23.12.2012 Views

Na úvod - Ústav pamäti národa

Na úvod - Ústav pamäti národa

Na úvod - Ústav pamäti národa

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

že im pomohol pri riešení konkrétnych operatívnych<br />

úloh a nedokážu si svoju prácu bez neho<br />

predstaviť, no na druhej strane sa niektorí bývalí<br />

príslušníci vyjadrovali o tom, že tento systém bol<br />

„cintorínom“ nepoužiteľných spravodajských<br />

kontaktov, pretože najlepšia cesta, ako pochovať<br />

kontakt, bolo jeho preverenie v SSEP alebo cez<br />

kubánskych „priateľov“.3)<br />

Budovanie systému bolo možné tiež vďaka<br />

tomu, že Štátna bezpečnosť sa nikdy nesprávala<br />

ako nezávislá spravodajská služba a jej budúcnosť<br />

bola ohraničená existenciou režimu, ktorému<br />

bezvýhradne slúžila.<br />

Generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Iljič<br />

Brežnev upevnil mocenskú pozíciu ZSSR aj prostredníctvom<br />

Konferencie o bezpečnosti a spolupráci<br />

v Európe (júl 1973 – august 1975), kde<br />

otvorene presadzoval vlastné záujmy, ktoré mali<br />

zabezpečiť dovtedajšie rozdelenie sveta a povojnový<br />

status-quo v Európe.4) Stratégia Moskvy -<br />

získať silnejšie a stabilnejšie postavenie na medzinárodnopolitickej<br />

scéne, sa nevyhnutne premietla<br />

aj v politike voči svojim satelitom. Tie naďalej<br />

postupovali v bezpečnostných otázkach disciplinovane<br />

a koordinovane pod jej taktovkou.5)<br />

Jurij V. Andropov, šéf KGB v rokoch1967 až<br />

1982, v decembri 1973 vyslovil zámer vybudovať<br />

centralizovanú evidenciu konkrétneho okruhu<br />

osôb. Evidencia týchto osôb vychádzala z potreby<br />

mať pod jednou strechou informácie ku všetkým<br />

osobám, ktoré predstavovali hrozbu komunistickému<br />

systému. Andropov bol hlboko presvedčený,<br />

že boj za ľudské práva je súčasťou veľmi<br />

rozsiahleho imperialistického spiknutia<br />

s cieľom podkopať základy sovietskeho štátu.<br />

Rovnako bol boj proti disentu a ideologickej di-<br />

verzii poprednou úlohou<br />

KGB a jeho satelitov.6)<br />

Systém zjednotenej evidencie<br />

o nepriateľovi odzrkadlil<br />

túto skutočnosť<br />

konkrétne, keďže významná<br />

skupina evidovaných<br />

osôb boli práve „nositelia“<br />

ideologickej diverzie. Faktom<br />

ostáva aj to, že celé<br />

obdobie studenej vojny<br />

charakterizovali preteky<br />

v zbrojení a napätie vo vzájomných<br />

vzťahoch medzi<br />

Východom a Západom.<br />

Nič na tom nemení ani<br />

skutočnosť, že v sedemdesiatych<br />

rokoch minulého<br />

storočia dochádza<br />

k miernemu uvoľňovaniu<br />

tohto napätia, keďže vzťahy medzi veľmocami boli<br />

naďalej plné vzájomného upodozrievania, nedôvery<br />

a konfrontácie. USA so svojimi spojencami<br />

a ich spravodajské zložky boli stále „hlavným protivníkom“.<br />

Viac ako polovica všetkých vkladov do<br />

SSEP je toho jasným dôkazom (bližšie viď kategórie<br />

osôb v SSEP).<br />

Podrobnejšie sa problematike venoval Prokop<br />

Tomek z Českej republiky, ktorý vo svojej<br />

štúdii opísal vznik systému, jeho budovanie<br />

a existenciu v podmienkach federálneho ministerstva<br />

vnútra spolu s prehľadom počtu vkladov<br />

a dotazov do SSEP za rok 1988.7) O Systéme<br />

stručne informuje Encyklopédia špionáže, Karel<br />

Pacner a okrajovo Patrik Benda.8) Podrobná štúdia<br />

spolu s prílohami vyšla v roku 1996 v Ne-<br />

3) TOMEK, Prokop: Ambiciózní, ale neúspěšný pokus. Systém sjednocené evidence poznatků o nepříteli. In: BLAŽEK, Petr a kol.: Opozice<br />

a odpor proti komunistickému režimu v Československu 1968 – 1989. Praha 2005, s. 223 - 243.<br />

