ÄÃslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
ÄÃslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Životné jubileum<br />
prof. PhDr. Mikuláša Šteca, DrSc.<br />
Emeritný profesor Prešovskej univerzity Mikuláš<br />
Štec, popredný slovenský ukrajinista a slavista, oslávil<br />
16. marca 2012 vzácne životné jubileum, osemdesiate<br />
narodeniny. Jeho životná púť sa začala v Habure pri Medzilaborciach<br />
na slovensko-ukrajinskom jazykovom pomedzí<br />
a pokračovala cez Humenné (1945-1951 študent<br />
ruského gymnázia), Haburu ( 1951/1952 učiteľ na základnej<br />
škole), Prahu (1952-1953 študent Filozofickej fakulty<br />
Karlovej univerzity), Kyjev (1953-1958 študent Filologickej<br />
fakulty Kyjevskej štátnej univerzity T. Ševčenka)<br />
do Prešova, kde nastúpil v akaemickom roku 1958-1959<br />
ako absolvent ukrajinistiky a rusistiky na Katedru ukrajinského<br />
jazyka a literatúry Filologickej fakulty Vysokej<br />
školy pedagogickej v Bratislave. Po transformácii filologickej<br />
fakulty na filozofickú fakultu bola v roku 1959<br />
ustanovená Univerzita P. J. Šafárika so sídlom v Košiciach<br />
a jej súčasťou sa stala Filozofická fakulta v Prešove<br />
a Lekárska fakulta v Košiciach. Uplynulo päťdesiatštyri<br />
rokov od čias, keď náš jubilant po prvý raz nastúpil na<br />
nové vysokoškolské pôsobisko. V našich radoch nebýva<br />
zvykom vyznamenávať pracovníkov za vernosť svojmu<br />
pracovisku. No nič nebráni tomu, aby si PU v Prešove<br />
osobitným spôsobom neuctila tých svojich pracovníkov,<br />
ktorí celý svoj um, talent, všetky svoje sily a celé srdce<br />
vložili do služieb svojej univerzity. Profesor Štec pôsobil<br />
na Filozofickej fakulte UPJŠ / PU v Prešove vo funkcii<br />
vedúceho katedry (1968-1981), prodekana pre pedagogickú<br />
činnosť (1970-1976) a dekana (1976-1990).<br />
Začiatky vedeckovýskumnej činnosti jubilanta sú späté<br />
s dialektológiou. Jeho diplomová práca bola venovaná opisu<br />
haburského dialektu, v ktorom sa ako v okrajovom dialekte<br />
vyskytujú početné archaizmy, ale aj mnohé interferenčné<br />
javy motivované vonkajším vplyvom slovenských a poľských<br />
nárečí, ale aj iných dialektov karpatského jazykového<br />
areálu. Preto majú tieto dialekty mimoriadny význam pre<br />
štúdium najstarších dejín starej ukrajinčiny i pre riešenie<br />
niektorých otázok teórie jazykových kontaktov. Dizertačnú<br />
prácu pripravil z problematiky spisovného jazyka, ktorú<br />
obhájil v roku 1964 na svojej alma mater v Kyjeve. Práca<br />
vyšla knižne pod názvom Spisovný jazyk Ukrajincov na Zakarpatskej<br />
Ukrajine a východnom Slovensku (1969). V doktorskej<br />
dizertačnej práci Ukrajinský jazyk na Slovensku<br />
(Sociolingvistické a interlingvistické aspekty) [1996], ktorú<br />
obhájil v Ústave jazykovedy Ukrajinskej akadémie vied<br />
v Kyjeve, sa vrátil k skúmanej problematike, opierajúc sa<br />
o teoreticko-metodologické základy kontaktovej lingvistiky,<br />
sociolingvistiky a o široký komparatívny aspekt. V monografii<br />
nastoľuje otázky jazykovej interferencie, diglosie<br />
a jazykových kontaktov medzi slovenčinou, ukrajinčinou,<br />
ruštinou a cirkevnou slovančinou, ktoré sa v uvedenom<br />
regióne používali v procese jazykovej komunikácie v priebehu<br />
stáročí. Čitateľa zaujme objektívny opis jazykovej<br />
situácie a teoretická schéma rozvrstvenia národného jazyka<br />
ukrajinského (rusínskeho) obyvateľstva. Na základe precíznej<br />
