Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

jednotlivých adjektív s prefixom въз-, ktoré sú v podstate vlastnostnými prídavnými menami a
možno ich diferencovať typom vyjadrovaného kvalifikačného príznaku na
1. adjektíva pomenúvajúce psychické a fyzické vlastnosti človeka,
vlastnosti vecí a javov (chuť, formu, tvar, mieru, váhu a pod.)
Na základe nižšie uvedených vybraných príkladov môžeme konštatovať, že deadjektíva vyjadrujúce
kvantitatívnu modifikáciu základného prídavného mena so všeobecným významom „ktorý
je v malej miere taký, ako vyjadruje základové adjektívum,“ formálne prezentované tvarom „въз-
+ motivujúce adjektívum,“ sú špecifickým reprezentantom bulharskej slovotvorby. Prefixácia,
resp. prefixálno-sufixálna slovotvorba ako spôsob intenzifikácie ich slovenských pendantov je
prezentovaná predponami na-, po-, pri- a formantami -astý, -avý, -lý, -nutý: възблед, възбледен
– pobledlý, poblednutý; възглупав – nahlúply, prihlúply; възглух – hluchastý, nahluchlý, prihluchlý;
възтъжен - posmutnelý a pod. Tu treba spomenúť, že príslušné adjektívne prefixálne
deriváty sa v slovníku bulharského jazyka niekedy vykladajú aj priradením synoným, bezpredponových
adjektív, napr. възглупав (малко глупав, глупавичък, глуповат – РБЕ, s. 613).
Častejšie sa miera intenzity slovenských pendantov vyjadruje komparatívom prídavných
mien. Komparatív je v takýchto prípadoch vytrhnutý zo systému stupňovania a používa sa bez
úmyslu porovnávať, čím dostáva samostatný význam (Horecký, 1962. s. 347). 2 Podľa slovenskej
morfológie sa druhý stupeň prídavných mien často chápe absolútne, ako označujúci vlastnosť v
priemernej kvantite, kde napr. lepší má význam „priemerný medzi dobrými,“ horší má význam
„priemerný medzi zlými“ a pod. (MSJ, 1966, s. 215), възбърз – rýchlejší; възкръгъл – oblejší;
възсух – suchší; възтънък – 1. tenší 2. chudší; възтъмен – tmavší a pod.
Tretí spôsob intenzifikácie príznaku slovenských pendantov predstavujú adjektívne spojenia
s kvantifikujúcou príslovkou miery mierne, trocha/trochu, málo: възгаден – hnusnejší, trocha
odporný; възгруб – zried. nahrubastý, trocha hrubý; възгърбав – prihrbený, trocha zohnutý,
trocha zhrbený; възклисав – lepkastý, trocha mazľavý a pod.
Hoci niektoré intenzifikačné adjektíva s prefixom въз- nemajú v bulharčine svoje antonymické
náprotivky (възгрозен – mierne al. trocha škaredý; възкрив – trocha krivý al. skrivený;
възкъдрав – kučerkavý, mierne kučeravý; възтесен – užší, trocha úzky), ich tvorba v jazyku je
potenciálne možná. Väčšinou jestvujú ako antonymické dvojice: възвисок – vyšší / възнисък
– nižší, pomenší; възголям – väčší, trocha veľký / възмалък – menší, pomenší; въздебел – 1. (o
človeku) tučnastý, tučnejší, mierne tučný 2. (o hlase) hrubší, trocha hrubý / възслаб – 1. chudší,
tenší 2. slabší, poslabší; въздребен – 1. (o človeku) pomenší, menší, nevysoký 2. (o veciach)
drobnejší, menší / възедър – 1. (o človeku) väčší, mohutnejší, robustnejší 2. (o veciach) hrubší,
väčší (zrno apod.); въздълъг – 1. (o človeku) vyšší 2. (o veciach) dlhší, trochu dlhý / възкъс
– kratší, trochu krátky; възлек - ľahší / възтежък – ťažší, trocha ťažký; възмек – mäkší, trocha
mäkký / възтвърд - tvrdší, trocha tvrdý; възмлад – mladší / възстар – postarší, starší; възпълен
– silnejší, tučnejší, zavalitejší / възслаб – chudší, tenší; възстуден - trocha al. mierne studený /
възтопъл - teplejší, mierne teplý a pod.
2. adjektíva pomenúvajúce farby alebo sfarbenie
Druhú skupinu deadjektívnych derivátov s prefixom въз- tvoria v bulharčine prídavné mená,
ktorých všeobecný význam je „v malej miere taký, ako vyjadruje základové adjektívum“ a je
2
Podľa G. Horáka lepší niekedy značí menej ako dobrý, pričom komparatív sa uvedomuje akoby uprostred dvojice
protikladných (antonymických) prídavných mien (1962, s. 96).
22