Stiahnuť PDF - OS

16 Slovensko ako otvorená spoločnosťRudolf Chmel: Zatvorené Slovensko?17či z menšín, obavy z fiktívnej či reálnej supremácie jedného náro−da, štátu, stáročné historické mýty nespomínajúc, predstavujú ibaniektoré aspekty, ktoré túto porovnávaciu reflexiu novodobýchnacionalizmov v našom priestore môžu iniciovať (ale aj sťažovať).Ony neraz ovplyvňujú aj dnešné postoje, náš realizmus, prípadneiracionalizmus. V Česku napríklad najmä vo vzťahu k Nemcom,na Slovensku predovšetkým vo vzťahu k Maďarom, v Maďarskuvo vzťahu k Slovákom, Rumunom, Srbom, v Poľsku vo vzťahuk Nemcom, Rusom, Ukrajincom či Litovcom atď. atď. V bývalejJuhoslávii to išlo podľa Slavoja Žižeka dokonca akýmsi domino−vým spôsobom, keď každý ďalší národ sa chcel „zachrániť“ na úkorďalšieho východnejšieho, barbarskejšieho. Slovinci v tomto chá−paní predstavovali Mitteleuropu, Chorváti už Balkán (hoci kato−lícky, preto s ním bolo ešte možno sympatizovať ako napríklads tretím svetom), Srbi ortodoxný kolektivistický duch, ktorý ne−dokáže pochopiť hodnoty západného individualizmu a napokon sasami chápali ako posledná línia obrany kresťanskej Európy protimuslimskému fundamentalizmu Albáncov a Bosniakov. Žižekdodáva, že explózia balkánskeho nacionalizmu sa síce posudzo−vala ako prejav smrteľnej agónie komunistického totalitarizmu,maskovaného v nacionalistickom šate, ako absurdný anachroniz−mus, ktorý v skutočnosti patrí do 19. storočia, do veku národnýchštátov, nie do súčasnej multinárodnostnej éry svetovej integrácie.„Začína sa však jasne ukazovať“, prognózuje, ba prorokuje slo−vinský filozof ešte roku 1993, „že etnické konflikty v bývalej Ju−hoslávii sú prvou jasnou malou ukážkou 21. storočia, sú prototy−pom ozbrojených konfliktov, ktoré prídu po studenej vojne“.V zážitkoch minulosti sú zdroje prítomných konfliktov, za−trpknutosť, nedopovedanosť, kŕče, hoci pravdou je, že na súčas−né problémy nimi nemožno donekonečna odpovedať. Aj v nichtotiž tkvie nedostatok empatie, nemožnosť historického vyrov−nania, napríklad česko−nemeckého a ešte väčšmi slovensko−ma−ďarského. Týmto spôsobom sa skôr obnovujú historické pred−sudky, ktoré nielen národy a štáty strednej a juho−východnejEurópy od seba odďaľujú, potvrdzujú slová citovaného španiel−skeho filozofa.Dokonca aj v takom multikultúrnom a multinacionálnomprostredí ako je stredná Európa existujú stále zdroje konfliktova historických tráum. Až do tej miery, že maďaský historik, zna−lec témy Péter Hanák s istou dávkou znechutenia konštatoval,že špecifikum strednej Európy bolo, že nemá žiadne silné spo−ločné vedomie, ale naopak, tendenciu k vzájomnému nepriateľ−stvu, nejednote a ignorancii. Jan Křen v nadväznosti na to zdôraz−ňuje, že „jeden z paradoxných javov tejto paradoxnej častikontinentu je vzájomná izolácia, vzájomná neznalosť a vzájomnépredsudky, ak nie dokonca nepriateľstvo: železné opony medzitunajšími národmi však nevznikli až roku 1948“, hovorí českýhistorik a pridáva, že vlastne na celý stredoeurópsky priestor platícharakteristika, ktorú použil v názve svojej knihy o dejinách čes−ko−nemeckých vzťahov: „konfliktné spoločenstvo“. Podľa nehodokonca i nedávne najnovšie stredoeurópske revolúcie boli mno−žinou či kolekciou jednotlivých revolúcií, ktoré sa navzájomovplyvnili a potencovali, ale prebehli v rámci jednotlivých štá−tov alebo národov: „každá z nich mala tiež svoj odlišný rytmus“.Podľa Křena mnohé z týchto národov prežívajú svoje národnéobrodenie v štýle 19. storočia a „národnostné problémy tvoriaťažkú, ak nie vôbec najťažšiu dilemu strednej Európy“. Platí tovšak aj všeobecnejšie, ako písal roku 1969 už citovaný KarlDeutsch v súvislosti s averziou voči susedom ako predpokladomformovania národov.Paradoxným rubom spomínanej stredoeurópskej skutočnostije však podľa Jana Křena fakt, že tak často rozčlenená a atomizo−vaná stredná Európa je mimoriadne plodným žriedlom najrôz−nejších federačných plánov, počnúc rokmi 1848/49, končiac ne−dávnou Hexagonálou a dnešným Visegrádom. S istou dávkoutypicky stredoeurópskej irónie by sa preto dal „stredoeurópskyregión nazvať regiónom márnej federalizácie“, ktorá sa však zno−vu vracia v projektoch Európskej únie, hovorí Jan Křen. Napriektejto skepse historikov Václav Cílek vo svojej inšpiratívnej ese−jistickej knihe Krajiny vnitřní a vnější píše, že vyznáva predsta−vu, podľa ktorej keby sme zostavili mapu oblasti, kde poznajújablkovú štrudlu, „tak by sa kryla s tou časťou Európy, kde ľudiadobre rozumejú Stefanovi Zweigovi, niektorým básnikom, urči−tému fortieľu remesla a istému sklonu striech. Skoro sa odvažu−jem tvrdiť“, píše vynikajúci český intelektuál s hĺbkovou, doslo−va geologickou skúsenosťou, „že ak je pre Stredoeurópanov