Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

pendante vz- a jeho vokalizovanom variante vzo-. Z etymologického hľadiska sa slovotvorná
predpona vz- vníma v odbornej literatúre odlišne. Napríklad kým J. Horecký uvádza, že slovesná
predpona vz- nemá v slovenčine paralelu v predložkách (1971, s. 61), V. Machek registruje všeslovanskú
predložku vz v staročeštine a zaznamenáva niektoré lexémy, ktoré sú podnes súčasťou
lexikálneho fondu českého jazyka – vzhůru, zvíci, zvýši a pod. Súčasne dodáva, že už v staročeštine
sa toto vz- zamieňalo so s / z (1997, s. 706). Podobne Š. Peciar konštatuje komplikovanú
situáciu v dnešnej spisovnej slovenčine, ktorá nastala v mnohých prípadoch splynutím etymologickej
predpony vz- s predponou s- / z- (1963, s. 269), o čom svedčia mnohé nižšie doložené
slovenské slovesné deriváty.
I. Adjektívne deriváty s prefixom въз-
Väčšia časť adjektívnych derivátov s prefixom въз- v bulharskom jazyku zaujíma vzhľadom
na svoju onomaziologickú povahu špecifické postavenie v systéme prídavných mien. Z okruhu
nášho výskumu vyčleňujeme príčastné formy typu възбунтуван, възбуял, възвисен, възвит,
възкресен, възкривен, възлюбен, възпален, възславен a pod., fungujúce ako prídavné mená
utvorené zo slovesných základov, ktorých charakteristika z lexikografického hľadiska nepredstavuje
nijaký osobitný problém. Ich motivanty sú však objektom nášho výskumu v rámci predponových
slovies. Z rámca skúmaných adjektív vylučujeme aj tie jednotky, ktoré vo svojej formálnej
štruktúre síce majú počiatočnú morfému въз- (възвратен, въздушен, възелен, възлест
a pod.), tá však nevystupuje vo funkcii prefixu.
Deadjektívne adjektíva s prefixom въз-
Najväčší problém pri vymedzení významu mennej predpony въз- v bulharčine spôsobujú adjektívne
deriváty vyjadrujúce istú mieru príznaku alebo vlastnosti nositeľa kvalifikácie. Problém
vyplýva zo zložitosti určenia tejto prefixálne vyjadrenej miery. Pokusy o definovanie významov
mennej predpony въз- v bulharskej odbornej literatúre zlyhávajú. Ak porovnáme napríklad výklad
významu adjektíva възгорчив „trochu horký“ v najnovšej reedícii výkladového slovníka bulharského
jazyka (РБЕ, 2002, s. 615), ktorému zodpovedajú slovenské ekvivalenty horkastý, nahorkastý,
nahorklý, s výkladom tohto adjektíva v ďalšom autoritatívnom diele, doplnenom a vydanom
pod redakciou D. Popova, kde je význam definovaný ako „dosť, značne horký“ (БТР, 1996, s. 117)
a ktorému zodpovedajú slovenské ekvivalenty prihorký, prehorký, môžeme konštatovať značný
rozdiel v stanovenej intenzite pomenúvaného príznaku. Hoci uvedené slovenské adjektívne pendanty
sa v Synonymickom slovníku slovenčiny zaznamenávajú ako synonymá a ako také sú členmi
jedného synonymického radu (SSS, 1995, s. 153), v našom ponímaní je ich synonymická zámena
neprijateľná. Na jednej strane sú adjektíva horkastý, nahorkastý, nahorklý vyjadrujúce malú mieru
príznaku „horký,“ na druhej strane stoja adjektíva prihorký, prehorký vyjadrujúce veľkú mieru
príznaku „horký,“ odlišujú sa teda sémantickým príznakom intenzity, ktorá je kameňom úrazu pri
formulovaní sémantického obsahu odlišne definovaných bulharských adjektív.
Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia upozornil J. Penčev na nekorektnosť vymedzenia
významu adjektív s prefixom въз- v starších bulharských slovníkoch pomocou schémy
„не много + изходното прилагателно – nie veľmi / neveľmi + východiskové prídavné meno,“
napr. възвисок „не много висок – nie veľmi vysoký“ (1974, s. 451). Niekoľkými príkladmi autor
presvedčivo dokazuje, že takáto záporová formulácia môže evokovať opačnú predstavu o danom
príznaku. Napríklad z výpovede Този ключ е възголям, не става за тая ключалка je zrejmé, že
kľúč, ktorý nemožno strčiť do zámku, nemožno označiť ako „nie veľmi veľký,“ inak by do zámky
vošiel. Na druhej strane však sému „nie veľmi“ možno identifikovať vo výpovedi typu Този човек
20