Dějiny vědy a techniky 14. (J. Folta, ed.). Rozpravy NTM 200
Dějiny vědy a techniky 14. (J. Folta, ed.). Rozpravy NTM 200
Dějiny vědy a techniky 14. (J. Folta, ed.). Rozpravy NTM 200
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
výstavby tejto pevnosti Leopold I. dal Mestečku rozsiahle výsady — právo používať vlastnú pečať,<br />
konať trhy, výročné jarmoky a ďalšie.<br />
Pri takom nasadení ľudí a prostri<strong>ed</strong>kov výstavba pevnosti rýchlo pokračovala a bola ukončená<br />
v rekordnom čase piatich rokov, t<strong>ed</strong>a v r. 1669. Zastavme sa na chvíľu pri pamätnom nápise nad<br />
vstupnou bránou do pevnosti, ktorý pr<strong>ed</strong>stavuje prvé písmená latinského textu, ktoré sú dobre viditeľné<br />
ešte aj dnes:<br />
ANNO — L.I.D.G.R.I.S.A.A.A.H.B.R. – 1669<br />
Text v latinčine: LEOPOLDUS I. DEI GRATIA ROMANORUM IMPERATOR SEMPER<br />
AUGUSTUS AUSTRIAE ARCHIDUX HUNGARIE BOHEMIAEQUE REX.<br />
Text v slovenčine: Leopold I., z božej milosti rímsky cisár, vždy vznešený, rakúsky arcivojvoda,<br />
uhorský a český kráľ.<br />
Vstup do pevnosti začína mohutným klenbovým oblúkom, ktorý otvára podjazd, dlhý asi 25<br />
metrov — jeho dĺžka je daná šírkou valu, ktorý obklopuje celú renesančnú pevnosť a spolu so šiestimi<br />
baštami jej dáva charakter n<strong>ed</strong>obytnej pevnosti. Pr<strong>ed</strong> touto mohutnou klenbovou bránou bola k<strong>ed</strong>ysi<br />
priekopa opatrená padacím mostom, čo ďalej sťažovalo prístup do pevnosti.<br />
Vstupná brána do pevnosti bola prísne strážená a je dobre strážená aj dnes, pretože keď pevnosť<br />
stratila strategický význam, stala sa arzenálom c. k. armády a od polovice 19. storočia ju prebudovali<br />
na trestnicu, čo trvá až po dnes.<br />
Vlastný pevnostný múr, zhruba 25 m široký nás aj dnes fascinuje svojou mohutnosťou a pevnosťou.<br />
Prakticky sa n<strong>ed</strong>al zničiť ani delostreleckou paľbou z najväčších diel, ktoré existovali v 17. storočí.<br />
Múr je 10 m vysoký, zvonka má obal z kameňa a pevnej žuly, vo vnútri je zemina utlačená a viazaná<br />
tak, že i po viac ako troch storočiach (možno práve preto) je neobyčajne tvrdá a pevná.<br />
Samotný pevnostný múr má pôdorysný tvar šesťhranu, jeho hrany tvoria hroty, ktoré majú<br />
funkciu obranných strielní, bášt. Tieto bašty veľmi zväčšovali obrannú silu pevnosti, z ich kanónov bolo<br />
možné nepriateľa, blížiaceho sa k pevnosti, dostať do krížovej paľby, takže prístup k múrom pevnosti bol<br />
takmer nemožný. Bol to vo svojej dobe najmodernejší systém pevnosti, ktorá bola takmer n<strong>ed</strong>obytná<br />
a bolo ju možné získať iba dlhodobým obliehaním, k čomu však v prípade Leopoldova nikdy n<strong>ed</strong>ošlo.<br />
Do pevnosti (dnes väznice) v<strong>ed</strong>ú 2 brány. K j<strong>ed</strong>nej v<strong>ed</strong>ie cesta z mesta Leopoldov, do druhej<br />
časti ústi cesta z blízkej obce Šulekovo. Vnútorná cesta od j<strong>ed</strong>nej brány k druhej meria 320 metrov, čo<br />
je vlastne vnútorná svetlosť teritória pevnosti.<br />
Najväčšia vzdialenosť hrotov dvoch naproti ležiacich bášt je 600 metrov. Je to síce úctyhodná<br />
vzdialenosť, ale vnútorné teritórium pevnosti v porovnaní napr. s pevnosťou Komárno nemôžeme<br />
pokladať za veľké. Leopoldov bol však výborne opevnený a v tej dobe mal veľký strategický význam pre<br />
obranu tých častí Slovenska, ktoré neboli v rukách tureckého sultána. Pevnosť bola tiež významným<br />
článkom reťaze protitureckých pevností habsburgskej ríše.<br />
V prvej etape po dokončení bolo v pevnosti iba málo najnutnejších budov. Bola tu budova<br />
veliteľstva pevnosti, baraky pre mužstvo, kostol, ubytovne pre dôstojníkov, tiež maštale pre kone<br />
a samozrejme tiež zabudovanie najdôležitejších zbraní, t<strong>ed</strong>a delostrelectva. Postupne sa budovali sklady,<br />
zbrojnice a ďalšie potrebné budovy.<br />
Vojenská sila Osmanskej ríše po výstavbe pevnosti postupne upadala. To ale zároveň znamenalo<br />
znižovanie strategického významu pevnosti Leopoldov. Napriek tomu táto pevnosť zohrala v histórii<br />
habsburgského cisárstva ešte niekoľko významných úloh.<br />
Keď Leopold I. uzavrel s Turkami pri Vašvári mier (viac z opatrnosti, než z dôvodu vojenskej sily<br />
Turkov), mnoho uhorských šľachticov bolo nespokojných a tajne brojili proti cisárovi. Keď sa sprisahanie<br />
prezradilo a vodca sprisahancov gróf Wesselényi v r. 1672 zomrel, mnohých sprisahancov pochytali a popravili.<br />
Uhorská ústava bola zrušená, nastalo všeobecné prenasl<strong>ed</strong>ovanie najmä protestantov a kalvínov.<br />
To však vyvolalo ďalšiu vlnu nespokojnosti a nové povstanie, ktoré v r. 1678 vi<strong>ed</strong>ol uhorský šľachtic<br />
Tököly. Jeho vojaci sa volali kuruci, i keď cisárski boli labanci. Tökölyho kuruci mali spočiatku veľké<br />
úspechy, ale cisársky Leopoldov sa ubránil. Kuruci dvakrát obliehali Leopoldov, ale pevnosť na čele<br />
s plukovníkom Viliamom Zinzendorfom odolala a zohrala tak prvú významnú strategickú úlohu pri<br />
obrane habsburgskej ríše.<br />
Tököly, aby udržal svoju zvrchovanosť nad veľkou časťou Slovenska, stal sa spojencom Turkov,<br />
ba dokonca sa im ponáhľal na pomoc, keď sa pokúsili dobyť Vi<strong>ed</strong>eň od juhu, z územia Maďarska. Ale<br />
veliteľ spojených cisárskych vojsk Karol Lotrinský porazil pod Vi<strong>ed</strong>ňou veľkú tureckú armádu a tým<br />
boli zmarené aj plány Turkov na opätovný útok proti pevnosti Leopoldov.<br />
140 <strong>Rozpravy</strong> Národního technického muzea v Praze, sv. <strong>200</strong> Řada <strong>Dějiny</strong> <strong>vědy</strong> a <strong>techniky</strong>, sv. 14, Praha <strong>200</strong>6
Change language