Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

žok, pri ktorých zahynuli stovky ľudí, sa opisovali v článku pod názvom uvedenej Lermontovovej
básne Pogib poet (NS.1993.10).
Celé deväťdesiate roky minulého storočia boli v Rusku v znamení ostrých sociálnych zrážok,
ktoré boli vyvolané značným chaosom vo fungovaní štátnych štruktúr. Veľké nepokoje spôsobilo
zadržiavanie miezd, výplat, sociálnych dávok a dôchodkov. Aj tu sa použil slovný obraz súvisiaci
s osudom Puškina, ktorý podľa Lermontova pri svojom zomieraní túžil po pomste:
S svincom v grudi i žaždoj mesti,
Iľ so strašnoju ženskoju dušoj,
Ne ver, što zvuk dorože česti...
S olovom v hrudi, s túžbou sa pomstiť,
Alebo so strašnou ženskou dušou,
Never, že slová sú viac ako česť
(VM.1996.3).
2.3. Puškin a dnešný svet. Analogické asociácie s Puškinom sú spojené s celým radom
ďalších ruských lexém v pozícii stimulov, ktoré tvoria komunikačný základ zobrazovania súčasných
udalosti nielen v Rusku. Názornou ukážkou asociatívnych prepojení konkrétnych lexém
z Puškinovej tvorby so súčasným dianím je lexéma BÚRKA (buria): hmlou nebo zakrýva (mgloju
nebo krojet), vietor, nebo krojet, Puškin... Ruská lexéma buria je aktualizovaná pri opise vojny
v Perzskom zálive v roku 1991, keď iracké vojská obsadili Kuvajt a Američania so svojimi
spojencami reagovali proti nim vojenskou operáciou pod názvom Búrka v púšti. Po rusky sa táto
operácia nazývala Buria v pustyne. Počas bojových operácií v Kuvajte boli zapálené naftové
veže, čo vyvolalo v ruských novinách aj takýto obraz: Buria mgloju nebo krojet (Búrka hmlou
nebo zakrýva; LG.1991.31), ktorý je prevzatý z Puškinovej básne Zimnij večer. Uvediem z nej
prvé štvorveršie:
Buria mgloju nebo krojet, Meteľ duje predo dverma,
Vichri snežnyje kruťa, skrčí sa, no po chvíli,
To kak zver ona zavojet, zaskuvíňa ako šelma,
To zaplačet, kak diťa. Ako dieťa zakvíli
(J. Buzássy).
Teda s istou mierou zveličenia by sa dalo povedať, že Puškin opísal vojnu v Perzskom zálive
dávno pred jej vypuknutím. V uvedenej súvislosti sa žiada ešte poznamenať, že podobné lingvokulturémy
je vhodnejšie prekladať do cieľového jazyka doslovne, aby bol zachovaný pôvodný
lingvokultúrny kód, v našom prípade asociácia s Puškinom a s ruským názvom vojenskej operácie
v Perzskom zálive.
Slovo búrka sa v súvislosti s udalosťami v Iraku asociovalo s ruskou literatúrou aj v roku
2003, keď vypukla ďalšia kríza po obvinení Iraku z vlastníctva jadrových zbraní. Tentoraz sa
literárne asociácie vyjadrovali prostredníctvom ďalšej ruskej literárnej lingvokulturémy zo záveru
známej Gorkého poviedky Pesňa o burevestnike (Pieseň o búrlivákovi), v ktorej autor očakáva
búrku-revolúciu slovami: Pusť siľneje grianet buria (Nech silnejšie zahrmí búrka), ktoré
boli vtedy parafrázované vo forme: Jesli snova grianet buria (Čo keď znova zahrmí búrka;
KP.15.2.2003). Aj táto prognóza sa potvrdila, začala sa ďalšia vojna v Iraku.
2.4. Od Puškinovho okna k rieke Volge. Keď sa vrátime ešte k ruskej lexéme okno, musíme
konštatovať, že u našich študentov sa neobjavila uvedená reakcia s Európou a ani sa neočakávala.
Etnokultúrny obsah slová okno sa v ruskom povedomí posilňuje reakciami GAI (Gosudarstvennaja
avtomobiľnaja inspekcija – dopravná polícia) a s riekou Volgou, čo je ďalším
fenoménom ruskej kultúry. Preto si ju môžeme analyzovať z lingvokulturologických pozícií na
základe najvýraznejších reakcií. VOLGA: rieka 34, matuška 12, auto 10, Volga, mať, čierna 4,
mať rodnaja, GAZ, Don, žiguli, kolíska moja, mercedes. Pozornosť vzbudzujú najmä reakcie
55