01.06.2013 Views

vocavolario italiano-friulano - Gotart Mitri

vocavolario italiano-friulano - Gotart Mitri

vocavolario italiano-friulano - Gotart Mitri

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

apporto sm 1 aiût: il suo ~ è stato importante, il<br />

so aiût al è stât impuartant 2 (economico)<br />

contribût: il nuovo ~ di capitale ha salvato<br />

l’azienda, il gnûf contribût di capitâl al à<br />

salvât l’aziende.<br />

appositamente avv di pueste, di proposit.<br />

apposito agg 1 (fatto apposta) di pueste: vada<br />

allo sportello ~ , ch’al vadi al sportel di pueste<br />

2 (adatto) adat: servono gli strumenti appositi,<br />

a coventin i imprescj adats 3 (speciale)<br />

di pueste, speciâl: per la sua laurea c’è stata<br />

una cerimonia apposita, pe sô lauree e je stade<br />

une cerimonie speciâl.<br />

apposizione sf (gramm) aposizion.<br />

apposta avv 1 a pueste, biel a pue ste, di pueste:<br />

non l’ha fatto ~ , no lu à fat a pueste 2 (proprio)<br />

propit, juste, a pueste: era ~ per te, al<br />

jere propit par te # agginv a pueste, just: ci<br />

vuole una legge ~ , i vûl une leç a pueste <br />

fare ~ a, fâ a pueste di.<br />

appostamento sm (mil) impo sta ment.<br />

appostare vtr (mettere in posi zione) impostâ.<br />

appostarsi vrifl postâsi, impostâsi, logâsi: si è<br />

appostato vicino alla riva del fiume, si è postât<br />

dongje de rive dal flum.<br />

appratire vtrintr impradî.<br />

apprendere vtr 1 imparâ: ho appreso bene la lezione,<br />

o ai imparât ben la lezion 2 (venire a<br />

sapere) savê: l’ho appreso dai giornali, lu ai<br />

savût dai gjornâi 3 (un mestiere, un ballo,<br />

ecc) cjapâ sù: ha appreso il mestiere dal nonno,<br />

al à cjapât sù il mistîr dal nono.<br />

apprendimento sm acuist: l’~ dell’informatica è<br />

oggi importante, l’acuist de informatiche vuê<br />

al è impuartant.<br />

apprendista sm garzon, zovin di buteghe.<br />

apprendistato sm garzonât.<br />

apprensibile agg aprensibil.<br />

apprensione sf ansie, aprension, temit (m): non<br />

essere in ~ per l’esame, no sta sei in ansie pal<br />

esam essere in ~ per qlcu, fastiliâ par un;<br />

mettere in ~ qlcu, fâ bacilâ un; stare in ~ ,<br />

fastiliâ, stâ in ansie, stâ malcuiet.<br />

apprensivo agg ansiôs, aprensîf: ha un carattere<br />

~ , al à un caratar aprensîf.<br />

appressare vtr svicinâ.<br />

appressarsi vrifl svici nâsi, lâ dongje, vignî dongje:<br />

si appressano le feste di Natale, a vegnin<br />

dongje lis fiestis di Nadâl.<br />

appresso prep daprûf (di), dongje (di), dispùs<br />

(di): è ~ alla stazione, al è dongje de stazion<br />

# avv 1 (successivo) dopo, daspò, daûr: è arrivato<br />

due giorni ~ , al è rivât doi dîs dopo 2<br />

(dietro) daûr: gli camminava ~ , i cjaminave<br />

daûr 3 (vicino) dongje; abita nella casa ~ , al<br />

sta ta la cjase dongje stare ~ a qlcu (assistere),<br />

stâi daûr a un.<br />

apprestare vtr 1 parecjâ, prontâ: non ho ancora<br />

apprestato le valigie, no ai ancjemò prontât<br />

lis valîs 2 (un esercito, un’azienda) inmaniâ.<br />

apprestarsi vrifl parecjâsi: ci apprestiamo a cambiare<br />

casa, si parecjìn par gambiâ cjase.<br />

apprettare vtr incolâ.<br />

appretto sm amit.<br />

apprezzabile agg 1 (pregevole) preseabil: è stata<br />

una azione ~ , e je stade une azion preseabil<br />

2 (accertabile) valutabil: è un lavoro ~ nel<br />

tempo, e je une vore valutabil tal timp 3<br />

(considerevole) impuartant, considerabil: ha<br />

speso una somma ~ , al à spindût une sume<br />

considerabil.<br />

apprezzamento sm 1 (stima) presea ment, presi,<br />

stime (f): ha avuto l’~ della stampa, al à vût<br />

il preseament de stampe 2 (giudizio) judizi:<br />

l’~ del preside è positivo, il judizi dal preside al<br />

è positîf 3 (valore) c’è stato un ~ del dollaro, al<br />

è stât un preseament dal dolar.<br />

apprezzare vtr 1 (stima) stimâ, preseâ, calcolâ: lo<br />

apprezzano molto, lu stimin tant 2 (gradire)<br />

agradî, vê a cjâr alc (un): hanno apprezzato i<br />

vostri saluti, a àn agradît i vuestris salûts.<br />

apprezzato agg preseât.<br />

approcciare vintr 1 (avvicinare) svicinâ # 2 vtr<br />

(affrontare) frontâ: hai approcciato bene il<br />

problema, tu âs frontât ben il probleme.<br />

approccio sm (avvicinamento) svicinament: l’~<br />

alla città è stato lento, il svicinament ae citât<br />

al è stât lent 2 prin contat: abbiamo avuto l’~<br />

con il nuovo direttore, o vin vût il prin contat<br />

cul diretôr gnûf 3 (proposta) propueste, contat:<br />

c’è stato un ~ , e je stade une propueste.<br />

approdare vintr 1 lâ a rive, rivâ a rive: la nave è<br />

approdata ieri, la nâf e je rivade a rive îr 2<br />

(riuscire) rivâ non ~ a nulla, no rivâ a combinâ<br />

nuie.<br />

approdo sm puart, ancoraç.<br />

approfittare vintr profitâ, avalêsi: abbiamo approffittato<br />

degli sconti, o vin profitât dai<br />

60 60

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!