Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

stupom k výskumu tejto problematiky. Pokiaľ ide o zoonomastiku,
pozornosť si zaslúži príspevok Je. N. Varnikovovej
(Vologda) o onomastickom štatúte zooným. – Viacerí
autori skúmajú propriá rôznych kategórií zo špecifických
aspektov: Je. V. Kolosková (Petrohrad) analyzuje vlastné
mená v akademickom slovníku ruských nárečí (Slovar
russkich narodnych govorov), I. V. Bugajevová (Moskva)
si všíma pozíciu sakrálnej onomastiky v náboženskom diskurze
a N. V. Vasilievová (Moskva) poukazuje na potenciál
proprií z hľadiska verbálnych asociácií. – Pozornosť sa
venuje aj teórii a praxi onomastickej lexikografie: zatiaľ čo
M. E. Rutová uvažuje o niektorých všeobecných problémoch
tejto disciplíny a jej kolegyňa N. M. Ivašovová (obidve
Jekaterinburg) sa zamýšľa nad typológiou onomastických
slovníkov, české dialektologičky L. Čižmárová a
M. Šipková (Brno) informujú o metodologických princípoch
konkrétneho lexikografického projektu, ktorým je
pripravovaný slovník mikrotoponým Moravy a Sliezska.
Prehľad referátov z oblasti etymológie možno začať
informáciou o príspevku Ž. Ž. Varbotovej (Moskva), zameriavajúcej
sa na špecifiká etymologickej interpretácie
nárečovej lexiky. Zaujímavými ukážkami bádateľskej
práce etymológov sú viaceré príspevky venované etymologizácii
jednotlivých výrazov, ako sú niektoré staroruské
lexémy (A. Je. Anikin, Novosibirsk), rus. линять
(T. V. Šalajevová, Moskva), rus. dial. вотумелье „celkom“
(I. P. Petľovová, Moskva), srb. dial. пабрстиње
„zvyšky konopí“ (M. Bjeletićová, Belehrad) a i. Ako metodologicky
produktívna sa opäť ukazuje analýza širších
lexikálnych skupín, resp. sémantických polí: Ľ. V. Kurkinová
(Moskva) si všíma slovanské termíny horenia v
kontexte kultúry starobylého poľnohospodárstva, J. Vlajićová-Popovićová
(Belehrad) analyzuje slovanské názvy
poschodia a A. V. Gura (Moskva) venuje pozornosť
niektorým slovanským názvom svadby. – Dôležitým aspektom
etymologického výskumu je štúdium prevzatí z
cudzích jazykov. Širšiu slavistickú dimenziu má príspevok
S. Petrovićovej (Belehrad), ktorá hodnotí spracovanie
výrazov turkickej proveniencie v etymologických slovníkoch
rôznych slovanských jazykov; ďalšie štúdie z oblasti
jazykových kontaktov sú orientované rusisticky. Príspevkami
na tému ugrofínsko-ruských vzťahov sa v zborníku
prezentujú tri jekaterinburské lingvistky: O. A. Teušová
si všíma ruské výrazy, ktorých etymologickým východiskom
sa stali ugrofínske zloženiny, O. V. Miščenková
analyzuje niektoré ruské nárečové frazeologizmy s
komponentmi ugrofínskeho pôvodu a N. V. Kabininová
predkladá ugrofínsku etymológiu pre rus. dial. поча „rameno
rieky, záliv.“ Problematika rómsko-ruských jazykových
kontaktov je zastúpená príspevkom V. V. Šapovala
(Moskva), ktorý prináša prehľad ruských odvodenín od
koreňa (р)ром- „Róm.“ – Niekoľko autoriek sa venuje
sémantickým aspektom etymologického výskumu: M. Jakubowiczová
(Krakov) uvažuje o sémantickej motivácii
adjektív v slovanských jazykoch, L. P. Dronovovú (Tomsk)
zaujala motivácia ruských a slovanských výrazov s
významom „podoba, vonkajší vzhľad“ a M. Kalezićová
(Belehrad) analyzuje na srbsko-chorvátskom materiáli
prípady homonymie v nárečovej fytonymii. – Naznačenú
tematickú mozaiku uzatvára informácia I. Janyškovej
(Brno) o V. Machkovi ako zakladateľovi brnianskej etymologickej
školy.
