29.10.2014 Views

Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Život básnikov a spisovateľov je v Rusku nevyspytateľný – za života ich neraz prenasledujú,<br />

po smrti uctievajú. Ako je známe, Puškin bol na cárskom dvore v pozícii kamer-junkera,<br />

dvorného ceremoniálneho sluhu, čo viedlo aj k nasledujúcej asociácii: Poet v Rossiji boľše, čem<br />

poet. On ješčo i kamer-junker pri dvore (Básnik je v Rusku viac ako básnik. Je ešte aj sluhom<br />

pri cárskom dvore; NS.2004.12).<br />

Ďalší známy básnik O. Mandeľštam, popravený v ZSSR koncom tridsiatych rokov minulého<br />

storočia, v liste žene písal: Gde ty najďoš ješčo stranu, gde za stichi ssylajut? (Existuje ešte taká<br />

krajina, v ktorej za verše posielajú do vyhnanstva? NM.2005.7).<br />

Nad všetkými ruskými hodnotami prečnieva Puškin, ktorý na sklonku svojho života v básni<br />

Pamiatnik intuitívne presne odhadol význam a prínos svojho diela pre budúce generácie: Ja pamiatnik<br />

sebe vozdvig nerutvornyj. – Postavil som si pamätník nehmotný. Mnohovravné sú niektoré<br />

ruské reakcie v RAS na dané slovo. PAMÄTNÍK: Puškina, nerukotvornyj, básnikovi, Puškinovi,<br />

vozdvig (postavil), spisovateľovi... Uvedené asociácie priamo súvisia s Puškinom a s jeho<br />

spomenutou básňou, a ako je zrejmé z uvedených príkladov, dominujú práve reakcie z Puškina.<br />

2.1. Puškin – eto naše vsio. Veľký poznávací prínos asociačných výskumov možno ilustrovať<br />

pri lingvokultúrnej analýze mnohých jazykových jednotiek. Na prvý pohľad sa môže zdať,<br />

že medzi viacerými základnými lexémami ruštiny a slovenčiny, ako ich poznáme z výkladových<br />

slovníkov, nie sú takmer žiadne sémantické rozdiely. Vyvolávajú tie isté denotatívne predstavy,<br />

majú takmer totožnú štruktúru a malé odlišnosti vo výslovnosti, takže vzniká dojem, že z jazykovo-komunikačného<br />

hľadiská sú takmer totožné. No keď tieto blízke lexémy preveríme v rámci<br />

asociačných testov, zistíme nemalé rozdiely v ich konkrétnej etnokultúrnej prezentácii. Budem to<br />

ilustrovať na slove okno. V ruštine aj v slovenčine má takmer tú istú lexikálnu, ortografickú, morfologickú<br />

a fonetickú podobu. No podstatné rozdiely evidujeme pri asociáciách, ako to ukazuje<br />

RAS. OKNO: spalne 45, dvere 41, do sveta 39, do Európy 35, otvorené 29, veľké 18, čisté 11...<br />

Európa, GAI, na Volgu. Pri jednom experimente na FF PU v Prešove sme mali skupinu ruských<br />

študentov z Moskvy a našich študentov ruštiny. U ruských študentov sme zaregistrovali analogické<br />

reakcie, ako sú zaznamenané v RAS. Záujímavá je najmä reakcia do Európy, čo je evidentne<br />

spojené s úryvkom z poémy A. S. Puškina Medený jazdec, v úvode ktorej básnik vyzdvihuje<br />

význam Petra Veľkého pre Rusko myšlienkou, ktorú akoby vyslovil sám cár Peter Veľký:<br />

Prirodoj zdes nam suždeno Tu zem nám káže, osud snáď,<br />

V Jevropu prorubiť okno. V Európu okno prerúbať (R. Brtáň, 1947).<br />

Uvedený verš je podľa našich pozorovaní zrejme najfrekventovanejšou lingvokulturémou<br />

ruskej literatúry v postsovietskom období (Vorobjov, 1997). Ide vlastne o obrazný kód vzťahu<br />

Ruska a Západu ako jeden zo základných dlhodobých problémov pri interpretácii postavenia<br />

a osudu Ruska v minulosti i po rozpade ZSSR. Tieto snahy registrujeme v ruskej politike, kultúre,<br />

v spoločenskom aj v ekonomickom živote, nachádzame ich bohato zastúpené v ruskej literatúre,<br />

v duchovnej a historickej spisbe; v koncentrovanej podobe sa nazývajú ruská idea. Už<br />

v období Gorbačovovej perestrojky sa zintenzívnilo ruské hľadanie vlastnej cesty a trvá podnes.<br />

Lingvokulturéma Prorubiť okno v Jevropu sa začala aktualizovať v období, keď zanikla Varšavská<br />

zmluva a RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) ako najvýraznejšie symboly sovietskeho<br />

mocenského bloku. Uvedená Puškinova lingvokulturéma sa stala axiologickou opozíciou<br />

k povestnému výrazu železná opona, ktorý prvýkrát použil W. Churchill (Ponting, 1997) v roku<br />

1946 pri charakteristike povojnového rozdelenia sveta. No železná opona sa začala dvíhať, drôtené<br />

zátarasy na hraniciach sovietskeho bloku sa odstránili, sovietske vojská sa vrátili domov, a<br />

tak aj v postsovietskom Rusku sa začalo otvárať okno do Európy. Práve vtedy sme v časopise<br />

Sovetskij sojuz (aký paradox) zaznamenali vetu, ktorá Puškinovým prostredníctvom podporuje<br />

52

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!