Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

vychádzal autorský kolektív pri zostavovaní slovníka,
a zoznam použitých skratiek.
Záslužná je jubilantova práca pri výchove vedeckého
dorastu, veď pod jeho vedením vyrástla nová generácia
ukrajinistov a slavistov. Bohatá je jeho redakčná činnosť
v početných zborníkoch a publikáciách doma i v zahraničí.
Bol členom Komisie pre jazykové kontakty pri
Medzinárodnom komitéte slavistov. Ako člen Národnej
pravopisnej komisie Ukrajiny a člen redakčnej rady časopisu
Movoznavstvo, ktorý vydáva Jazykovedný ústav
O. O. Potebňu v Kyjeve sa podieľal na riešení mnohých
zložitých otázok ukrajinského pravopisu a výskumu ukrajinského
jazyka.
Pripomenuli sme iba najdôležitejšie etapy jubilantovho
života stráveného za vysokoškolskou katedrou. Uviedli
sme iba knižné publikácie, v ktorých sa jubilant predstavil
ako vedec a vysokoškolský pedagóg.
Z úprimného srdca blahoželáme profesorovi Mikulášovi
Štecovi k jeho osemdesiatke a do ďalších rokov mu želáme
veľa dobrého zdravia, tvorivého elánu a rodinnej pohody.
MNOGA°, BLAGA° L‰T¿
Júlia Dudášová-Kriššáková
Súradnice súčasnej slovanskej dialektológie.
Jazykovedné štúdie. XXVII.
Bratislava : Veda 2010. 392 s.
Do radu revitalizovaných (viac-menej periodických)
zborníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV,
vydávaných pod názvom Jazykovedné štúdie, pribudol
ďalší, už 28. zväzok. Je zostavený z príspevkov, ktoré
odzneli na medzinárodnom vedeckom seminári (konal
sa 7. januára 2010 v Bratislave), venovanom životnému
jubileu Adriany Ferenčíkovej. Popri prednesených referátoch
priamych účastníkov seminára zaradila editorka Katarína
Balleková (vedeckým redaktorom je Pavol Žigo)
do zborníka aj príspevky ďalších, najmä zahraničných
autorov – popredných dialektológov a slavistov. V Jazykovedných
štúdiách 28 je teda spolu uverejnených 37 „súradnice
súčasnej slovanskej dialektológie“ označujúcich
štúdií, pričom ich pôvodcovia zastupujú v podstate – a
predovšetkým – skoro všetky slovanské krajiny. Je vari
prirodzené, že všetky tieto materiálovo bohaté i teoreticky
prínosné texty nemôžeme pri tejto príležitosti priblížiť
podrobnejšie ani totálne paritne. V niektorých prípadoch
ich budeme iba stručne glosovať či anotovať.
37 príspevkov, plasticky predstavujúcich mnohoaspektové
a rozkošatené dimenzie slovanskej dialektológie, je
zaradených či zoradených do šiestich tematických celkov
(blokov). I. blok (s. 15-101) má názov Lingvistická geografia
a Slovanský jazykový atlas. Deväť štúdií tu má zreteľné
a jednoznačné motivačné podnety inšpirujúce vznik textu i
dedikačné väzby; jubilujúca Adriana Ferenčíková už dlhší
čas dôstojne reprezentuje slovenskú dialektológiu v medzinárodnej
komisii, pripravujúcej tento makroatlas. Ivor Ripka
(Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity,
Prešov) v svojom príspevku akcentuje a dokumentuje
tézu, že jadrom súčasnej dialektológie je lingvistická
geografia (jazykový zemepis). Konštatuje, že slovenská
dialektológia sa prezentovala nielen štvorzväzkovým (národným)
Atlasom slovenského jazyka, ale dôstojne a nezastupiteľne
– a to organizačne aj tvorivo – participovala i na
príprave multilingválnych (nadnárodných) atlasov. Autor
približuje koncepciu i realizáciu Slovanského jazykového
atlasu, Celokarpatského dialektologického atlasu a najmä v
slovenskej jazykovede pomerne málo známeho Európskeho
jazykového atlasu. – Zuzanna Topolińska (Istražuvački
centar za arealna lingvistika, MANU, Skopje) sa vo svojej
po poľsky napísanej stati OLA nosi piętno swego czasu zamýšľa
nad tým, ako sa ono „vypálené znamenie“ polstoročia,
ktoré uplynulo od začatia prác na Slovanskom jazykovom
atlase (Obščeslavianskej lingvističeskij atlas – OLA)
reflektuje v súčasnej slavistike. – Tatiana Ivanovna Vendina
(Institut slavianovedenija RAN, Moskva) v rozsiahlom
príspevku s názvom Словацко-русские лексические
соответстия в пространственно-временном аспекте,
ktorý dopĺňa 6 máp či schém, rieši a vysvetľuje problematiku
chronologickej interpretácie slovensko-ruských
lexikálnych izoglos. – Pavol Žigo (Jazykovedný ústav Ľ.
Štúra SAV, Bratislava) sa okrem úvodného slova (príhovoru
A. Ferenčíkovej, predneseného na seminári 7. 1. 2010)
v zborníku predstavuje aj ako autor štúdie Interpretácia
morfologických štruktúr v Slovanskom jazykovom atlase.
Svojimi výkladmi o areálovej distribúcii tvaroslovných
javov (jasnú argumentáciu podporujú aj názorné zobrazenia
ich výskytu či rozšírenia na schematických mapkách)
presvedčivo dokazuje, že tieto tvaroslovné areály nie sú
totožné s makroareálmi, diferencujúcimi slovanské jazyky
na hláskoslovnej rovine. – Materiál (údaje) zo SJA (OLA)
tvorivo interpretuje aj Renáta Kamenárová (Filozofická
fakulta UK Bratislava) v štúdii Paradigmatika maskulín
v slovanskom jazykovom atlase. Dokazuje, že skloňovanie
maskulín v slovanských jazykoch ovplyvňuje najmä kategória
životnosti, ku ktorej sa v západnom makroareáli pridáva
aj kategória mužskej osoby. – Žanna Žanovna Varbot
(Institut russkogo jazyka im. V. V. Vinogradova) pripravila
krátky text, v ktorom približuje Русские этимологии
на словацко-чешском фоне. Konkrétne hľadá v češtine
a v slovenčine sémantické „pozadie“ ruských slov розный
а парень. – Janusz Siatkowski (Uniwersytet Warszawski,
Warszawa) v štúdii *Obličьje, *obličaj „twarz“ w dialektach
i v historii języków słowiańskich porovanáva materiál
SJA (OLA) s doterajšími spracovaniami príslušných skúmaných
slov v slovanských nárečových a „historických“
slovníkoch. – Martina Ireinová (Ústav pro jazyk český
AV ČR, Brno) skúma Jméno František v českých nářečích
a v pomístních jménech na Moravě a ve Slezsku a predstavuje
jeho používané a známe podoby aj v širších reláciách.
– Hana Konečná (Ústav pro jazyk český AV ČR) predniesla
na seminári príspevok Borovice v českých nářečích
a v pomístních jménech na Moravě a ve Slezsku. Na základe
materiálu získaného pre Český jazykový atlas predsta-
83