Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

jom. V ruskej histórii sú priam posvätné mnohé miesta, kde sa odohrali veľké vojenské bitky,
na ktorých sú monumentálne pamätníky a ktoré podnes pripomínajú mnohé osudové udalosti
v ruských dejinách. Zostavy ruských vojakov vychádzali na pole sraženija (bojové pole), kde sa
v krvavých bitkách neraz rozhodovalo o ďalšom vývoji Ruska. Takými boli poľa boja (bojové
polia) najmä na juhu Ruska, na ktorých bojovali ešte starí Rusi s Chazarmi, Polovcami, Pečenehmi,
Tatármi a Mongolmi. Po páde Kyjeva v roku 1240 sa Kyjevská Rus rozpadla a Rusi sa
dostali pod nadvládu Mongolov až do roku 1480. Za 240-ročné obdobie mongolskej okupácie
prebehli mnohé legendami poznamenané udalosti. Zrejme najväčšou z nich bola bitka na Kulikovom
poli v roku 1380. Pod vedením moskovského kniežaťa Dmitrija Donského sa ruské vojská
stretli s tatársko-mongolským vojskom, ktorému velil chán Mamaj. Ešte pred začiatkom bitky sa
odohral osobný súboj s kopijami a na koňoch medzi ruským vojakom A. Peresvetom a mongolským
bojovníkom Čelubejom. V osobnej zrážke obidvaja zahynuli. V nasledujúcej bitke padli
desaťtisíce vojakov na obidvoch stranách, ale konečne víťazstvo bolo na strane Rusov. Podnes sa
táto udalosť pripomína ako jedno z najlegendárnejších víťazstiev v celej ruskej histórii. Dokonca
slovné spojenie kulikovská bitka vyvolalo asociáciu na nepremyslený legislatívny postup Štátnej
dumy: Jesli by mongoľskij parlament priznal nezakonnymi rezuľtaty kulikovskoj bitvy (Ako
keby mongolský parlament vyhlásil za nezákonné výsledky kulikovskej bitky; LG.1996.12).
Veľký historický aj duchovný odkaz kulikovskej bitky, z ktorého Rusi čerpali veľkú silu, sa
asociuje s víťazstvom v druhej svetovej vojne. Nižšie uvedený príklad má svoju mimoriadnu
dokumentačnú hodnotu: Pobeda 1945 goda rodilas na Kulikovom pole (Víťazstvo roku 1945 sa
rodilo na Kulikovom poli; NS.2006.2).
K podobným bojovým tradíciám patrí aj víťazstvo Alexandra Nevského v roku 1242 nad
nemeckými rytiermi na ľade Ladožského jazera. Podľa doteraz žijúcej tradície predniesol Alexandra
Nevský po bitke vetu: Kto s mečom k nam priďot, ot meča i pogibnet (Kto k nám s mečom
príde, od meča aj zahynie). Táto legendárna historická udalosť sa aktualizuje pri komentovaní
rozporuplných vzťahov so súčasnými nepriateľmi Ruska. Aj neúplná podoba výroku A.
Nevského zvýrazňuje jeho silnú lingvokultúrnu pozíciu v Rusku: Kto k nam s mečom priďot...
(Kto k nám s mečom príde...; MK.5.1.1994). Pesimistické nálady po rozpade sovietskeho systému
a v prostredí sociálnej a politickej neistoty, ktorá ovládla značnú časť ruskej spoločnosti,
sa výrok A. Nevského stal jazykovo-asociačným zdrojom parodizovania postsovietskych realít.
V origináli sa v jazykovej hre využíva zvuková podobnosť ruských slov meč a mečta (túžba):
Kto s mečtoj k nam priďot, ot mečty i pogibnet (Kto s túžbou k nám príde, od túžby aj zahynie;
LG.1999.46); Kto na nas s dobrom pojďot, ot dobra i pogibnet (Kto na nás s dobrom pôjde, od
dobra aj zahynie; LG.1996.49).
Uvedené skutočnosti, ktoré súvisia s Alexandrom Nevským, sa v RAS prezentujú v zodpovedajúcich
asociáciách. ALEXANDER: Nevskij, Makedonskij, Puškin, Solženicyn, Alexander I...;
MEČ: ostrý, štít, hlava, rytier, Damoklov, Alexander Nevskij, Iľja Muromec.
3.3. Moskva – tretí Rím? Ďalšou výraznou ruskou historickou lingvokulturémou je nesporne
myšlienka Moskva – tretij Rim, četviortomu ne byti (Moskva je tretí Rím, štvrtý už nebude),
ktorú v 16. storočí vyslovil mních F. Pskovskij v liste cárovi Ivanovi III. Táto idea súvisela s jednotlivými
etapami kresťanstva. Keď v roku 476 zanikol antický Rím, jeho tradície prevzal druhý
Rím – Konštantínopol. Po jeho obsadení Turkami v roku 1453 zanikol aj druhý Rím a naozajstným
nositeľom kresťanských hodnôt zostala Moskva ako tretí Rím. V RAS uvedenú historickú
lingvokulturému nachádzame ako reakciu pri stimule RÍM: mesto, antický, Taliansko, tretí, husi,
cesta, padol, hlavné mesto, Vatikán, koloseum, legionári, pápež... Práve reakcia tretí je evidentne
prepojená s ideou ruského mesianizmu, ktorá sa v Rusku opakuje pravidelne za posledných
60