Viac ako polovica všetkých vkladov do<br />
SSEP je toho jasným dôkazom (bližšie viď kategórie<br />
osôb v SSEP).<br />
Podrobnejšie sa problematike venoval Prokop<br />
Tomek z Českej republiky, ktorý vo svojej<br />
štúdii opísal vznik systému, jeho budovanie<br />
a existenciu v podmienkach federálneho ministerstva<br />
vnútra spolu s prehľadom počtu vkladov<br />
a dotazov do SSEP za rok 1988.7) O Systéme<br />
stručne informuje Encyklopédia špionáže, Karel<br />
Pacner a okrajovo Patrik Benda.8) Podrobná štúdia<br />
spolu s prílohami vyšla v roku 1996 v Ne-<br />
3) TOMEK, Prokop: Ambiciózní, ale neúspěšný pokus. Systém sjednocené evidence poznatků o nepříteli. In: BLAŽEK, Petr a kol.: Opozice<br />
a odpor proti komunistickému režimu v Československu 1968 – 1989. Praha 2005, s. 223 - 243.<br />
4) Moskva so svojimi satelitmi presadzovala najmä neporušiteľnosť hraníc a územnú celistvosť štátov, ktoré si vykladala ako poistku pred<br />
spochybňovaním ich hraníc a akýchkoľvek snáh o zmenu politického systému. Za dôležité považovala tiež nemiešanie sa do vnútorných<br />
záležitostí iných štátov. V dokumente sa krajiny tiež zriekli použitia sily pri riešení medzinárodných problémov. Princíp rešpektovania ľudských<br />
práv a základných slobôd vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia bol Východom viac menej chápaný<br />
ako nevyhnutné zlo. Bližšie viď: LEŠKA, Vladimír: KBSE/OBSE – minulosť, prítomnosť, perspektívy. Praha 1997, s. 75 - 78.<br />
5) „Pristupovať k plneniu všetkých úloh s vedomím, že záujmy bezpečnosti ČSSR sú neoddeliteľné od záujmov bezpečnosti celého socialistického<br />
spoločenstva a triednych záujmov všetkých pokrokových síl vo svete.“ Príloha k RMV ČSSR č. 36/1976 z 26. októbra 1976<br />
o Základnom zameraní služobnej činnosti ZNB a vojsk ministerstva vnútra na rok 1977. V roku 1977 sa napr. v MĽR viedla porada predstaviteľov<br />
kontrarozviedok k problematike spoločného boja proti ideodiverzným centrálam, v roku 1979 vo Varšave, v roku 1980 v ZSSR<br />
a Mongolsku. Spoločné porady viedli aj rozviedky, napr. v roku 1978 sa konala v ČSSR atď.<br />
6) ANDREW, Christopher; MITROCHIN, Vasilij: Neznáme špionážne operácie KGB – Mitrochinov archív. Academia 2001, s. 27, s. 337, s.<br />
544. „Zásadný obrat v obsahu používaných foriem podvratnej činnosti Západu nastal po nástupe Cartera do funkcie prezidenta USA.<br />
(Tie) vychádzali z novo formulovanej doktríny „destabilizácie komunizmu“, ktorej charakteristickým rysom bolo prevádzanie agresívneho<br />
a intenzívneho zahranično-politického kurzu proti krajinám reálneho socializmu a pokrokovým hnutiam vo svete. Ideovou platformou<br />
tejto doktríny bol a je antikomunizmus špekulujúci s tzv. politikou ľudských práv a občianskych slobôd. Cieľom doktríny bolo umožniť legalizáciu<br />
ideodiverzného pôsobenia Západu, hlavne ideodiverzných centier amerického systému proti socialistickým krajinám a povýšiť<br />
vmiešavanie do vnútorných záležitostí krajín svetového socialistického spoločenstva na oficiálnu politiku imperializmu.“ RMV ČSSR č.<br />
17/1981 z 1. júna 1981, Základné dokumenty k realizácii bezpečnostnej politiky strany a štátu po XVI. zjazde Komunistickej strany<br />
Československa, s. 9.<br />
7) TOMEK, P.: Ambiciózní, ale neúspěšný pokus, s. 223 - 243.<br />
8) CHURAŇ, Milan a kol.: Encyklopedie špionáže. Ze zákulisí tajných služeb, zejména Státní bezpečnosti. Praha 2000, s. 347 - 348; PAC-<br />
NER, Karel: Československo ve zvláštních službách: Pohled do historie československých výzvědných služeb 1914 – 1989. IV. diel 1961<br />
– 1989. Praha 2002, s. 456 - 458; BENDA, Patrik: Přehled svazků a spisů vnitřního zpravodajství centrály Státní bezpečnosti v roce<br />
1989. Sešity 7, Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu 2003, s. LIX – LX.<br />
PAMÄŤ NÁRODA ÚPN interne<br />
Jurij Vladimírovič<br />
Andropov (1914 - 1984),<br />
v rokoch 1967 - 1982<br />
predseda Výboru pre<br />
štátnu bezpečnosť pri<br />
Rade ministrov ZSSR, od<br />
roku 1982 generálny<br />
tajomník ÚV KSSZ.<br />
Zdroj: Archív ÚPN.<br />
( 63 )