Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

presvečivo doložený text s názvom Meno ruže v „jazykovom
(nárečovom) obraze sveta“. – Chorvátske dialektologičky
Mira Nenac-Mihalićová (Filozofski fakultet Zagreb)
a Anita Celinićová (Institut za hrvatski jezik i jezikoslovlje,
Zagreb) sa v zborníku prezentujú štúdiou Zapisi hrvatskih
organskih govora, v ktorej načrtávajú aj (dlhú) tradíciu
chorvátskej dialektológie. Napriek tejto tradícii jej však
podľa názoru autoriek chýbajú náležité zbierky transkribovaných
zápisov alebo zvukových nahrávok z rozličných
chorvátskych nárečí.
Piaty blok príspevkov nesie názov Jazyky v kontaktoch
a vzťahy v jazyku. Má najväčší rozsah (s. 229-363)
a sú v ňom zaradené štúdie 11-tich (zväčša zahraničných)
autorov. – Juraj Vaňko (Filozofická fakulta Univerzity
Konštantína Filozofa, Nitra) zaželal jubilantke – a to
aj priamo na seminári – „mnogaja i blagaja leta,“ a tak
nadpísal aj svoj príspevok. Približuje v ňom významové
spektrum lexémy blaho (v praslovančine predpokladá východiskovú
podobu *bolgo) v slovenčine i v ďalších slovanských
jazykoch. – Pavlo Hrycenko (Instytut ukrajinskoji
movy NAN Ukrajiny, Kyjev) má v zborníku publikovanú
štúdiu Локалiзми у структурi дiалектноï мови.
Termínom lokalizmus označuje (pomenúva) „element“
nárečových prejavov, ktorý má územne obmedzený areál
používania. Termín pokladá za zrozumiteľný a vyčerpávajúci,
no nie celkom presný či jednoznačný, a preto ho
vysvetľuje v širšom explanačnom kontexte. – Ján Kačala
(Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava)
prináša v štúdii Imperatívne vety z hľadiska členitosti
jadra vety nový, komplexný pohľad na túto problematiku,
pri ktorom vystupujú do popredia javy na paradigmatickej
i syntagmatickej úrovni systému. – Milan Majtán
(Bratislava) upozorňuje na (tak znie aj názov príspevku)
chybne používané skrátené predložkové tvary osobných
zámen 3. osoby. Medzi ne patrí používanie skrátených
tvarov naňho, oňho, zaňho, ktoré sa vyskytujú napríklad
aj pri nahrádzaní neživotných maskulín namiesto stiahnutých
(synkopovaných) foriem naň, oň, zaň a pod. – Soňa
Milenkovska (Istražuvački centar za arealna lingvistika
MANU, Skopje) predstavuje vo svojej štúdii Местото
на акузативната и дативната именска синтагма во
немаркиран редослед во простата словенска реченица
zaujímavú syntagmatickú problematiku. Porovnáva jazyky
s analytickou deklináciou (bulharčinu a macedónčinu)
s ostatnými slovanskými jazykmi. – Rovnaké pracovisko
v zborníku reprezentuje aj Angelina Pančevska, ktorá
pripravila text nazvaný Експресивната функција на
заменките во разговорниот македонски јазик. – Bulharskú
slavistiku zastupujú v týchto Jazykovedných štúdiách
tri pracovníčky Institutu za bălgarski ezik „Prof.
