Na úvod - Ústav pamäti národa

ÚPN interne
( 62 )
PAMÄŤ NÁRODA
Systém zjednotenej evidencie poznatkov o nepriateľovi
Peter Rendek Jedným zo základných princípov realizácie bezpečnostnej politiky strany v uplynulom
období sa stalo ďalšie prehlbovanie internacionálneho charakteru obsahu bezpečnostnej
práce a prehlbovanie súčinnosti s bezpečnostnými orgánmi ostatných socialistických štátov,
predovšetkým Sovietskeho zväzu. Skvalitnila sa výmena poznatkov a zlepšila sa koordinácia
a súdržnosť pri realizácii spoločných akcií. Z rozkazu ministra vnútra ČSSR č. 17/1981
Mgr. Peter Rendek (1976),
absolvent FiF KU
Ružomberok, pracuje
v ÚPN.
S preberaním zväzkovej a spisovej agendy po
bývalej Štátnej bezpečnosti od Slovenskej informačnej
služby prevzal Ústav pamäti národa aj počítačové
evidencie, ktoré slúžili operatívnym potrebám
útvarov federálneho ministerstva vnútra
Československej socialistickej republiky v posledných
rokoch existencie režimu. Dnes prioritne
slúžia potrebám sekcie sprístupňovania dokumentov
a žiadateľom o sprístupnenie dokumentov,
predovšetkým tým, ktorých štátna moc v minulosti
v týchto systémoch evidovala. Ide najmä
o Evidenciu záujmových osôb ŠtB, operatívnych
zväzkov a osobných spisov (EZO) a Zjednotenú
evidenciu záujmových osôb (SEZO)
hlavnej správy rozviedky (I. správa ZNB). Ďalšia
evidencia, ktorú Ústav prevzal v mikrofišovej
podobe, je Systém zjednotenej evidencie poznatkov
o nepriateľovi, poznatkov o osobách,
inštitúciách a organizáciách, ktoré vykonávajú
podvratnú činnosť proti krajinám socialistického
spoločenstva (ďalej SSEP).1) Týka sa
1914 mikrofišov základného radu - Anketa SO-
UD a 274 „doplňujúcich“ mikrofišov - korektirovka/doplnenie
(k formulárom SSEP - viď ďalej).
Jeden mikrofiš obsahuje formuláre približne k 10
- 15 osobám, čo by v prepočte mohlo predstavovať
20.000 až 30.000 osôb, prevažne cudzincov
vložených do systému útvarmi federálneho
ministerstva vnútra. Tento fond zatiaľ nebol spracovaný
a presné čísla prinesie až jeho dôkladná
analýza. Československo participovalo na SSEP
rozširovaním (vklady do systému) a využívaním
(previerky) jeho dátovej bázy. Existencia tohto
systému a jeho prínos v službách komunistických
tajných služieb je zaujímavá a zatiaľ málo prebádaná
kapitola záverečnej etapy dejín studenej
vojny. Slovenská verejnosť doposiaľ nemala možnosť
sa s ním bližšie oboznámiť, s jeho fungovaním,
s tým, akých ľudí a čo všetko o nich evidovali,
či koľkými vkladmi sa na ňom podieľala a ako
ho využívala Štátna bezpečnosť.
V rezorte vnútra v priebehu šesťdesiatych rokov
minulého storočia vážne uvažovali o zavedení
a prevádzkovaní počítačových systémov, najmä
pre potreby evidencií a kartoték, ktoré úmer-
ne narastali a dovtedajší systém manuálnej lustrácie
bol značne zastaralý a nevhodný na ďalšiu
operatívnu činnosť jednotlivých útvarov. V československých
podmienkach zabezpečovala Správa
vývoja automatizácie federálneho ministerstva
vnútra budovanie a využívanie výpočtovej techniky.
S prevádzaním dát do počítačovej podoby sa
začalo už v priebehu sedemdesiatych rokov 20.
storočia, ale až v polovici osemdesiatych rokov
sa začalo systematicky venovať automatizácii
a zavádzaniu výpočtovej techniky v rezorte FMV
(bližšie viď ďalej). Krajiny socialistického spoločenstva
boli v oblasti informačných technológií
vo veľkej „nevýhode“. Na jednej strane tu existovalo
embargo na informačné technológie zo strany
západných krajín2) a na druhej strane vývoj
v tejto oblasti v socialistických krajinách veľmi zaostával,
pričom pri budovaní informačných systémov
boli rezorty vnútra nútené spoliehať sa výlučne
na produkciu krajín Rady vzájomnej hospodárskej
pomoci (RVHP). Krajiny Varšavskej zmluvy toto zaostávanie
nikdy nedobehli, preto sa snažili aj cestou
vedeckotechnickej rozviedky získavať potrebné
informácie či dôležité komponenty.
SSEP ako mnohostranne budovaný informačný
systém bol z pohľadu autorstva iniciatívou
Výboru pre štátnu bezpečnosť pri Rade ministrov
ZSSR (KGB), ktorý tým sledoval ciele -
centrálne zhromažďovanie údajov k osobám podľa
presne určených kritérií a ich využívanie na
ďalšiu spravodajskú činnosť, zameranú v prvom
rade na obranu režimu. Krajiny socialistického
spoločenstva, ktoré podpísali v roku 1977 Dohodu
o SSEP, okrem toho, že sa stali jeho užívateľmi,
tak pristúpili k systematickému odovzdávaniu
informácií z vlastných zdrojov do centrály v Moskve
pre potreby KGB, ktorý tak získal jedinečný
prehľad o „nepriateľoch“ komunizmu. Úsilie, čas
a financie, ktoré do budovania vložila sovietska
strana, sa napokon vrátili prinajmenšom v tom, že
získala „pravidelný“, a čo do množstva objemný
súbor dát. Na jednej strane náčelník I. hlavnej
správy KGB gen. Vladimír Alexandrovič Krjučkov
sa na spoločnom jednaní v Moskve v roku 1986
vyjadril v tom zmysle, že SSEP je užitočný, preto-
1) Sovietsky názov SOUD – Sistema Objediňonnogo Uchota Dannych o Protivnike. V praxi FMV bola zaužívaná česká skratka SSEP – Systém
sjednocené evidence poznatků o nepříteli. Porov.: Príloha č. 1 k RMV ČSSR č. 19/1978.
2) COCOM (Coordinating Committee for Multilateral Export Controls) – Koordinačný výbor členských krajín NATO na kontrolu vývozu bol
zodpovedný za tvorbu zoznamov strategických výrobkov a technológií, ktoré západné mocnosti odopierali komunistickým krajinám.
Hlavným kritériom, aby krajinu označili za „komunistickú“ a uložili na ňu obchodné embargo, bola vládnuca komunistická strana a štátom
vlastnené hospodárstvo.