vocavolario italiano-friulano - Gotart Mitri
vocavolario italiano-friulano - Gotart Mitri
vocavolario italiano-friulano - Gotart Mitri
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
apporto sm 1 aiût: il suo ~ è stato importante, il<br />
so aiût al è stât impuartant 2 (economico)<br />
contribût: il nuovo ~ di capitale ha salvato<br />
l’azienda, il gnûf contribût di capitâl al à<br />
salvât l’aziende.<br />
appositamente avv di pueste, di proposit.<br />
apposito agg 1 (fatto apposta) di pueste: vada<br />
allo sportello ~ , ch’al vadi al sportel di pueste<br />
2 (adatto) adat: servono gli strumenti appositi,<br />
a coventin i imprescj adats 3 (speciale)<br />
di pueste, speciâl: per la sua laurea c’è stata<br />
una cerimonia apposita, pe sô lauree e je stade<br />
une cerimonie speciâl.<br />
apposizione sf (gramm) aposizion.<br />
apposta avv 1 a pueste, biel a pue ste, di pueste:<br />
non l’ha fatto ~ , no lu à fat a pueste 2 (proprio)<br />
propit, juste, a pueste: era ~ per te, al<br />
jere propit par te # agginv a pueste, just: ci<br />
vuole una legge ~ , i vûl une leç a pueste <br />
fare ~ a, fâ a pueste di.<br />
appostamento sm (mil) impo sta ment.<br />
appostare vtr (mettere in posi zione) impostâ.<br />
appostarsi vrifl postâsi, impostâsi, logâsi: si è<br />
appostato vicino alla riva del fiume, si è postât<br />
dongje de rive dal flum.<br />
appratire vtrintr impradî.<br />
apprendere vtr 1 imparâ: ho appreso bene la lezione,<br />
o ai imparât ben la lezion 2 (venire a<br />
sapere) savê: l’ho appreso dai giornali, lu ai<br />
savût dai gjornâi 3 (un mestiere, un ballo,<br />
ecc) cjapâ sù: ha appreso il mestiere dal nonno,<br />
al à cjapât sù il mistîr dal nono.<br />
apprendimento sm acuist: l’~ dell’informatica è<br />
oggi importante, l’acuist de informatiche vuê<br />
al è impuartant.<br />
apprendista sm garzon, zovin di buteghe.<br />
apprendistato sm garzonât.<br />
apprensibile agg aprensibil.<br />
apprensione sf ansie, aprension, temit (m): non<br />
essere in ~ per l’esame, no sta sei in ansie pal<br />
esam essere in ~ per qlcu, fastiliâ par un;<br />
mettere in ~ qlcu, fâ bacilâ un; stare in ~ ,<br />
fastiliâ, stâ in ansie, stâ malcuiet.<br />
apprensivo agg ansiôs, aprensîf: ha un carattere<br />
~ , al à un caratar aprensîf.<br />
appressare vtr svicinâ.<br />
appressarsi vrifl svici nâsi, lâ dongje, vignî dongje:<br />
si appressano le feste di Natale, a vegnin<br />
dongje lis fiestis di Nadâl.<br />
appresso prep daprûf (di), dongje (di), dispùs<br />
(di): è ~ alla stazione, al è dongje de stazion<br />
# avv 1 (successivo) dopo, daspò, daûr: è arrivato<br />
due giorni ~ , al è rivât doi dîs dopo 2<br />
(dietro) daûr: gli camminava ~ , i cjaminave<br />
daûr 3 (vicino) dongje; abita nella casa ~ , al<br />
sta ta la cjase dongje stare ~ a qlcu (assistere),<br />
stâi daûr a un.<br />
apprestare vtr 1 parecjâ, prontâ: non ho ancora<br />
apprestato le valigie, no ai ancjemò prontât<br />
lis valîs 2 (un esercito, un’azienda) inmaniâ.<br />
apprestarsi vrifl parecjâsi: ci apprestiamo a cambiare<br />
casa, si parecjìn par gambiâ cjase.<br />
apprettare vtr incolâ.<br />
appretto sm amit.<br />
apprezzabile agg 1 (pregevole) preseabil: è stata<br />
una azione ~ , e je stade une azion preseabil<br />
2 (accertabile) valutabil: è un lavoro ~ nel<br />
tempo, e je une vore valutabil tal timp 3<br />
(considerevole) impuartant, considerabil: ha<br />
speso una somma ~ , al à spindût une sume<br />
considerabil.<br />
apprezzamento sm 1 (stima) presea ment, presi,<br />
stime (f): ha avuto l’~ della stampa, al à vût<br />
il preseament de stampe 2 (giudizio) judizi:<br />
l’~ del preside è positivo, il judizi dal preside al<br />
è positîf 3 (valore) c’è stato un ~ del dollaro, al<br />
è stât un preseament dal dolar.<br />
apprezzare vtr 1 (stima) stimâ, preseâ, calcolâ: lo<br />
apprezzano molto, lu stimin tant 2 (gradire)<br />
agradî, vê a cjâr alc (un): hanno apprezzato i<br />
vostri saluti, a àn agradît i vuestris salûts.<br />
apprezzato agg preseât.<br />
approcciare vintr 1 (avvicinare) svicinâ # 2 vtr<br />
(affrontare) frontâ: hai approcciato bene il<br />
problema, tu âs frontât ben il probleme.<br />
approccio sm (avvicinamento) svicinament: l’~<br />
alla città è stato lento, il svicinament ae citât<br />
al è stât lent 2 prin contat: abbiamo avuto l’~<br />
con il nuovo direttore, o vin vût il prin contat<br />
cul diretôr gnûf 3 (proposta) propueste, contat:<br />
c’è stato un ~ , e je stade une propueste.<br />
approdare vintr 1 lâ a rive, rivâ a rive: la nave è<br />
approdata ieri, la nâf e je rivade a rive îr 2<br />
(riuscire) rivâ non ~ a nulla, no rivâ a combinâ<br />
nuie.<br />
approdo sm puart, ancoraç.<br />
approfittare vintr profitâ, avalêsi: abbiamo approffittato<br />
degli sconti, o vin profitât dai<br />
60 60