Ako vyplýva z uvedených stručných obsahových charakteristík
vybraných príspevkov, ich zaradenie k jedinej z
uvedených disciplín môže byť vzhľadom na komplexnosť
skúmaných tém neraz iba relatívne konvenčné. Platí to aj
o ďalšom príspevku moskovského etnolingvistu A. V. Guru,
týkajúcom sa etymológie praslov. *nevěsta: autor v
ňom uvádza bohatý kulturologický materiál z rôznych
slovanských tradícií, ktorý svedčí o tom, že nevesta (prichádzajúca
do ženíchovho domu) sa pokladala za neznámu
či nepoznanú; príslušné fakty ľudovej kultúry zároveň
potvrdzujú etymologickú interpretáciu výrazu *nevěsta v
zmysle *ne-věd-ta „neznáma“ a jeho genetickú súvislosť s
praslov. *věděti (slov. vedieť). – Metodologicky podnetné
sú aj referáty, ktorých autori sa pokúšajú o vyhodnotenie
kulturologických, resp. historických implikácií lingvistického
materiálu: A. K. Matvejev (Jekaterinburg) skúma z
takéhoto aspektu substrátovú mansijskú toponymiu severného
Uralu, Ľ. I. Šelepovová (Barnaul) bilancuje v uvedených
súvislostiach materiál historicko-etymologického
slovníka ruských nárečí Altaja a N. P. Antropov (Minsk)
sa zamýšľa nad etnolingvistickými aspektmi bieloruského
etymologického slovníka.
Naznačená interdisciplinarita je obzvlášť výrazná v
prípade príspevkov, ktoré sa venujú – z rôznych aspektov
– takej zložitej kategórii, ako sú stereotypy. Hodnotný prehľad
vývinu názorov na tento pojem a na vzťah stereotypov
k obrazu sveta prináša S. M. Tolstaja (Moskva). Problematika
konkrétnych stereotypov je zastúpená viacerými
príspevkami, ktoré sa zameriavajú na etnické, resp. na (s
etnickými často úzko spojené) konfesionálne stereotypy.
Dve autorky sa pokúšajú o rekonštrukciu príslušných stereotypov
u konkrétnych etnických spoločenstiev: zatiaľ čo
T. A. Sirotkinová (Perm) si v uvedenom kontexte všíma
sémantiku etnoným v nárečiach Permského kraja, východiskom
pre analýzu S. A. Sidnevovej (Moskva) sa stali
grécke folklórne texty. Primárne typologicky je zameraný
príspevok O. V. Belovovej (Moskva), analyzujúcej na pozadí
opozície „vlastný“ vs. „cudzí“ predstavy o rôznych
náboženských konfesiách u slovanských národov. Na
mnohoaspektovosť naznačenej problematiky poukazuje aj
S. Je. Nikitinová (Moskva), ktorá sa zamýšľa nad predmetom
tzv. etnokonfesionálnej lingvistiky. Takáto disciplína
môže podľa autorky skúmať nielen jazykové stereotypy
súvisiace s náboženskou sférou (napr. lexika ľudového
pravoslávia a pod.), ale aj jazykové a kultúrne osobitosti
rozličných etnokonfesionálnych skupín, často súvisiace s
ich špecifickým postavením v majoritnej spoločnosti.
V úvode k recenzii sme upozornili na limitujúce
faktory ovplyvňujúce jej vznik. Aj z takejto (zďaleka nie
úplnej) informácie však azda vyplýva, že v prípade uvedeného
zborníka ide o tematicky pestrú a obsahovo bohatú
publikáciu, ktorá poskytuje čitateľovi hodnotnú orientáciu
v aktuálnom dianí v príslušných vedeckých disciplínach.
Zároveň vyslovujeme presvedčenie, že mnohé príspevky
91