Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

sa o Slovanoch a najmä o Slovákoch vedelo iba veľmi málo. Jedna z jeho najvýznamnejších
prác zaoberajúcich sa problematikou slovanských národov v habsburskej monarchii je práca La
liquidation de l’ Autriche-Hongrie, ktorá vyšla v roku 1915. Túto prácu spomíname preto, lebo
na rozdiel od iných francúzskych autorov sa v nej L. Leger zaoberá aj menšími slovanskými
národmi. Slovákov vníma cez prizmu českého prostredia ako vetvu českého národa, ktorá sa
pokúša o vlastnú emancipáciu. 11 Táto práca má z hľadiska prezentácie dejín slovenského národa
nesporne veľký význam, lebo väčšina francúzskych slavistov si všímala skôr predlitavskú
časť habsburskej monarchie, predovšetkým Čechov. Popri pozitívnych hodnoteniach činnosti
L. Legera musíme pripomenúť názory a hodnotenia, ktoré sa stavali kriticky k niektorým jeho
prácam. Vo Francúzsku a v neslovanskom zahraničí, kde problematika slovanstva bola menej
známa, sa prijímali jeho práce bez výhrad, okrem občasných kritických vystúpení tých, ktorí
problematiku slovanských národov poznali bližšie a kriticky vystúpili voči niektorým záverom
Legerových prác. Jedným z veľkých kritikov L. Legera bol Wiliam Ritter. W. Ritter nepopieral
jeho zásluhy, no ostro vystúpil proti niektorým záverom, ktoré sa podľa neho opierali len o povrchnú
znalosť prezentovanej problematiky. Podľa Rittera nepoznal L.Leger dobre problematiku
postavenia Slovákov a Čechov v habsburskej monarchii. „Ako všetko, čo sa vo Francúzsku píše
o Čechách, aj kniha pána L. Legera musí byť iným spôsobom posudzovaná v Prahe ako v Paríži.
V Paríži niet strednej cesty, buď táto kniha čitateľa poučí o všetkom alebo nepoučí o ničom. Bolo
by však rovnako nespravodlivé byť voči nej príliš alebo nedostatočne prísnym.“ 12 Vyvážene
hodnotil prácu L. Legera jeho súčasník a tak trocha rival E. Denis, ktorý oceňoval prínos Legerovho
diela, keď v jednej zo svojich prác o ňom napísal: „...štúdie o dunajskej monarchii vydané
za Rýnom sú veľmi povrchné a veľmi málo prenikavé, ak ich prirovnáme k dielam Louisa
Legera.“ 13 S kritikou prác L. Legera sa stretneme aj v prácach viacerých historikov 20. storočia.
Napríklad Ernest Birke ho tvrdo kritizuje predovšetkým za to, že po prusko-francúzskej vojne
presadzoval protinemecké názory a nekriticky hodnotil nemeckú a rakúsku politiku. Nemali by
sme tiež zabudnúť na nepriamy účinok Legerovej aktivity ako publicistu, na vplyvy jeho kníh,
na vyučovanie na Škole východných jazykov, Slobodnej škole politických vied, Vojenskej škole
a na Collège de France. L. Leger bol človekom všeobecného záberu, cestovateľ a človek kontaktov,
kronikár nepoznaného sveta, ktorý na konci svojho života pracoval v prospech francúzsko-
-československého zblíženia. L. Leger bol uznávaný predovšetkým ako priekopník filologických
štúdií slovanských jazykov, čo mu otváralo cestu k oveľa intenzívnejšiemu prenikaniu do problematiky
slovanského sveta. Rozsiahlosť tohto sveta spôsobovala niekedy istú povrchnosť pri
štúdiu slovanstva ako celku. Všetkým slovanským národom venovala a deklaroval svoj záujem
a priateľstvo, pričom s vývojom európskej politiky sa vyvíjali aj jeho sympatie.
Slovanská a slovenská problematika je na začiatku 20. storočia vo Francúzsku oveľa známejšia
ako v storočí predchádzajúcom. Veľkú zásluhu na tom mali popri iniciatívach slovanských
predstaviteľov predovšetkým francúzski slavisti a intelektuáli. Tento poznatok je zovšeobecnením
širšie koncipovaných prác venovaných činnosti a dielu osobností, ktoré prispeli k poznávaniu
slovenskej problematiky vo Francúzsku v období, keď o Slovákov či Slovensku sa vo
Francúzsku vedelo veľmi málo.
11
LEGER,L.: La liquidation de l’Autriche-Hongrie. Paríž 1915, s. 72.
12
Z pozostalosti W. Rittera. ALU MS Martin, sign. 55 V 18, s. 4.
13
DENIS, A.: Ústav pro studium slavistiky. Praha 1921, s. 22.
79