Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

vuje lexikálne, slovotvorné a hláskoslovné „diferencie“
lexémy borovica.
Do II. bloku, označeného ako Lexikografia a Slovník
slovenských nárečí (s. 105-134), zaradila editorka tri príspevky.
Ľubor Králik (Jazykovedný ústav Ľ. Štúra, Bratislava)
v štúdii Nárečová lexikografia a etymológia II (na
materiáli 2. zväzku Slovníka slovenských nárečí) tematicky
nadväzuje na svoju staršiu prácu z roku 2007 s rovnakým
názvom, inšpirovanú etymologickou analýzou lexikálneho
materiálu obsiahnutého v 1. zväzku SSN. Autorove jasné a
inštruktívne formulované výklady, ktoré skromne nazýva
„marginálie,“ dokazujú nesuplovateľnú potenciu nárečovej
lexiky pri etymologickcýh sondách a úvahách. Väčšina
Králikových výkladov je akceptovateľná a presvedčivá. Je
však nepochybné, že pri koncipovaní hesiel treba hľadať
taký modus vivendi dialektológie a etymológie, ktorý by
trvalo umožňoval takto analyzovať v heslách spracúvaný
materiál aj ex ante – čo sa v súčasnosti deje –, nie iba ex
post. K navrhovaným štandardizáciám heslových slov sa
chceme vyjadriť na inom mieste. Tu len pripomenieme, že
autorom navrhovaná etymologicky adekvátna štandardizácia
hesla nadobyzeň (derivovaného od slovesa nadobyť vo
význame „získať, zhromaždiť“) namiesto nadobizeň nie je
podľa nášho názoru celkom jednoznačná a presvedčivá.
Tematické morfémy slovies sú z hľadiska slovotvorby v
„slabej“ pozícii, „odsekávajú“ sa, takže sufix sa niekedy
pripája priamo k slovesnému slovotvornému základu. Ľ.
Králik sa vo svojich výkladoch odvoláva aj na obsiahlu literatúru,
pozná – a v literatúre aj uvádza – množstvo slovníkov;
zmenil však svoj doterajší spôsob citácií a redaktorov
citovaných lexikónov tu neuvádza. – Spracovanie pradiarskych
a tkáčskych termínov v Slovníku slovenských
nárečí hodnotí v rovnako nazvanom prípevku Katarína
Balleková (Jazykovedný ústav Ľ: Štúra SAV, Bratislava).
Poukazuje na nejednotnosť autorských riešení a formuluje
názor, že k unifikovaniu lexikografickej praxe a tým aj k
„napĺňaniu a dotváraniu koncepcie SSN prispieva aj novoprijaté
kolektívne posudzovanie autorských rukopisov
v rámci tvorivého procesu pre koncept 3. zväzku SSN“
(s. 123). Radi by sme pripomenuli, že heslá sa kolektívne
posudzovali v 1. zväzku SSN (zápisnice zo schôdzí sú zaiste
v archíve oddelenia), takže fakticky tu ide o potrebné
a správne oživenie staršej redakčnej praxe. Autorka tiež
uvádza, že „vytypované príklady na spracovanie spoločných
(resp. príbuzných) lexikálno-sémantických významov
(?) dokumentujú nejednotnosť lexikografických riešení“
(ibid.). Spojenie lexikálno-sémantické významy je
však prinajmenšom „netradičné.“ – Koncepčnú prípravu a
lexikografické spracovanie dvojzväzkového Teologického
a náboženského slovníka približuje a vysvetľuje v svojom
príspevku Štefan Vragaš (Rímskokatolícka cyrilo-metodská
bohoslovecká fakulta UK, Bratislava).
