Stiahnuť PDF - OS

122 Zuzana Szatmáry: Rozjasňovanie sveta123Také nebýva?Zuzana SzatmáryRozjasňovanie svetaNiektorí ľudia sú naozaj mŕtvi. Alebo inak, žijú, ale pre nás súmŕtvi. Alebo ešte inak: stali sa buď takými slávnymi alebo saocitli v učebniciach alebo vystupujú či konajú akoby z niektorejdoby predošlej. O iných si zase nevieme predstaviť, že naozajexistujú, veď si ani nevieme predstaviť svet, v ktorom by maliexistovať. Ako povedala malá neter strojárskeho inžiniera, keďv roku 1978 uvidela čerstvý ananás „...také nebýva“.Mŕtvolné ťaháky„Dahrendorfa“ som si vytiahla na skúške na sociológii. Mala somho na ťahákoch spolu s Marxom, Engelsom, Pitirimom – Soroki−nom, Tallcottom – Parsonsom, Maxom Weberom. Klofáčom –Tlustým. Tak ako literárni a historickí dejatelia zo strednej školyboli vždy a evidentne mŕtvi, tak boli odťažití a logicky pre mňamŕtvi aj sociologickí dejatelia na ťahákoch. Kantov názor, že ovlád−nutý konflikt je prameňom pokroku, si komunisti prešili na svojmuster a Popper neexistoval vôbec, veď akoby režim mohol prijaťnázor, že žiadna spoločnosť nemôže existovať bez konfliktov.Živý profesorKeď nám v piatom ročníku zrušili odborne už dlhšie vyľudnenúkatedru sociológie na pražskej univerzite, naháňala som posled−né zápočty a skúšky kvôli prípadnému prestupu kamsi, kam maaj tak nevzali, dokonca po vzdialených obvodoch Prahy. Na akejsigerontologickej klinike som našla Jiřinu Šiklovú. Keď mi zapi−sovala do indexu, smiala sa a povedala, že je zvedavá, načo mito bude, a mala pravdu. Usmieval sa aj pacient v nemocničnomplášti a podal mi ruku „Profesor Klofáč, toho času kurič na péen−ke“. Vytreštila som oči ako teľa na nové vráta „ste živý?!“Schwarzenbergova bryndzaV decembri 1989 mi zavolal z Prahy František Janouch, aby somsa ujala dobrého priateľa a povodila ho, kam bude potrebovaťs tým, že onen priateľ, „knieža Schwarzenberg“, spolusediaciGeorga Sorosa v našej správnej rade, chce aj niečo konkrétne, čomi po príchode povie osobne. Poznala som spisovateľa EmilaKniežu a kniežatá z rozprávok, tak mi ani na um nezišlo, že „knie−ža“ od Prahy by malo byť naozajstné. Na uliciach búrili demon−štrácie. Cestou na stanicu ma pri divadle Astorka stretol otec.Upozornil, nech si dávam bacha, lebo knieža Sch. je naozajstnéa živé a že sa mám snažiť rozumieť a zdvorilo sa správať. Živéknieža, na ktoré som sa snažila nevyvaľovať oči, prednieslo avi−zovanú požiadavku „Mohli by sme niekde zakúpiť kilo bryndze?“Živý barónPo novembri 1989 som sa opäť a často vracala do Prahy: na pra−covné a politické stretnutia, na vystúpenia, prednášky, za kama−rátmi, na diskusné fóra. Na Pražskom hrade počas fajčpauzy (eštesa mohlo) sa pri mne pristavil pekný starší pánko, zdvorilo kukolna moju visačku s menom a povedal „Som Ralf Dahrendorf, rádvás stretávam“. Onemela som, vyvalila oči ako teľa na nové vrá−ta a než som stihla vytresnúť „Ste živý?,“ zachránil ma GeorgeSoros, ktorý si už zrejme na vyvalené oči a prostorekosť výcho−doeurópskych intelektuálnych teliat stihol zvyknúť a prehovorilskôr, než som stihla otvoriť aj ústa. Ach, keby už vtedy existova−lo Dahrendorfovo Pokušenie neslobody (Intelektuáli v časochskúšok), o čo skôr a bez depresií by som bola bývala všeličo ak−ceptovala. Možno aj seba.