4) Moskva so svojimi satelitmi presadzovala najmä neporušiteľnosť hraníc a územnú celistvosť štátov, ktoré si vykladala ako poistku pred<br />

spochybňovaním ich hraníc a akýchkoľvek snáh o zmenu politického systému. Za dôležité považovala tiež nemiešanie sa do vnútorných<br />

záležitostí iných štátov. V dokumente sa krajiny tiež zriekli použitia sily pri riešení medzinárodných problémov. Princíp rešpektovania ľudských<br />

práv a základných slobôd vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia bol Východom viac menej chápaný<br />

ako nevyhnutné zlo. Bližšie viď: LEŠKA, Vladimír: KBSE/OBSE – minulosť, prítomnosť, perspektívy. Praha 1997, s. 75 - 78.<br />

5) „Pristupovať k plneniu všetkých úloh s vedomím, že záujmy bezpečnosti ČSSR sú neoddeliteľné od záujmov bezpečnosti celého socialistického<br />

spoločenstva a triednych záujmov všetkých pokrokových síl vo svete.“ Príloha k RMV ČSSR č. 36/1976 z 26. októbra 1976<br />

o Základnom zameraní služobnej činnosti ZNB a vojsk ministerstva vnútra na rok 1977. V roku 1977 sa napr. v MĽR viedla porada predstaviteľov<br />

kontrarozviedok k problematike spoločného boja proti ideodiverzným centrálam, v roku 1979 vo Varšave, v roku 1980 v ZSSR<br />

a Mongolsku. Spoločné porady viedli aj rozviedky, napr. v roku 1978 sa konala v ČSSR atď.<br />

6) ANDREW, Christopher; MITROCHIN, Vasilij: Neznáme špionážne operácie KGB – Mitrochinov archív. Academia 2001, s. 27, s. 337, s.<br />

544. „Zásadný obrat v obsahu používaných foriem podvratnej činnosti Západu nastal po nástupe Cartera do funkcie prezidenta USA.<br />

(Tie) vychádzali z novo formulovanej doktríny „destabilizácie komunizmu“, ktorej charakteristickým rysom bolo prevádzanie agresívneho<br />

a intenzívneho zahranično-politického kurzu proti krajinám reálneho socializmu a pokrokovým hnutiam vo svete. Ideovou platformou<br />

tejto doktríny bol a je antikomunizmus špekulujúci s tzv. politikou ľudských práv a občianskych slobôd. Cieľom doktríny bolo umožniť legalizáciu<br />

ideodiverzného pôsobenia Západu, hlavne ideodiverzných centier amerického systému proti socialistickým krajinám a povýšiť<br />

vmiešavanie do vnútorných záležitostí krajín svetového socialistického spoločenstva na oficiálnu politiku imperializmu.“ RMV ČSSR č.<br />

17/1981 z 1. júna 1981, Základné dokumenty k realizácii bezpečnostnej politiky strany a štátu po XVI. zjazde Komunistickej strany<br />

Československa, s. 9.<br />

7) TOMEK, P.: Ambiciózní, ale neúspěšný pokus, s. 223 - 243.<br />

8) CHURAŇ, Milan a kol.: Encyklopedie špionáže. Ze zákulisí tajných služeb, zejména Státní bezpečnosti. Praha 2000, s. 347 - 348; PAC-<br />

NER, Karel: Československo ve zvláštních službách: Pohled do historie československých výzvědných služeb 1914 – 1989. IV. diel 1961<br />

– 1989. Praha 2002, s. 456 - 458; BENDA, Patrik: Přehled svazků a spisů vnitřního zpravodajství centrály Státní bezpečnosti v roce<br />

1989. Sešity 7, Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu 2003, s. LIX – LX.<br />

PAMÄŤ NÁRODA ÚPN interne<br />

Jurij Vladimírovič<br />

Andropov (1914 - 1984),<br />

v rokoch 1967 - 1982<br />

predseda Výboru pre<br />

štátnu bezpečnosť pri<br />

Rade ministrov ZSSR, od<br />

roku 1982 generálny<br />

tajomník ÚV KSSZ.<br />

Zdroj: Archív ÚPN.<br />

( 63 )

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!