120 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi121ho sa ovplyvňovať chod dejín; rozmer kritického intelektuála s ne−lineárnym uvažovaním. Ktosi ho raz opísal ako „jedinú súkrom−nú osobu, ktorá má vlastnú zahraničnú politiku“ – podporovaťhodnoty otvorenej spoločnosti, avšak nie silou.Kto ho pozná osobne, vie, že má zriedkavú schopnosť rýchlodospieť k jadru problému, vyjadriť ich stručne a hutne i schopnosť„dovidieť za roh“. Neváha obhajovať menšinový názor, ak je o tompresvedčený. Rovnako však neváha prijímať spätnú väzbu.Svojmu životopiscovi Michaelovi Kaufamanovi povedal, žeby chcel byť „svedomím sveta“. V rozhovore pre National PublicRadio sa vyjadril: „Áno, povedal som to a stojím si za tým. Mys−lím si, že svet veľmi potrebuje svedomie. To nemám byť ja osob−ne, chcel by som však, aby takým svedomím sveta bola sieť mo−jich nadácií, svojou podporu občianskej spoločnosti, ktorá dokážebyť kritická voči moci.“ Nehovorila z neho iba samoľúbosť, ko−mentoval to Kaufman, ale nemožno pochybovať o tom, že máambície, a nie malé: „Rozhodne chce niečo znamenať. Raz mipovedal, že by sa rád vzdal celého svojho majetku, keby vedelnapísať také filozofické dielo, ktoré by pretrvalo tisíc rokov.“Soros pritom vie, že akademici ho vnímajú ako finančníka a fi−lantropa, nie ako teoretického mysliteľa. A to aj napriek tomu,že jeho priateľ Joseph Stiglitz, laureát Nobelovej ceny za ekono−miku, sa domnieva, že by so svojimi ideami mohol uspieť – pri„trochu zmenenom slovníku“ sa podľa neho Sorosove myšlien−ky môžu väčšmi presadiť.George Soros je nepochybne Američanom. Patrí však k týmobyvateľom Spojených štátov, ktorí nemajú iba jednu identitu,ktorí sa v angličtine niekedy píšu s pomlčkou (German−Ameri−cans, Polish−Americans, Asian−Americans). V tej druhej zložkejeho identity sa počas jeho života vystriedalo a dodnes tam exis−tuje viacero prvkov: pochádza z Maďarska, má židovský pôvod.V poslednom desaťročí sa však stále výraznejšie dostával do po−predia „európsky rozmer“ jeho identity. Je veľkým vyznávačomeurópskej myšlienky, európskych hodnôt, európskej integrácie –a Európskej únie. Naozaj, identita Euro−Američana by mu cel−kom sedela.Krehkým demokraciám strednej a východnej Európy určiteprospelo, ak sa pri hľadaní svojej cesty mohli inšpirovať a obohatiťplodmi, aké sa zrodili aj vďaka nositeľovi tejto identity. A popritom všetkom sa nenápadne priúčať aj umeniu, ktoré v citovanomrozhovore spomenul Byron Wien: „Raz sa ma pýtal, prečo cho−dím do práce každý deň, prečo nechodím iba vtedy, keď je čorobiť? George, povedal som mu, jeden z rozdielov medzi namidvoma je, že ty vieš, ktoré sú tie dni, keď tam treba chodiť.“ Napočutie to znie pekne a jednoducho: ale naozaj, ktoré sú to dni?
122 Zuzana Szatmáry: Rozjasňovanie sveta123Také nebýva?Zuzana SzatmáryRozjasňovanie svetaNiektorí ľudia sú naozaj mŕtvi. Alebo inak, žijú, ale pre nás súmŕtvi. Alebo ešte inak: stali sa buď takými slávnymi alebo saocitli v učebniciach alebo vystupujú či konajú akoby z niektorejdoby predošlej. O iných si zase nevieme predstaviť, že naozajexistujú, veď si ani nevieme predstaviť svet, v ktorom by maliexistovať. Ako povedala malá neter strojárskeho inžiniera, keďv roku 1978 uvidela čerstvý ananás „...také nebýva“.Mŕtvolné ťaháky„Dahrendorfa“ som si vytiahla na skúške na sociológii. Mala somho na ťahákoch spolu s Marxom, Engelsom, Pitirimom – Soroki−nom, Tallcottom – Parsonsom, Maxom Weberom. Klofáčom –Tlustým. Tak ako literárni a historickí dejatelia zo strednej školyboli vždy a evidentne mŕtvi, tak boli odťažití a logicky pre mňamŕtvi aj sociologickí dejatelia na ťahákoch. Kantov názor, že ovlád−nutý konflikt je prameňom pokroku, si komunisti prešili na svojmuster a Popper neexistoval vôbec, veď akoby režim mohol prijaťnázor, že žiadna spoločnosť nemôže existovať bez konfliktov.Živý profesorKeď nám v piatom ročníku zrušili odborne už dlhšie vyľudnenúkatedru sociológie na pražskej univerzite, naháňala som posled−né zápočty a skúšky kvôli prípadnému prestupu kamsi, kam maaj tak nevzali, dokonca po vzdialených obvodoch Prahy. Na akejsigerontologickej klinike som našla Jiřinu Šiklovú. Keď mi zapi−sovala do indexu, smiala sa a povedala, že je zvedavá, načo mito bude, a mala pravdu. Usmieval sa aj pacient v nemocničnomplášti a podal mi ruku „Profesor Klofáč, toho času kurič na péen−ke“. Vytreštila som oči ako teľa na nové vráta „ste živý?!“Schwarzenbergova bryndzaV decembri 1989 mi zavolal z Prahy František Janouch, aby somsa ujala dobrého priateľa a povodila ho, kam bude potrebovaťs tým, že onen priateľ, „knieža Schwarzenberg“, spolusediaciGeorga Sorosa v našej správnej rade, chce aj niečo konkrétne, čomi po príchode povie osobne. Poznala som spisovateľa EmilaKniežu a kniežatá z rozprávok, tak mi ani na um nezišlo, že „knie−ža“ od Prahy by malo byť naozajstné. Na uliciach búrili demon−štrácie. Cestou na stanicu ma pri divadle Astorka stretol otec.Upozornil, nech si dávam bacha, lebo knieža Sch. je naozajstnéa živé a že sa mám snažiť rozumieť a zdvorilo sa správať. Živéknieža, na ktoré som sa snažila nevyvaľovať oči, prednieslo avi−zovanú požiadavku „Mohli by sme niekde zakúpiť kilo bryndze?“Živý barónPo novembri 1989 som sa opäť a často vracala do Prahy: na pra−covné a politické stretnutia, na vystúpenia, prednášky, za kama−rátmi, na diskusné fóra. Na Pražskom hrade počas fajčpauzy (eštesa mohlo) sa pri mne pristavil pekný starší pánko, zdvorilo kukolna moju visačku s menom a povedal „Som Ralf Dahrendorf, rádvás stretávam“. Onemela som, vyvalila oči ako teľa na nové vrá−ta a než som stihla vytresnúť „Ste živý?,“ zachránil ma GeorgeSoros, ktorý si už zrejme na vyvalené oči a prostorekosť výcho−doeurópskych intelektuálnych teliat stihol zvyknúť a prehovorilskôr, než som stihla otvoriť aj ústa. Ach, keby už vtedy existova−lo Dahrendorfovo Pokušenie neslobody (Intelektuáli v časochskúšok), o čo skôr a bez depresií by som bola bývala všeličo ak−ceptovala. Možno aj seba.