Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Gramatická transformácia cudzích podstatných mien sa uskutočňuje najmä v súvislosti s ich
rodovým významom, pričom existujú rozličné varianty prispôsobovania sa cudzích slov k ruskej
kategórii rodu: 1. strata cudzích flexií a ich zámena ruskými koncovkami, pričom sa zachováva
rodový význam, 2. koncovka zostáva nezmenená, no mení sa rodový význam v súlade s gramatickými
zákonmi ruského jazyka.
Pri adaptácii prídavných mien a slovies dochádza nielen k zmene flexie, ale i k zmene štruktúry
osnovy. 4
Ďalšie morfologické špecifiká anglicizmov v slovanských jazykoch prirodzene kopírujú všeobecné
charakteristiky jednotlivých slovných druhov v slovanskom a anglickom jazyku, pričom
sa tieto osobitosti prelínajú a zároveň vystupujú do popredia vlastnosti slovných druhov z preberajúceho
jazyka. Tento fakt ilustruje prevahu slovanského jazyka nad prevzatými slovami. Treba
brať do úvahy, že ide o typologicky odlišné jazyky, ktoré nie sú ani z genetického, ani zemepisného
hľadiska bezprostredne blízkymi. Teda anglicizmy svojimi vlastnosťami nezapadajú do
paradigiem slovanského jazyka, vstupom do jeho slovnej zásoby sa však obvykle prispôsobia aj
jeho gramatickým kategóriám.
Keď berieme do úvahy analogickú situáciu v ruskom jazyku, anglicizmy sa vo všeobecnosti
ľahšie prispôsobujú morfologickému systému slovenského jazyka.
Posledným krokom morfologickej adaptácie je zaradenie anglicizmov do platných morfologických
paradigiem, t. j. tieto lexikálne jednotky sú schopné prijímať gramatické flexie ruského
a slovenského jazyka: гирла – гирлы, флет – на флету, стрит – на стриту, пэренты – с
пэрентами, аскать – аскни, лукнуть – лукни; pankáčka – pankáčku, fandiť – fandili sme.
Tendencia k flektivizácii sa uplatnila v 98,5% transferovaných plnovýznamových anglicizmov
v zhode s morfologickým charakterom ruského a slovenského jazyka.
Ako osobitosti lexikálnych jednotiek v súčasnom ruskom slangu z pohľadu ich príslušnosti
k slovným druhom s dôrazom na substantíva typizujeme nasledovné:
1. anglicizmy patria ojedinele k viacerým slovným druhom, pričom jedným z nich je substantívum:
a) лафф – podstatné meno ženského rodu vo význame любовь, tranzitívne nedokonavé
sloveso vo význame любить a prídavné meno vo význame любимый, napr.: Если у вас
была лафф с первого взгляда? Я лафф эту гёрл. / Давайте напишем свои лафф группы;
b) aск – častica vo význame Да a podstatné meno, napr.: – Ты сделаешь это для меня? – Аск!
Однажды арбатский завсегдатай провел альтернативный аск...; c) фак – podstatné meno,
napr.: На этот вопрос я отвечать не буду, ответ есть в факе / citoslovce a častica používané
na vyjadrenie nespokojnosti, napr.: Фак! Я забылa ему позвонить! d) фотожаба / фотожоп
– podstatné meno a častica používaná na vyjadrenie nespokojnosti; e) рофль – podstatné meno
vo význame „vtipný človek“ a citoslovce smiechu; f) трэш – podstatné meno s rovnakým významom
ako jeho originál v anglickom jazyku a častica používaná na vyjadrenie negatívnych
emócií; g) мазафака – podstatné meno vo význame „týpek“ (čes.), častica a citoslovce na vyjadrenie
negatívnych emócií; h) маздай / мастдай funguje ako podstatné meno i ako častica,
používa sa na označenie produktu nízkej kvality alebo na vyjadrenie negatívneho postoja.
2. používa sa lexikálna jednotka файфовый (vznikla z anglickej číslovky five) vo funkcii
podstatného mena mužského rodu,
3. lexikálna jednotka ваннаби, ktorá funguje ako podstatné meno, napr.: По этому признаку
можно отличить действительного эмо от ваннаби. Má svoj pôvod v anglickom slangovom
slovese wannabee.
4
КУЗНЕЦОВА, Эра Васильевна: Лексикология русского языка. Москва : Высшая школа 1989, s. 148.
32