ÄÃslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
dialektológie jej určujú nesuplovateľné miesto v mnohoaspektových<br />
diachrónnych i synchrónnych výskumoch<br />
jazykov. Som presvedčený, že prítomný zborník Jazykovedných<br />
štúdií, starostlivo pripravený na pôde Jazykovedného<br />
ústavu Ľudovíta Štúra <strong>SAV</strong>, svojím širokým<br />
výskumným „záberom“ a diapazónom tém, zreteľnými<br />
analýzami ústiacimi do nových syntéz a záverov, či tiež<br />
niektorými ďalšími pozitívnymi atribútmi, túto tézu jednoznačne<br />
potvrdzuje.<br />
Ivor Ripka<br />
KOVÁČOVÁ, V.: Sotácke nárečia<br />
severovýchodného Zemplína<br />
z aspektu petrifikácie a nivelizácie.<br />
Ružomberok : Katolícka univerzita<br />
v Ružomberku, Filozofická fakulta 2010. 173 s.<br />
Monografia Viery Kováčovej Sotácke nárečia severovýchodného<br />
Zemplína z aspektu petrifikácie a nivelizácie<br />
prináša komplexný pohľad na súčasný stav archaických<br />
sotáckych nárečí severovýchodného Zemplína, ktoré sú<br />
vďaka svojej okrajovej polohe na slovenskom jazykovom<br />
území v bezprostrednom kontakte s východoslovanským<br />
– ukrajinským jazykovým prostredím. Práve archaické<br />
prvky sotáckych nárečí umožňujú odborníkom v tejto<br />
oblasti pozorovať historický vývin slovenčiny zachovaný<br />
v nárečiach v najstaršom období, z ktorého ešte nemáme<br />
písomné pramene.<br />
Až do tridsiatych rokov 20. storočia nepokladali dialektológovia<br />
sotácku nárečovú oblasť za samostatný<br />
nárečový celok v rámci východoslovenského jazykového<br />
makroareálu. Ani A. V. Šembera, ani S. Cambel ani<br />
V. Vážný, ktorí svoju pozornosť venovali výskumu dialektov<br />
na východnom Slovensku, nepostrehli dištinktívne<br />
prvky sotáckych nárečí, ktoré ich vydeľujú ako osobitnú<br />
skupinu v rámci východoslovenských nárečí. Až dialektologické<br />
výskumy J. Šárgu, J. Lišku, Z. Stiebera, ktorí sa<br />
usilovali riešiť najmä otázky genézy východnej slovenčiny,<br />
priniesli nové poznatky o sotáckych dialektoch. V 60.<br />
rokoch 20. storočia a neskôr priniesli štúdie Š. Liptáka<br />
či J. Dudášovej-Kriššákovej nové svetlo do teórie o akcentologických<br />
pomeroch v sotáckej nárečovej oblasti<br />
a prispeli k objasneneniu osobitostí východnej slovenčiny<br />
z hľadiska teórie jazykových kontaktov.<br />
Predstavovaná monografia nadväzuje na spomínané<br />
staršie dialektologické práce, aktuálne výskumy Viery<br />
Kováčovej v sotáckej nárečovej oblasti si však vyžadujú<br />
nový pohľad na historický vývin i súčasný stav tohto nárečového<br />
celku. Práve pri výskume sotáckych dialektov<br />
sa stretávame so špecifickými nárečovými javmi, ktoré<br />
najlepšie môže vystihnúť autochtónny nositeľ skúmaného<br />
nárečia. Viera Kováčová, podobne ako aj jej predchodca<br />
Ján Šárga, pochádza zo sotáckej nárečovej oblasti a mohla<br />
tak naplno využiť svoje predpoklady pre výskum takej<br />
osobitej nárečovej skupiny.<br />
Metodologicky sa autorka opiera o teóriu jazykových<br />
kontaktov a jednotlivé prvky sotáckych nárečí interpretuje<br />
ako výsledok historického vývinu, ale aj interferenčného<br />
procesu kontaktových jazykových zón. V oblasti<br />
