Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

znamená, že spoluhláska ř sa naďalej zaraďuje medzi podmnožinu sonór, hoci autori v akademickom
vydaní Mluvnice češtiny [1] (1986) už dávno predtým náležite zdôvodnili, prečo vibranta
ř nemôže patriť medzi sonóry a prečo patrí medzi šumové konsonanty. To len poukazuje
na to, s akým oneskorením sa dostávajú výsledky vedeckého výskumu do praxe, v tomto prípade
do školských učebníc (3.2., 3.3.).
3.4.1. Podľa najnovšej koncepcie opisu fonologického systému češtiny prezentovanej
v učebnici Mluvnice současné češtiny (2010) znelostnú koreláciu tvorí deväť párov /p – b, t
– d, ť – ď, k – g, c – [], č – ǯ, f – v, s – z, š – ž, x – h/. V porovnaní so staršou koncepciou bola
v súčasnej češtine prehodnotená pozícia hlásky dž, ktorá na základe výskytu minimálnych párov
čemu × džemu, čin × džin stratila štatút pozičného variantu [ǯ] neznelého /č/ a nadobudla štatút
osobitnej fonémy /ǯ/. Výskyt slov, v ktorých konsonanty č a dž tvoria znelostný protiklad, potvrdzuje,
že hlásku /dž/ treba pokladať za osobitnú fonému, ktorá má dištinktívnu, význam rozlišujúcu
funkciu. Systémové postavenie hlásky /dž/ v konsonantickom podsystéme súčasnej češtiny
a zvýšenie funkčnej zaťaženosti fonémy okrem toho podporuje stále sa rozrastajúca vrstva slov
cudzieho pôvodu, napr.: džem, džus, džez, Maharádža, džbán, džber a pod. 34
Podľa súčasnej koncepcie opisu fonologického systému češtiny medzi nepárové spoluhlásky
patrí iba neznelý polozáverový konsonant /c/, ktorý v neutralizačných pozíciách podlieha znelostnej
neutralizácii a mení sa na znelý protiklad. Spoluhláska [] má však v súčasnej češtine
štatút pozičného variantu fonémy /c/. Proti systémovému slovenskému (psl. d >) dz stojí v češtine
fonéma (psl. d > dz >) z, napr.: hrádza – hráz, hádzať – házet, medzi – mezi, sadza – saze,
medza – mez. Ide o veľmi starú diferenčnú črtu medzi slovenčinou a češtinou z obdobia tesne
pred zánikom a vokalizáciou jerov.
3.4.2. Fonéma /f/ má v konsonantickom subsystéme češtiny štatút fonémy, ktorá má okrajové
postavenie. V posledných desaťročiach sa posilňuje jej systémové postavenie, čo súvisí
s tým, že narastá počet slov, v ktorých sa vyskytuje. Sú to najmä slová cudzieho pôvodu, napr.:
filozofie, filantropie, fanfára, fotbal, fúrie, defraudace, film, profesionál, telefon. Z domácich
slov sa vyskytuje iba v slovách fuj, doufat, zoufat, foukat. Fonémy /f/ – /v/ sú párové spoluhlásky
a zaraďujú sa medzi submnožinu šumových konsonantov. Navzájom sa líšia prítomnosťou
/ neprítomnosťou dištinktívnej vlastnosti znelosť: /v/ (+znelosť), /f/ (-znelosť). Vlastnosť
znelosti je vlastnosťou korelačného príznaku, preto je neutralizovateľná, napr.: stovka [stofka],
vtom [ftom], rakev [rakef], mrkev [mkef]. V uvedených pozíciách je výskyt /f/ podmienený
hláskovým okolím: asimilácia v/f nastáva v pozícii pred neznelou spoluhláskou, resp. na konci
slova pred pauzou, pričom neznelé f sa v týchto neutralizačných pozíciách hodnotí ako pozičný
variant (alofóna) znelého /v/.
Odlišné postavenie má konsonant /v/ v češtine a slovenčine. V spisovnej češtine sa fonéma
v zaraďuje medzi šumové konsonanty a jej neznelým protikladom je /f/, s ktorým tvorí znelostný
protiklad. V spisovnej slovenčine fonéma /v/ je na prechode medzi sonórami a šumovými konsonantmi,
preto sa zaraďuje jednak medzi sonórne spoluhlásky, jednak medzi šumové konsonanty. 35
V pozícii na začiatku slova alebo slabiky pred neznelou fonéma /v/ má štatút šumového konsonantu,
ktorý podlieha znelostnej neutralizácii v/f, napr.: v škole [fškoľe], v Prešove [fprešove],
vtedy [ftedi], včera [fčera]. Ale v pozícii na konci slova, resp. na konci slabiky sa konsonant /v/
34
Dištinktívnosť nových jednotiek je podľa autorov obmedzená na niekoľko málo prípadov, ktoré sa importujú do súčasnej
češtiny v procese preberania slov. Minimálne páry sa vyskytujú aj v prípade dlhého /o:/, napr.: boje × bo:je, lože
× lo:že. (V. Cvrček, 2010, s. 43).
35
Podrobnejšie J. Sabol, 1981, s. 101-105.
15