III. blok (Dejiny jazyka; s. 137-164) tvoria takisto tri
príspevky. Mijo Lončarić (Institut za hrvatski jezik i jezikoslovlje,
Zagreb) prispel do zborníka štúdiou Etnonimski
pridjev slovenski u Hrvata, v ktorej v stručnom náčrte
predstavuje vzťahy medzi slovenčinou a chorvátčinou a
vysvetľuje rozšírenie a používanie etnonyma slovenski
v severnom Chorvátsku. – Rudolf Krajčovič (Bratislava)
v štúdii nazvanej Z historickej lexiky západoslovenských
nárečí analyzuje a etymologizuje vybrané sídliskové
názvy, utvorené z osobných mien známych v danej v oblasti
medzi Malými Karpatmi a Váhom. Hlavným cieľom
jeho štúdie je zistiť, z akých lexikálnych jednotiek
boli utvorené historické osobné mená, z ktorých vznikli
vybrané názvy obcí. – Martin Pukanec (Filozofická fakulta
Univerzity Konštantína Filozofa, Nitra) prezentuje
v rovnako nadpísanom príspevku tri teórie o pôvode
slovenčiny: migračno-integračnú, kmeňovú a koinéovú.
Odôvodňuje a vysvetľuje najmä tú poslednú, označenú
v slovenskej jazykovede doteraz nepoužívaným (a v slovníkoch
nezaregistrovaným) adjektívnym termínom.
Deväť príspevkov zaradila editorka do IV. bloku (s.
167-226) s nadpisom Dialektológia ako studnica reči.
(Nevysýchajúcou studnicou obhacovania jazyka je však
predovšetkým sám dialekt, ktorý dialektológia „objavuje.“
Adekvátnejší by teda bol vari názov Dialekt ako studnica...)
Obsahuje prevažne po slovensky písané štúdie „domácich“
autorov, ktoré budeme iba krátko glosovať voľným parafrázovaním
ich názvov. Miroslav Smatana (Jazykovedný
ústav Ľ. Štúra SAV) hľadá a nachádza niekoľko paralel
medzi turčianskym a rajeckým nárečím. – Mária Žiláková
(Univerzita Eötvösa Loránda, Budapešť) prezentuje zasa
výsledky výskumov prvkov turčianskeho nárečia v slovenských
dialektoch v Maďarsku. – Jana Skladaná (Filozofická
fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava) venuje
svoj výskumný záujem takisto Turcu, rodnému kraju jubilujúcej
Adriany Ferenčíkovej. Analyzuje Receptár turčiansky
zo 17. storočia, pričom túto historickú tému bolo
možné začleniť vari aj do predchádzajúceho bloku. – Július
Lomenčík (Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja
Bela, Banská Bystrica) sa rozhodol načrieť do studnice
novohradského nárečia a pripravil text s názvom Roľnícka
usadlosť v Málinci. – Silvia Duchková (Jazykovedný ústav
Ľ. Štúra SAV) napísala osobne ladenú výpoveď nazvanú
Chvála koreňom, v ktorej spomína na svojich starých rodičov
hovoriacich záhorským nárečím. – Ľubica Dvornická
(Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV) vo svojej štúdii s titulom
Niekoľko lexém označujúcich dážď so slnkom v slovenských
nárečiach približuje lexémy, lexikalizované spojenia
a frazémy, ktorými sa v slovenčine (a predovšetkým
v jej nárečiach) pomenúva „atmosferický jav súčasného
dažďa a slnka“ (s. 205). Autorka využíva aj materiál z viacerých
(nárečových) slovníkov, medzi ktorými sa uvádza aj
„slovník bratov Kálalovcov“ (s. 199). Príslušný Slovenský
slovník z literatúry aj nárečí z roku 1923 však napísali a
vydali otec Karel Kálal (1860-1930) so synom Miroslavom
(1893-1962), ktorí v tom čase pôsobili v Banskej Bystrici.
– Anna Maričová (Filozofická fakulta Nový Sad) v príspevku
nazvanom Z lásky (Do taniera) opísala zvyky, ktoré sa
zachovali v niektorých slovenských obciach vo Vojvodine.
Jedným z takýchto rodinných zvykov spätých so svadbou
bola podnes zachovávaná zbierka peňazí. – Gabriela Múcsková
(Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Bratislava) – súc
zaiste inšpirovaná aj najznámejším a najuznávanejším prekladom
jubilantky – pripravila pozoruhodný, materiálovo
84