Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

ealizuje ako sonóra [], čiže nepodlieha neutralizácii, lebo vlastnosť vokálnosti je vlastnosťou
porovnávacieho základu, preto je neneutralizovateľná, napr.: dievka [ďeka], stav [sta], pravda
[prada], kavka [kaka]. Príčina tohto stavu spočíva v odlišnom vývine pôvodného bilabiálneho
w v starej češtine a slovenčine: w > v (stará čeština), w > v, w [] (stará slovenčina).
3.4.3. Fonéma /g/ patrí k periférnym spoluhláskam s nízkou funkčnou zaťaženosťou a v češtine
sa vyskytuje iba v slovách cudzieho pôvodu, resp. ako pozičný variant hlásky /k/ v neutralizačných
pozíciách, napr.: gesto, gigant, galvanický, gotický, guma, glycerín, leckdo [legdo],
leckde [legde], tak zítra [tagzi:tra]. Toto okrajové postavenie fonémy /g/ je historicky podmienené
tým, že v starej češtine sa v 13. storočí uskutočnila dôsledná zmena g > h, napr.: Graecus
> Hřek > Řek (slovo prevzaté pred zmenou g > h). V prípadoch, keď ide o prevzatia po zmene g
> h, hláska g sa nahrádza konsonantom k, napr.: (Margarette >) Markéta, kavalír, cikán, kaštan,
koule, akát. 36 V dôsledku zvýšeného počtu slov cudzieho pôvodu sa posilňuje systémové postavenie
tejto záverovej hlásky. Dokonca sa v súčasnej češtine vyskytujú dva minimálne páry: krok
× grog, kolem × Golem, čo je jedno zo základných kritérií pri určovaní štatútu fonémy. Podľa výskumu
súčasnej češtiny opierajúceho sa o texty z Českého národného korpusu, v súčasnosti sa
zastavil proces nahrádzania konsonantu /g/ hláskou /k/ v slovách cudzieho pôvodu. V Mluvnici
současné češtiny sa zdôrazňuje, že pri upevňovaní systémového postavenia foném v češtine,
ktoré sa vyskytujú prevažne v slovách cudzieho pôvodu, je dôležité aj povedomie používateľa
jazyka. Ak „běžný uživatel češtiny nepovažuje /g/ za pouhou variantu /k/ a není ochoten vyslovovat
slovo guma jako [kuma], nebo garáž jako [karáš)],“ je to vážny signál pre jazykovedcov,
aby prehodnotili svoje pôvodné stanovisko. (V. Cvrček a kol., 2010, s. 43) V dôsledku toho sa
teda posilňuje pozícia fonémy /g/ v spisovnej češtine.
4.1. Tieto odlišnosti v charakteristike vokalického a konsonantického podsystému podľa
tradičného prístupu a podľa súčasného chápania predstavujú vlastne dve odlišné koncepcie výskumu
jazyka. Ide o tzv. preskriptívny postup (jazyk treba regulovať, vylepšovať a odstraňovať
nevhodné javy) a deskriptívny postup (jazyk sa študuje a opisuje taký, aký je). Najnovšia gramatika
češtiny Mluvnice současné češtiny (2010) sa pokúša o deskripciu súčasného stavu jazyka.
Metodologickým rámcom je koncept minimálnej intervencie, ktorý stanovuje podmienky pre
nerušený (nikým neusmerňovaný) jazykový vývoj, ktorý zabezpečuje prirodzenú orientáciu hovoriacich
v jazyku a naplňovanie ich vyjadrovacích potrieb. (Podrobnejšie CVRČEK, V. a kol.,
2010, s. 16-19.) Inými slovami povedané, pri opise fonologického systému súčasnej spisovnej
češtiny sa zosúlaďuje jazyková teória s jazykovou praxou.
4.2. V texte sme predstavili fonologický systém češtiny z typologického hľadiska v širšom
kontexte západoslovanských jazykov. Analýza potvrdila, že čeština a slovenčina sú blízko príbuzné
jazyky aj z hľadiska fonologickej typológie. V češtine a slovenčine sa vyskytuje kvantita
ako prozodická fonologická vlastnosť, preto je vokalický podsystém rozvinutý: v češtine sa
vyskytuje 13 vokálov (z toho 3 diftongy a 1 alofóna [ə]) a v slovenčine 15 vokálov (z toho 4
diftongy). Ako vidno, štruktúra vokalického podsystému je v češtine a slovenčine zložitejšia než
v iných slovanských jazykoch, lebo popri krátkych a dlhých vokáloch sa vo vokalizme obidvoch
skúmaných jazykov vyskytujú aj diftongy, ktoré pozostávajú zo slabičného a neslabičného prvku:
/ou [o], au [a], eu [e]/ (v češtine) alebo z neslabičného a slabičného prvku: /ie [e], ia [a],
iu [u], ô [o]/ (v slovenčine). V obidvoch jazykoch majú diftongy platnosť monofonematických
jednotiek a dlhých nositeľov slabičnosti. Kým v češtine sa vlastnosť dlhého nositeľa slabičnos-
36
F. Cuřín a kol., 1971, s. 52.
16