Stiahnuť PDF - OS

10 Rudolf Chmel: Zatvorené Slovensko?111Rudolf ChmelZatvorené Slovensko?Pozerám nedávno neskorovečerné televízne rozhovory a čudujemsa nielen zostave, ale i výrokom diskutérov, z ktorých som si za−pamätal jeden: však vieme dobre, odkiaľ sú tie občianske zdru−ženia a nadácie platené, a druhý: bolo by sa treba mnohým tým(tušíme, ktorým) pozrieť na rodokmeň.Zostaňme pri tom druhom, lebo ten nebojuje so zahraničnýmimperializmom podozrivého pôvodu, ktorý tu rozvracia našubohabojnú podtatranskú krajinku, ale s domácimi „nepriateľmi“národa v jeho ešte bohumilšej do seba zahľadenej podobe,s priateľmi otvorenej spoločnosti. My, tí praví sme predsa priate−lia spoločnosti zatvorenej, ktorá cudzie nechce a svoje si nedá.Tej, o ktorej sníval na začiatku prvého slovenského štátu Ladi−slav Hanus, ktorá sa „stopí do vrúcneho národného telesa“ a toho,kto má s tým problém, treba „postaviť pred voľbu a vyvrhnúť zosvojho organizmu“, čo potom iný intelektuál na začiatku druhé−ho samostatného štátu v službách vládneho hnutia sformulovaldo podoby, ktorá hraničila rovno s vyhnaním tých nenárodných.Svojho času, roku 1942, na potvrdenie slov onoho televíznehodiskutéra vyšlo aj lexikálne dielo pod názvom Slovenská krv,možno by v ňom našiel inšpiráciu pre jeho reedíciu (môžem po−skytnúť vlastný exemplár, kúpený v časoch inej totality za 48československých korún, čo, uznáte, za 508 strán slovenskej krvinebolo ani vtedy veľa).Tradícia Slovenska zatvoreného, zahľa−deného do seba, pravdaže, je dlhšia ako dva slovenské štáty, kto−ré sa vo svojich začiatkoch z nej napájali, aj keď sa v našich de−jinách isto nájde veľa odkazov na to, keď sme sa svetu, Európepredovšetkým, už dávno pred konštituovaním emancipačnéhonacionalizmu, otvárali, keď sme jej i niečo ponúkali a dávali.Bolo však aj inak, lebo, ako píše znalec témy Karl Deutsch,„národ je skupina ľudí, ktorých zjednocuje spoločný omyl o ichpôvodne a spoločná averzia voči susedom“, ktorí zrejme majú,aby zostali pri televíznom slovníku, iný rodokmeň. To druhé vidnododnes, to prvé sa oživuje cyklicky, raz vo vážnejšej, inokedyrovno v karikatúrnej podobe. Keď sme pri tom prvom, aj v týchproduktívnych črtách nacionalizmu v romantizme boli zreteľnéznaky averzie voči susedom, maďarským primárne, poľským čias−točne (u Štúra), českým (od ktorých sme sa vlastne odtrhli naj−dôslednejšie) asi najmenej – aj vtedy, aj po roku 1993.Mladý, radikálny Alexander Matuška vo svojej juvenílnej „do−mácej práci k štátnej skúške z českoslovenčiny“ na Filozofickejfakulte Karlovej univerzity, nazvanej Ideológia J. M. Hurbanaa jej vzťahy k slovenskej súčasnosti, Hurbanovu ideológiu pria−mo synonimizuje so slovenskou ideológiou par excellence, chá−pe ju ako slovenskú ideológiu vôbec, lebo „na čokoľvek položilHurban ruku, všade vytvoril postoje, ktoré sú charakteristicképre Slovákov ako Slovákov, pre Slovensko ako kultúrny typ“.Pridáva však, kedysi v tom roku 1934, že Hurban „je hlavnoupríčinou skocúrkovenia slovenského života. Po veľkom rozbehuštúrovskom: Hurban je najpilnejším delníkom na stavbe čínske−ho múru okolo Slovenska“, čím, hádam, myslel Matuška aj napremenu z radikálneho, mladého na starého, konzervatívnehoideológa, čo aj dovtedy (pri Kollárovi najmä, ale prihodilo sa toaj nestarému Štúrovi), ale aj potom, ba dodnes sa „podarilo“ via−cerým, isto nielen slovenským národným ideológom, keď sa usi−lovali držať krok s dobou, ktorá už išla na ich staré kolená na iné,vyššie obrátky. Ich menoslov by bol dlhý i smutný, ale aj po−učný, nie však hodný odsúdenia, skôr vysvetlenia.Tradícia zatvorenej spoločnosti bola u nás vždy dominantnej−šia najmä preto, že sme svoj vývoj absolvovali s pocitom ohro−zenosti, predovšetkým národnej, menej sociálnej. Tá nás výraz−ne určovala od 19. storočia do rozpadu monarchie, ale vlastne aj