L. Andrejčin“ BAN (Sofija). Elena Kjaeva a Margarita
Tetovska-Troeva poslali do redakcie z komparačného aspektu
„nadštandardne“ rozsiahle (30-stranové materiálovo
bohaté) štúdie. Prvá autorka sa zaoberá slovotvornou problematikou
v stati Названия за действа (nomina actionis)
в българските диалекти, druhá v štúdii Дихотомия при
формите за 1 лице единствено число сегашно време
на глаголите от II спрежение в българските диалекти
predstavuje „slovesnú dvojdielnosť“ z diachrónneho i
synchrónneho aspektu. – Christina Dejkova spracúva takisto
dialektologickú tému. V štúdii За адаптирането на
някои глаголни заемки в говора на Ново село, Видинско
konštatuje, že v skúmanom nárečí existuje špecifický model
morfologickej adaptácie, uplatňovaný pri preberaní
slovies z rumunčiny. – Anna Ramšáková (Jazykovedný
ústav Ľ. Štúra SAV, Bratislava) v príspevku Integračné
a diferenciačné javy zvukovej a tvaroslovnej roviny v nárečiach
na horných Kysuciach dokazuje, že interakcia viacerých
nárečových typov potvrdzuje prirodzenú tendenciu
narúšať stabilitu istých príznakových javov, vyskytujúcich
sa v areálovo vymedzených (limitovaných) nárečových
systémoch. – Anna Rácová (Ústav orientalistiky SAV, Bratislava)
má v tomto „kontaktovom“ bloku zaradenú štúdiu
Vplyv slovenčiny na gramatiku slovenskej karpatskej rómčiny,
v ktorej sa zameriava nielen na najtypickejšie prípady
ovplynenia rómskej gramatiky, ale komentuje aj menej
frekventované prípady interferencie.
VI. blok (s. 367-376) s názvom O jazyku v literatúre
je najmenší. Redakcia doň zaradila dva príspevky. Katarína
Habovštiaková (Bratislava), autorka textu nazvaného
Dialektizmy v literatúre z oravského regiónu, hodnotí nárečové
prvky použité v dielach P. O. Hviezdoslava, Martina
Kukučína, Ladislava Nádašiho-Jégého a iných autorov
ako štylistické prostriedky. – Tatiana Grigorjanová (Filozofická
fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava)
upozorňuje na niektoré úskalia pri prekladaní umeleckých
textov. V príspevku Rusko-slovenské prekladateľské paralely
ich objasňuje ukážkami z prekladov diel troch súčasných
ruských autorov.
V zborníku je publikovaný aj súpis prác Adriany Ferenčíkovej
za roky 1965-2009, ktorý zostavili L. Dvonč, J.
Behýlová a K. Balleková. Na rozdiel od nesúrodých bibliografických
„odkazov,“ ktoré k svojim štúdiam prikladali
jednotliví autori (podobné nekompatibilné súpisy sú skoro
vo všetkých v súčasnosti vychádzajúcich väčších zborníkoch,
no redaktori vlastne už nemajú „šancu“ ich zjednocovať,
norma je „ v pohybe“), rešpektuje bibliografickú normu
a je korektný, nepresností je málo. V roku 1969 v Jazykovedných
štúdiách X publikovaná práca A. Ferenčíkovej
má mať správny názov Striednice e, a za psl. ę v číslovkách
päť, deväť (nie Striedanie e, a za psl. e v číslovkách...).
V súpise redakčnej činnosti nebolo potrebné urobiť 17
záznamov (za roky 1996-2009) súvisiacich s participáciou
autorky pri realizácii akcie Prečo mám rád slovenčinu, prečo
mám rád Slovensko. Dôležité údaje obsahuje prirodzene
aj súpis prekladateľskej činnosti A. Ferenčíkovej z taliančiny.
Vysoko hodnotený a oceňovaný je najmä jej výnimočný
preklad Mena ruže od Umberta Eca.
Súčasnú slavistiku možno definovať ako osobitnú
oblasť systematického, cieľavedomého a metodologicky
„čistého“ vedeckého skúmania a poznávania širšie chápanej
oblasti kultúry a dejín národov hovoriacich slovanskými
jazykmi, pri ktorom sa obligátne uplatňuje porovnávací
aspekt. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj jazykovedná
slavistika, v ktorej výrazné miesto zasa patrí dialektológii.
Teoretické i materiálové „súradnice“ súčasnej slovanskej
85