analýzy M. Štec konštatuje, že spisovná ukrajinčina na<br />
východnom Slovensku má zväčša štatút knižného spisovného<br />
jazyka, lebo funguje najmä v písanej podobe. V bežnej<br />
jazykovej praxi sa používa subštandardná varieta s osobitosťami<br />
na všetkých jazykových rovinách, ktoré používatelia<br />
vedome vnášajú zo svojho nárečového prostredia.<br />
Treťou celoživotnou témou prof. Šteca je konfrontačný<br />
výskum spisovnej ukrajinčiny a spisovnej slovenčiny<br />
ako dvoch geneticky blízko príbuzných slovanských<br />
jazykov. S tým úzko súvisí aj výskum otázok jazykovej<br />
kultúry spisovnej ukrajinčiny na východnom Slovensku,<br />
fungujúcej v dvojjajzyčnom prostredí a ovplyvňovanej<br />
aj diglosiou ako vzťahom vznikajúcim medzi štandardne<br />
nižším jazykovým útvarom (dialektom) a štandardne najvyšším<br />
jazykovým útvarom (spisovným jazykom).<br />
Počínajúc rokom 1990, keď začal prednášať cirkevnú<br />
slovančinu pre poslucháčov pravoslávnej teológie na Pravoslávnej<br />
bohosloveckej fakulte PU, sa jeho vedecké záujmy<br />
upriamujú na štúdium ukrajinskej redakcie cirkevnej<br />
slovančiny a na prípravu vysokoškolských učebníc z tejto<br />
problematiky. Onedlho vydal učebnicu Úvod do staroslovienčiny<br />
a cirkevnej slovančiny (1994); v roku 1997<br />
vyšlo nové prepracované vydanie učebnice pod názvom<br />
Staroslovienčina a cirkevná slovančina. V týchto učebniciach<br />
autor predkladá opis jazykového systému cirkevnoslovanského<br />
jazyka v porovnaní so staroslovienčinou, čo<br />
z metodického hľadiska značne uľahčuje štúdium tohto<br />
liturgického jazyka pravoslávneho a gréckokatolíckeho<br />
obyvateľstva na východnom Slovensku. V roku 2005<br />
jubilant vydal učebnicu Cirkevná slovančina, v ktorej sa<br />
zameral na opis jazykového systému ukrajinskej redakcie<br />
cirkevnej slovančiny a jej karpatskej subredakcie. Je<br />
to prvá učebnica cirkevnej slovančiny na Slovensku, ale<br />
aj v širšom kontexte susedných slovanských i neslovanských<br />
krajín, ktorou autor zaplnil biele miesto v oblasti<br />
poznávania cirkevnoslovanského jazyka. V roku 2006 vyšla<br />
štvrtá oslávencova učebnica Cirkevná slovančina v 21.<br />
storočí pre kňazov, teológov a učiteľov náboženstva.<br />
Už pri príprave uvedených učebníc cirkevnoslovanského<br />
jazyka, ale aj vďaka pedagogickej praxi sa autorovi<br />
ukázala potreba zostavenia cirkevnoslovansko-slovenského<br />
prekladového slovníka. Na túto náročnú prácu sa prof.<br />
Štec podujal spolu s teológmi z Pravoslávnej bohosloveckej<br />
fakulty (M. Horňák, V. Kocvár, Š. Pružinský, T. Pružinská,<br />
E. Šaková, Š. Šak). Výsledkom ich spolupráce sú<br />
dva zväzky slovníka, ktoré vyšli vo vydavateľstve pri Pravoslávnom<br />
kňazskom seminári PU v Prešove: Cirkevnoslovansko-slovenský<br />
slovník. Diel I. (A – O) (2009) a Cirkevnoslovansko-slovenský<br />
slovník. Diel II. (P – Y(yžica)<br />
[v tlači]. Úvodná časť k prvému zväzku, ktorej autorom je<br />
prof. Štec, pozostáva z troch kapitol: I. Úvod, II. O používaní<br />
slovníka s podkapitolami všeobecná charakteristika<br />
slovníka, stavba hesla, heslové slovo, jeho tvar a pôvod,<br />
ekvivalent. V tretej kapitole Gramatická charakteristika<br />
ekvivalentu používateľ nájde opis gramatických kategórií,<br />
ktoré slúžia na spoľahlivú identifikáciu príslušného<br />
slovného druhu. V slovníku sa neuvádzajú exemplifikácie.<br />
Nasleduje prehľad základných prameňov, z ktorých<br />
82
Change language