sotáckych nárečí je nevyhnutné zohľadniť najmä interferenčný<br />
vplyv v ukrajinsko-slovenských reláciách a tlak<br />
susedného komplexu zemplínskych nárečí. Ako nárečový<br />
materiál autorke poslúžili audiozápisy získané vlastným<br />
priamym terénnym výskumom vo vidieckom prostredí v<br />
sotáckej nárečovej oblasti. Pomocou postupov priameho<br />
kontaktu s aplikáciou metód usmerňovaného súvislého<br />
nárečového prejavu Viera Kováčová zozbierala solídny<br />
materiálový základ. Výber zo získaného nárečového materiálu<br />
v transkribovanej podobe podľa zásad prijatých<br />
v slovenskej dialektologickej praxi je aj súčasťou textovej<br />
prílohy recenzovanej monografie. Osobitosť sotáckeho<br />
nárečia na úrovni zvukovej roviny jazyka spočíva aj v akcentologických<br />
pomeroch; prízvuk autorka zaznamenáva<br />
grafickým zvýraznením prízvučnej slabiky. Za mimoriadne<br />
dôležitú pokladáme skutočnosť, že knižná práca<br />
V. Kováčovej obsahuje aj kompaktný disk so zvukovými<br />
ukážkami nahrávok sotáckeho nárečia, ktoré poskytujú čitateľom<br />
konkrétnejšiu predstavu aj o zvukovej realizácii<br />
osobitého typu sotáckych dialektov.<br />
Jadro práce tvorí charakteristika fonologického<br />
a morfologického systému sotáckych nárečí severovýchodného<br />
Zemplína v reláciách ich vnútorného členenia<br />
na podvihorlatský a polaborecký typ. Fonologický systém<br />
sotáckych dialektov je charakteristický prítomnosťou viacerých<br />
javov, ktoré sa na území východného Slovenska<br />
vyskytujú výlučne v oblastiach sotáckych dialektov. Ide<br />
najmä o výskyt zúžených vokálov ẹ, ọ, ạ, mäkkostnej<br />
konsonantickej korelácie a o dve realizácie fonémy /i/.<br />
Citlivým a málo prebádaným aspektom zvukovej roviny<br />
sotáckych dialektov boli práve špecifické akcentologické<br />
pomery. V tejto súvislosti autorka práce nadväzuje na<br />
teoreticko-metodologické východiská Štefana Liptáka<br />
a predkladá vlastnú charakteristiku súčasných tendencií<br />
v sotáckej akcentológii, ktorá je pod neustálym tlakom<br />
zemplínskych nárečí s prízvukom na penultime.<br />
Dlhoročné úsilie autorky doplniť a sprecizovať poznanie<br />
o morfologickej stránke sotáckych nárečí zhrnula<br />
v kapitole o morfologickom systéme (s. 98-12). Práca neprináša<br />
kompletný prehľad všetkých slovných druhov. V.<br />
Kováčová sústredila svoju pozornosť najmä na rozbor tých<br />
morfologických javov, ktoré sú integrované v deklinačnom<br />
a konjugačnom systéme substantív, adjektív a verb.<br />
V prílohe práce nájdeme aj prehľadné spracovanie deklinačných<br />
a konjugačných typov v sotáckych dialektoch.<br />
Osobitne cenná a zaujímavá je skutočnosť, že autorka<br />
sústredila svoju pozornosť nielen na opis a interpretáciu<br />
špecifických nárečových prvkov v diachrónnom a medzijazykovom<br />
pláne, ale zamerala sa aj na sledovanie<br />
stability a nestability jednotlivých dištinktívnych prvkov<br />
sotáckych dialektov v súčasnom nivelizačnom tlaku. Práve<br />
nivelizačné tendencie spôsobujú postupnú elimináciu<br />
dištinktívnych znakov sotáckych nárečí, vďaka ktorým<br />
môžeme sotácke nárečia v kontexte východoslovenského<br />
86
Change language