Dějiny vědy a techniky 14. (J. Folta, ed.). Rozpravy NTM 200
Dějiny vědy a techniky 14. (J. Folta, ed.). Rozpravy NTM 200
Dějiny vědy a techniky 14. (J. Folta, ed.). Rozpravy NTM 200
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Leopoldov — najmocnejšia pevnosť habsburgského mocnárstva<br />
Juraj Chyba<br />
V zborníku <strong>Dějiny</strong> <strong>vědy</strong> a <strong>techniky</strong> 12 <strong>NTM</strong> Praha <strong>200</strong>4 je uverejnený príspevok „História pevnosti<br />
Komárno“, t<strong>ed</strong>a pevnosti, ktorá spolu s pevnosťou Leopoldov tvorila dvojicu najpevnejšej hrádze<br />
prenikania Osmanskej ríše na sever Uhorska a cez Slovensko ďalej do Európy. Bol to logický vojenskopolitický<br />
strategický zámer tureckého sultána, ktorý už bol na vrchole svojej moci v Európe. Najskôr<br />
však treba uviesť niektoré podstatné okolnosti o oboch týchto pevnostiach.<br />
Pevnosť Komárno má pr<strong>ed</strong>ovšetkým bohatú historickú tradíciu. Už za čias rímskych cisárov<br />
tvoril Dunaj časť opevnenia „Limes Romanus“, hoci pevnosť s názvom Komárno z tej doby nie je<br />
historicky doložená. Ale vieme, že už vodca starých Maďarov Arpád poveril svojho syna Ketela postaviť<br />
na ľavom brehu Dunaja pri ústí Váhu hrad, ktorý potom realizoval jeho syn Alaptolma a nazval ho<br />
Komárno, čo bolo asi v polovici 10. storočia. Listinne je tento hrad doložený v r. 1218 za kráľa Bela IV.<br />
Hrad Komárno potom vlastnili mnohí významní veľmoži, po r. 1278 to bol rod Čákovcov,<br />
najvplyvnejší z nich bol Matúš Čák Trenčiansky, známy tiež ako „Pán Váhu a Tatier“. Ďalším majiteľom<br />
od r. 1333 bol zvolenský župan rytier Donč a ďalší. Uhorský kráľ Matej Korvín (1458–1490) hrad<br />
prestaval v renesančnom slohu tak, že sa stal veľkolepým kráľovským sídlom. Po tragickej bitke pri<br />
Moháči v r. 1526, keď vpadli do Uhorska Turci, sa hrad Komárno stal dôležitou časťou strategického<br />
obranného systému habsburgského mocnárstva proti Osmanskej ríši. Po r. 1529 hrad síce Turci na<br />
krátky čas obsadili, ale potom Habsburgovci hrad ďalej opevňovali a expanzia Osmanskej ríše dala<br />
podnet na výstavbu tzv. Novej pevnosti v Komárne.<br />
Keďže bola naliehavá potreba ďalej upevňovať obranu Uhorska na severe, cisár Leopold I.<br />
nariadil vybudovať ďalšiu mohutnú pevnosť neďaleko Hlohovca, ktorú pomenovali podľa neho ako<br />
pevnosť Leopoldov, po nemecky Leopoldstadt, po maďarsky Lipótvár a bol stanovený aj latinský názov<br />
Leopoldpolis.<br />
Pevnosť Leopoldov nebola tak rozsiahla ako Komárno, bola však modernejšia a bola považovaná<br />
za najmocnejšiu pevnosť ríše, skutočnú hrádzu proti rozpínavosti tureckého sultána. Stavebne bol<br />
Leopoldov renesančnou pevnosťou hviezdicového tvaru so šiestimi mohutnými baštami. Pôdorys bol<br />
podobný pevnosti Nové Zámky, ktorá však bola počas výstavby Leopoldova v tureckých rukách. Ale<br />
po 150 rokoch, ktoré uplynuli od tragickej bitky pri Moháči, bola už vojenská sila Turkov na ústupe,<br />
hoci ešte stále ovládali celý Balkán, takmer celé Uhorsko a patril im aj chanát Krymský. Uhorsko<br />
vt<strong>ed</strong>y pozostávalo iba z dnešného územia Slovenska a z nepatrnej časti Maďarska na západe, zvanej aj<br />
Zadunajsko. S<strong>ed</strong>mohradské kniežatstvo bolo vazalom Osmanskej ríše.<br />
Westfálsky mier z r. 1648 znamenal obrat v obrane Európy proti Turkom a postavil hrádzu aj<br />
pustošeniu Slovenska, ktoré sa zastavilo približne na čiare Hlohovec – Košice. V roku 1657, keď bol<br />
korunovaný Uhorským kráľom príslušník habsburgskej dynastie Leopold I. (ktorý mal aj titul cisára<br />
svätej ríše rímskej nemeckého národa), začala etapa oslobodzovania Uhorska od tureckého jarma.<br />
Posl<strong>ed</strong>né vojenské úspechy dosiahli Turci ešte po r. 1663, keď plienili západné aj južné oblasti<br />
Slovenska, ba do rúk Turkov padla aj najsilnejšia bašta južného Slovenska, pevnosť Nové Zámky. Turci<br />
mali vt<strong>ed</strong>y v rukách značnú časť južného Slovenska až po mesto Hlohovec. Veliteľ cisárskych vojsk<br />
generál Souchés porazil Turkov v bitke pri Leviciach a prinútil ich na ústup. Ale napriek vojenským<br />
úspechom Leopold I. uzavrel s Turkami pomerne nevýhodný mier, tzv. Vašvársky mier na dobu 20 rokov.<br />
V j<strong>ed</strong>nom z článkov Vašvárskeho mieru bolo ustanovenie, že cisár namiesto pevnosti Nové Zámky, ktorá<br />
bola v rukách Turkov, postaví novú silnú pevnosť pri rieke Váh. Táto nová pevnosť mala názorne ukázať<br />
Turkom, že ich panstvo končí pri meste Hlohovec. Miesto pre stavbu novej pevnosti vybrali na pravej<br />
strane Váhu, iba niekoľko kilometrov od Hlohovca.<br />
Stavbu novej pevnosti zveril cisár Leopold I. víťazovi bitky pri Leviciach, generálovi Souchésovi.<br />
Pevnosť začali stavať v septembri 1665 rýchlym tempom podľa plánov a pod v<strong>ed</strong>ením skúsených vojenských<br />
inžinierov. Tritisíc robotníkov a remeselníkov všetkých profesií bolo zárukou rýchleho dokončenia<br />
stavby. Už počas stavby menoval de Souchés aj prvého veliteľa pevnosti, ktorým sa stal j<strong>ed</strong>en z jeho<br />
najlepších dôstojníkov, plukovník Ján Michal Rith, ktorý aj dohliadal na stavebné práce.<br />
Aby bolo zrejmé, že nová pevnosť sa stavia proti Turkom, prvá zo šiestich bášt mierila proti<br />
mestu Hlohovec, ktoré bolo ešte stále v Tureckých rukách. Ale také veľké množstvo robotníkov a remeselníkov<br />
potrebovalo k životu slušné zázemie a preto založili priamo pri teritóriu stavby novú osadu.<br />
Tejto novej osade dali názov Mestečko, nemecky Neustadt, maďarsky Újvároska. Ako dôkaz významu<br />
<strong>Rozpravy</strong> Národního technického muzea v Praze, sv. <strong>200</strong> Řada <strong>Dějiny</strong> <strong>vědy</strong> a <strong>techniky</strong>, sv. 14, Praha <strong>200</strong>6 139
Change language