Stiahnuť PDF - OS

120 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi121ho sa ovplyvňovať chod dejín; rozmer kritického intelektuála s ne−lineárnym uvažovaním. Ktosi ho raz opísal ako „jedinú súkrom−nú osobu, ktorá má vlastnú zahraničnú politiku“ – podporovaťhodnoty otvorenej spoločnosti, avšak nie silou.Kto ho pozná osobne, vie, že má zriedkavú schopnosť rýchlodospieť k jadru problému, vyjadriť ich stručne a hutne i schopnosť„dovidieť za roh“. Neváha obhajovať menšinový názor, ak je o tompresvedčený. Rovnako však neváha prijímať spätnú väzbu.Svojmu životopiscovi Michaelovi Kaufamanovi povedal, žeby chcel byť „svedomím sveta“. V rozhovore pre National PublicRadio sa vyjadril: „Áno, povedal som to a stojím si za tým. Mys−lím si, že svet veľmi potrebuje svedomie. To nemám byť ja osob−ne, chcel by som však, aby takým svedomím sveta bola sieť mo−jich nadácií, svojou podporu občianskej spoločnosti, ktorá dokážebyť kritická voči moci.“ Nehovorila z neho iba samoľúbosť, ko−mentoval to Kaufman, ale nemožno pochybovať o tom, že máambície, a nie malé: „Rozhodne chce niečo znamenať. Raz mipovedal, že by sa rád vzdal celého svojho majetku, keby vedelnapísať také filozofické dielo, ktoré by pretrvalo tisíc rokov.“Soros pritom vie, že akademici ho vnímajú ako finančníka a fi−lantropa, nie ako teoretického mysliteľa. A to aj napriek tomu,že jeho priateľ Joseph Stiglitz, laureát Nobelovej ceny za ekono−miku, sa domnieva, že by so svojimi ideami mohol uspieť – pri„trochu zmenenom slovníku“ sa podľa neho Sorosove myšlien−ky môžu väčšmi presadiť.George Soros je nepochybne Američanom. Patrí však k týmobyvateľom Spojených štátov, ktorí nemajú iba jednu identitu,ktorí sa v angličtine niekedy píšu s pomlčkou (German−Ameri−cans, Polish−Americans, Asian−Americans). V tej druhej zložkejeho identity sa počas jeho života vystriedalo a dodnes tam exis−tuje viacero prvkov: pochádza z Maďarska, má židovský pôvod.V poslednom desaťročí sa však stále výraznejšie dostával do po−predia „európsky rozmer“ jeho identity. Je veľkým vyznávačomeurópskej myšlienky, európskych hodnôt, európskej integrácie –a Európskej únie. Naozaj, identita Euro−Američana by mu cel−kom sedela.Krehkým demokraciám strednej a východnej Európy určiteprospelo, ak sa pri hľadaní svojej cesty mohli inšpirovať a obohatiťplodmi, aké sa zrodili aj vďaka nositeľovi tejto identity. A popritom všetkom sa nenápadne priúčať aj umeniu, ktoré v citovanomrozhovore spomenul Byron Wien: „Raz sa ma pýtal, prečo cho−dím do práce každý deň, prečo nechodím iba vtedy, keď je čorobiť? George, povedal som mu, jeden z rozdielov medzi namidvoma je, že ty vieš, ktoré sú tie dni, keď tam treba chodiť.“ Napočutie to znie pekne a jednoducho: ale naozaj, ktoré sú to dni?