Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SLAVICA SLOVACA • ROČNÍK 47 • 2012 • ČÍSLO 1
ŠTÚDIE
JÚLIA DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ *
Fonologický systém spisovnej češtiny z typologického hľadiska
v širšom kontexte západoslovanských jazykov **
DUDÁŠOVÁ-KRIŠŠÁKOVÁ, J.: The Phonological System of standard Czech from Typological Aspect in broader
Context of Western-slavonic languages. Slavica Slovaca, 47, 2012, No.1, pp. 3-18 (Bratislava).
Theoretical basics of typological classification of phonological systems of Slavonic languages were translated by
A. Isačenko at the end of thirties of 20th century. It is a pity that in next years his ideas were not developed, which was
maybe caused by the fact that phonological typology was always marginal interest for linguists, while dominant position
in language typology had morphological typology. Our confrontational description is concentrated on similar analyses
of relations between vocalic and consonantic phonems of Czech and Slovak languages but is based on broader Slavonic
background. In our text we are continuing our research work devoted to confrontational study of phonological systems
of standard Slovak, Polish, Upper Sorbian, Lower Sorbian, Byelorussian, Ukrainean and Russian languages.
Linguistics, phonological system, standard Czech and Slovak languages, the typological analyses of Slavonic phonological
systems.
1.1. Napriek tomu, že konfrontačnému výskumu spisovnej slovenčiny a češtiny sa v slovenskej
i českej lingvistike venovalo veľa pozornosti, opis fonologického systému týchto dvoch blízko
príbuzných jazykov ostáva mimo pozornosti slovenských a českých bádateľov. Je to téma veľmi
aktuálna, pretože v českej fonetike aj fonológii (podobne ako aj v gramatike súčasnej češtiny)
sa v posledných rokoch zásadne prehodnotil teoretický prístup k hodnoteniu viacerých javov na
zvukovej rovine. V ostatnom období badáme snahu českých jazykovedcov zamerať pozornosť na
výskum vzťahu hovorenej a písanej formy jazyka, s čím súvisí aj akceptácia zmien vo fonologickom
systéme spisovnej češtiny, motivovaných vplyvom hovorenej formy na formu písanú.
Toto zosúladenie jazykovej teórie s jazykovou praxou pri opise fonologického systému češtiny
súvisí so zmenou v teoreticko-metodologickom východisku pri výskume súčasnej češtiny.
Zjednodušene povedané, ustupuje sa od preskripcie, čiže od regulácie jazyka na základe stanoveného
úzu, a jazykovedci dávajú prednosť deskripcii skutočného stavu jazyka, čiže jazyk študujú
a opisujú taký, aký je, ako ho možno pozorovať v reálnych textoch. Tento zásadný rozdiel
v teoreticko-metodologickom prístupe možno pozorovať pri porovnaní dvoch gramatík spisovnej
češtiny, ktoré vyšli v posledných desaťročiach. Kým vo vysokoškolskej učebnici Mluvnice
*
Prof. PhDr. Júlia Dudášová-Kriššáková, DrSc., Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Ul. 17. novembra č. 1, 080 78 Prešov.
**
This publication is the result of the project implementation: Retrofitting and Extension of the Center of Excellence for
Linguaculturology, Translation and Interpreting supported by the Research & Development Operational Programme
funded by the ERDF.
3