Stiahnuť PDF - OS

30 Slovensko ako otvorená spoločnosťLászló Szigeti: Dohady jedného Čitateľa31všetkým za etiku. Popieral, že Boh prostredníctvom zázrakov za−sahuje do histórie ľudstva, a keďže v súlade so svojím chápanímnáboženstva mohol pravdy a omyly teológie legitimovať len ľud−ský rozum, odmietal autoritu v prorockých prejavoch zjavenýchprávd. Poznajúc vylučujúci charakter štátu aj ľudskú náturu, Čita−teľ asi môže vyhlásiť, že zápas s Leviatanom, umelým netvoromľudskej povahy, prebývajúcim vonku aj vnútri nás, je našou uni−verzálnou a trvalou úlohou.Liberálny rozum je otvorený voči nezaujatej kritike a nehnevása, keď sa spochybňujú jeho predpoklady vychádzajúce z reality,a nikdy neodpovedá vyprázdnenými alebo populistickými frá−zami, ale prostredníctvom konkrétnych vecí osvetľuje závažnosťprekladaného javu a možnosti ponúkajúce riešenie. Liberálnyrozum vie, že implementovanie princípu rovnosti do fungovaniaštátu a spoločnosti nie je cieľom, ale úlohou. Univerzálnou a trva−lou úlohou; najlepšie to potvrdzuje argumentácia Thomasa Hob−besa, ktorý tvrdí, že spoločnosť udržiava v chode nevyhnutnosťkrotiť rôzne sily, a to na základe toho, že človek je človeku vlkom.Štát (aj vatikánsky a všetky centrálne náboženské inštitúty) a jehoinštitúcie sú reprezentované ľuďmi, ktorých štatút zákonodarcu,administrátora alebo sudcu ešte sám osebe nezbavuje ideologic−kých nánosov. Ani skrytého egoizmu, túžby po peniazoch a defor−movanej podoby túžby po uplatnení, machinácií v záujme seba−uplatnenia za každú cenu. Sú to také isté atavistické ľudskévlastnosti ako láska a túžba po láske a spolupatričnosti a ich naj−ušľachtilejšia – a zároveň aj najúčinnejšia – forma prejavu, ktorávychádza z potreby solidarity. Spolu vytvárajú hlbšie reality spo−ločnosti a národa, a, mimochodom, aj náboženstva. Liberálnademokracia sa môže stať základným pilierom národného a spo−ločenského charakteru len v krajine, kde pocit, že sebaobmedzo−vanie moci a individuálna umiernenosť slobodu neobmedzujú,ale zaručujú jej naplnenie, preniká nielen tvorcami a vykonáva−teľmi práva, ale aj občianskym vedomím a najhlbšími vrstvamispoločenského a súkromného života, a z týchto aktivít sa vytvorípotenciál sociálneho kapitálu štátu.Čitateľ s neskrývaným výsmechom predpokladá, že i Tocquevil−lova viera v demokraciu podnecuje značnú časť Američanov, abyzaviedli demokraciu aj v krajinách, v ktorých jej dominujúca hie−rarchia hodnôt a svetonázor tvrdo odolávajú. A šíria demokraciuaj za pomoci zbraní a za cenu ľudských obetí, ak treba. A vojnovoukultúrou, ktorá síce má svoje písané pravidlá, ale všetci vieme, žepod pláštikom týchto pravidiel panuje nielen zodpovednosťa zhostenie sa povinností, ale zúria aj nezriadené vášne od ctižia−dostivej prefíkanosti po neospravedlniteľné a nenapraviteľné kru−tosti. Temné stránky človeka už mnohokrát rozbili pomýlenú pred−stavu, že cnosť a hanba sú snúbenci. Je očividné, že tu nehovorímeo fyziologickom jave, ale o pocite hanby vyplývajúcom z našejmorálnej štruktúry, osobného založenia, resp. o ich škandalóznejnedostatočnosti. Môžeme rozjímať o dôsledkoch bezbrehej slobo−dy človeka. A na Tocquevillovu počesť Čitateľ môže rozjímať ajnad tým, aké iné – kultúrne, ekonomické a politické, vznešenej−ším pojmom civilizačné – hodnoty sa skrývajú za vojnovými ťaže−niami demokracie. Už menej môže rozjímať o tom – pretože sa tosotva dá spochybňovať –, že všetky náboženstvá hlásajú učenieo pravde, pochopení a osobnej zodpovednosti, napriek tomu sú vočiiným náboženstvám dôsledne netolerantné.Tento paradox sa živí dogmou, skostnatenou na fixnú ideu.Jej základom je Univerzum, ktoré možno uchopiť v Sang−tim,Konfuciovi, Brahmovi, Višnuovi a Šivovi, Ahura−Mazdovi, Bud−hovi, Mohamedovi a Alahovi, Jahvem aj Kristovi. Absolútna silamimo človeka, ktorá je všeobecná, čiže večná a nemenná. Deis−tický duch si uvedomuje apriórnu hodnotu života, preto je preň−ho Kristovo dieťa rovné deťom Alaha, Jahveho, Budhu a ostatnýchbožstiev.V priebehu tisícročí stálo udržiavanie týchto protikladných ná−boženských dogiem nesmierne veľa ľudských životov a obetí.Masy ľudí sa zmobilizovali a zahynuli na obranu dogmy, lebo tí,čo ich v mene svojho Boha nútili bojovať, neboli schopní dialó−gu. Locke, autor listu o náboženskej tolerancii, vycítil, že dog−ma môže prehovoriť vyberaným, dokonca aj živým jazykom, nomá len dobrého a zlého, prijímajúceho alebo vylučujúceho du−5