Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

všetkých stránok života dospelých aj detí. Je pritom zaujímavé, že dominujú asociácie so sovietskou
minulosťou, hoci mladí ľudia, ktorí sa zúčastnili na tomto experimente, už nemali bohaté
skúsenosti so sovietskymi reáliami. Uvediem typické reakcie s týmto slovom, pri ktorom dominujú
ideologizované asociácie spojené so sovietskym systémom. Zaujímavá je nová ruská lexéma
sovková utvorená od slova sovietsky a obsahujúca zväčša negatívne asociácie so sovietskymi
reáliami. KRASNYJ: Kremeľ, proletariát, sovietsky, boršč, komunista, partizán, šatka, vojak,
pas, sviatok, revolúcia, prápor, veliteľ, Krasin, heslo, smrť, socialista, vojsko, hrdina, časopis,
kalina, komunizmus, Komsomol, perestrojka, Sovietsky zväz, sovková, pracujúci, údernícky.
Na rozsiahlom asociačnom experimente sa zúčastnili tisíce vysokoškolských študentov ruštiny
ako nositelia materinského jazyka. Neboli však medzi nimi študenti posledných ročníkov,
ani absolventi rusistiky. Pri výbere sa vychádzalo z predpokladu, že študenti prvých ročníkov
odboru ruský jazyk sú najobjektívnejšími nositeľmi ruského jazykového povedomia, lebo nie sú
ešte pod zásadným vplyvom profesionálneho rusistického prostredia. Sú do takej miery reprezentanti
ruskej mentality a kultúry, že môžu reprezentovať vysoký stupeň objektívnych reakcií
vo vzťahu k vlastnej etnokultúre. Vyžadovala sa spontánna slovná reakcia na vybrané stimuly,
ktorá je zrejme najobjektívnejšia.
Veľký význam asociačných testov pri spoznávaní hodnotovej orientácie konkrétnej etnokultúrny
je nesporný. Okrem iného umožňuje zisťovať rozdiely medzi národmi a ich etnokultúrami,
ktoré tvoria jeden zo základných predpokladov vzájomnej tolerancie. Vieme, že pri jej realizácii
ľudstvo malo a má veľké rezervy. Sústredím sa na niektoré ilustrácie umožňujúce poukázať
na rusko-slovenské lingvokultúrne rozdiely, ktoré môžu byť podkladom hľadania naozajstných
hodnôt v živote jednotlivých národov. Vybrané lexémy budem v pozícii stimulov konfrontovať
s ich lingvokultúrnou prezentáciou v ruských masmediálnych textoch postsovietskeho obdobia,
ktoré je poznamenané výraznou snahou preverovať staré a hľadať nové hodnoty. Asociačné testy
posilňujú význam kognitívnej zložky jazykového systému na všetkých jeho úrovniach.
2. Ruská literatúrocentrickosť
Jedna zo základných charakteristík ruskej kultúry je zvýraznená v slove literatúrocentrickosť,
čím sa zdôrazňuje prioritné postavenie ruskej literatúry v duchovnom a kultúrnom živote Ruska.
Trvalo vysoké postavenie má ruská klasická literatúra 19. storočia, čo podčiarkuje aj jej obrazné
označenie ako zlatý vek ruskej literatúry. Úctu k písanému slovu v ruskej duchovnej tradícii dekódujeme
okrem iného aj v takých výrazoch ako je nepečatnoje slovo (= nepublikovateľné slovo).
Nadávať niekomu nepečatnym slovom znamená v hĺbkovej ruskej sémantike aj to, že písané slovo
obsahuje isté duchovné bohatstvo, preto slová nízke, nepečatnyje, nepatria do písanej podoby, sú
použiteľné iba v ústnej a nekultúrnej forme komunikácie. Príznačný je v tomto zmysle ruský názov
pre Sväté písmo – Sviaščennoje pisanije, teda v doslovnom preklade Posvätné písmo. Ruské slovo
sviaščennyj má osobitne vysokú hodnotovú orientáciu a používalo sa aj v sovietskom období, v čase
dominujúceho oficiálneho ateizmu. Pripomeňme si len oficiálny názov najznámejšej piesne z 2.
svetovej vojny Sviaščennaja vojna (= posvätná vojna), ktorou ešte aj dnes začína svoje koncerty
legendárny súbor Alexandrova. V slove sviaščennyj „posvätný“ je zrejme do určitej miery zakódovaný
hlboký, dôverčivý a veľmi úctivý vzťah k písanému slovu a potvrdzuje to pravidelne sa
opakujúca myšlienka známeho súčasného ruského básnika J. Jevtušenka z poémy Bratská GES:
Poet v Rossiji boľše, čem poet.
V nej suždeno poetami roždaťsia liš tem,
V kom brodit duch graždanstva,
Komu ujuta net, pokoja net.
Básnik je v Rusku viac ako básnik.
V Rusku sa ako básnik môže narodiť len ten,
U koho prebýva občiansky duch,
Kto nepozná pohodlie pokoja.
51