Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

ide o samohlásky vysoké); vlastnosť -gravisovosť majú vokály a diftongy /e, e:, a, a:, o, o:, au^,
eu^, ou^/. (V. Cvrček a kol., 2010, s. 49, tab. 4.3.). 25
2.2.2. Na vymedzenie slovenských vokálov a dvojhlások sa využíva trochu zložitejšia systematika
dištinktívnych príznakov, lebo ako prvé dve vlastnosti sa používajú vlastnosť vokalickosť
– nevokalickosť (V - V˚) a vlastnosť konsonantnosť – nekonsonantnosť (C - C˚) ako dve najvšeobecnejšie
dištinktívne vlastnosti, na základe ktorých sa delí fonologický systém slovenčiny na
vokalický a konsonantický subsystém a konsonantický subsystém na množinu sonór a množinu
šumových spoluhlások. 26 Dištinktívné príznaky (1) V (vokalickosť) a (2) C˚ (nekonsonantnosť)
v slovenčine majú všetky vokály a dvojhlásky / i, i:, e, e:, ie, ä, a, a:, ia, o, o:, ô [o] , u, u:, iu/;
(3) vlastnosť D (difúznosť) majú vokály a diftongy /i, i:, e, e:, ie, ä/, kým pre vokály /a, o, u/ je
charakteristická vlastnosť D˚ [nedifúznosť (kompaktnosť)]; (4) vlastnosť Cc (koncentrovanosť)
vymedzuje vokály a diftongy /ä, a, a:, ia, o, o:, ô [o], u, u:, iu/; vlastnosť Cc˚ (nekoncentrovanosť)
vymedzuje vokály /i, i:, e, e:/; (5) vlastnosť N (úzkosť, angl. narrow) majú vokály a jeden
diftong /i, i:, u, u:, iu/, zápornú hodnotu vlastnosti N˚ (neúzkosť) majú vokály a diftongy /e, e:,
ie, ä, a, a:, ia, o, [o]/; (6) vlastnosť Lb (labializovanosť) je charakteristická pre vokály a jeden
diftong /o, o:, u, u:, iu/, vlastnosť Lb˚ (nelabializovanosť) vymedzuje vokály a jeden diftong /i,
i:, e, e:, ie, ä, a, a, a:/; (7) vlastnosť Lg (kvantitatívnosť, angl. long) je charakteristická pre dlhé
vokály a diftongy /i:, e:, ie, a:, ia, o:, ô [o], u:, iu/, neprítomnosť tejto vlastnosti Lg˚ (nekvantitatívnosť)
je charakteristická pre krátke vokály /i, e, ä, a, o, u/; (8) vlastnosť G (kĺzavosť, angl.
glide) je charakteristická pre diftongy /ie, ia, ô [o], iu/, kým vlastnosť nekĺzavosť G˚ určuje
krátke a dlhé vokály /i, i:, e, e:, ä, a, a:, o, o:, u, u:/.
Túto konfiguráciu dištinktívnych príznakov pozostávajúcu z ôsmich dvojíc uplatňuje v slovenskej
fonológii J. Sabol (1981, 1989). Podobne aj v matrici slovenských sonór a slovenských
konsonantov sa na prvých dvoch miestach uvádzajú dve základné dvojice dištinktívnych príznakov:
vokalickosť – nevokalickosť (V – V˚) a konsonantnosť – nekonsonantnosť (C – C˚).
V českej fonológii sa vychádza z názoru, že v celkovom prehľade základných vlastností českých
samohlások a sonórnych spoluhlások nie je potrebné uvádzať tónovosť, pretože je vlastná
všetkým samohláskovým fonémam (aj neslabičným) [J. Petr a kol, 1986, s. 130-133]. Ako
vyplýva z opisu českého samohláskového systému uplatneného v Mluvnici současné češtiny,
vlastnosť sonórnosť sa nevyužíva. Ale v systematike českých spoluhláskových foném sa príznak
sonórnosti uvádza na prvom mieste. Totiž táto vlastnosť umožňuje rozčleniť konsonantický
systém češtiny na podmnožinu sonór (+sonornosť) a podmnožinu šumových konsonantov (-sonórnosť).
[Porov. V. Cvrček a kol., 2010, s. 48-50]
25
V matrici dištinktívnych príznakov českých vokálov a dvojhlások je fonéma /o/ vymedzená piatimi zápornými príznakmi:
-disperznosť, -kompaktnosť, -gravisovosť, -dĺžka, -diftongickosť. V slovenčine nemôže nastať prípad, aby sa fonéma
definovala zápornými dištinktívnymi príznakmi. Podobný prípad je v poľštine, kde je fonéma // (tzv. polosamohláska)
určená tromi zápornými dištinktívnymi príznakmi: -konsonantnosť (-spółgłoskowość), -slabičnosť (syłabiczność), -difúznosť
(-przednia) [z artikulačného hľadiska ide o hlásky predného radu]. (R. Laskowski, Systém fonologiczny języka
polskiego. In: URBAŃCZYK, S. et al: Encyklopedia wiedzy o języku polskim. Wrocław–Warszawa–Kraków–Gdańsk
: Zaklad Narodowy im. Ossolińskich 1978, s. 343). Fonéma // vznikla v poľštine po zmene tvrdého zubného ł > .
(Podrobnejšie J. Dudášová-Kriššáková, 2008, s. 136.) V slovenčine sa fonéma /o/ vymedzuje týmito dištinktívnymi
príznakmi: +vokalickosť, -konsonantnosť, -difúznosť, +koncentrovanosť, -úzkosť (narrow), +labializovanosť, -kvantitatívnosť
(long), -kĺzavosť (glide). (Porov. J. Sabol, 1981, s. 89).
26
Podľa J. Sabola „Fonologické vlastnosti V a C˚ nediferencujú fonémy vnútri vokalického podsystému, ale ich vymedzujú
proti ostatným fonémam (sonórnym a šumovým spoluhláskam). Opozície V – V˚ a C – C˚ sú teda najuniverzálnejšie;
odrážajú aj základný kontrast – nesonanta + sonanta.“ (1981, s. 89).
11