12.07.2015 Views

Stiahnuť PDF - OS

Stiahnuť PDF - OS

Stiahnuť PDF - OS

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

110 Slovensko ako otvorená spoločnosťMartin Bútora: Čítanie v Sorosovi111kusov o vlastnú teóriu však hovorí, že svet ekonomiky takto ideál−ne nefunguje: znalosti o faktoch sú nedokonalé, ľudia sa častopridržiavajú mylných ideí, nepostupujú iba racionálne.George Soros ďalej, napríklad v rozhovore s Bill Moyersomv októbri 2008 pre známu neziskovú televíznu sieť Public Broad−casting System tvrdí, že tak marxizmus, ako aj „trhový fundamen−talizmus“ sú „falošnými ideológiami“. Komunizmus zrušil trha zaviedol kolektívnu kontrolu nad všetkými ekonomickými ak−tivitami. Trhový fundamentalizmus sa podľa neho pokúša rozpus−tiť kolektívne rozhodovanie a zaviesť autoritatívnu moc trhovýchhodnôt nad všetkými politickými a spoločenskými hodnotami.Vychádza z presvedčenia, že spoločnému záujmu najviac poslú−ži, ak ľudia budú sledovať svoj vlastný záujem. Trhy sú podľaneho trvalo schopné sebakorekcie a smerujú k rovnováhe zabez−pečujúcej optimálne rozdelenie zdrojov. Podľa Sorosa nemajúpravdu ani marxisti, ani „trhoví fundamentalisti“. Trhy síce majúschopnosť prispôsobovať sa a môžu byť veľmi pružné – v tomto„neviditeľná ruka trhu“ funguje. Majú však tiež sklon sa mýliť.Jediným prístupom, ktorý netrpí touto vadou, je poznanie, ževšetko ľudské myslenie, všetky idey, všetky ľudské konštruktysú omylné. To, že vládne regulácie majú svoje slabé stránky a súnedokonalé, že regulátori sa dopúšťajú chýb, ešte neznamená, žetrhy fungujú dokonale.Sorosovou prednosťou pri uvažovaní o trhoch a reguláciáchje, že nie je iba obyčajný investičný a finančný stratég. Poznánielen trhy a svet financií, ale počas svojho života dokázal pre−niknúť aj do toho, ako funguje širší svet, širšie okolie ekonomic−kého systému.Súčasný stav podľa neho komplikuje okolnosť, že sa vlastnesúbežne zbehli tri trendy: globalizácia, expanzia úverov a dere−gulácia. Globalizácia umožnila, aby sa finančný kapitál voľnepohyboval, pričom bolo ťažké regulovať či zdaňovať ho v jednot−livých štátoch. Spojené štáty sa stali najväčším svetovým dlžní−kom, zahraničné vlády ako Čína nakupovali štátom kryté dlho−pisy. USA viac konzumovali než produkovali, Čína a ďalší aktériviac produkovali než konzumovali. George Soros hovorí: „USAakumulovali vonkajšiu zadĺženosť, Čína a ďalší akumulovali de−vízové rezervy.“ A úvery boli po dlhý čas veľmi lacné.Pri krízach, hovorí George Soros, sme svedkami toho, že kaž−dá „bublina“ obsahuje určitý prvok reality a určitý prvok fantá−zie alebo dezinterpretácie. Realitou bol napríklad nepretržitý rastúverov, expanzia úverov. Falošnou predstavou bola viera, že trhymajú sklon k rovnováhe a samy od seba napravia všetky excesy.Iný príklad bol vzostup internetu na prelome tisícročí, čo bolreálny jav. Bol však chybne pochopený, internet sa vďaka inter−netovej bubline rozvíjal rýchlejšie a v skutočnosti v ňom nebolataká možnosť profitu, akú mu prisúdil trh. George Soros všakvidí začiatky preceňovania trhu ešte v politike kľúčových konzer−vatívcov, akými boli prezident Ronald Reagan a Margaret Tha−cherová: práve počas ich éry sa upevnilo dominantné presvedče−nie o „magickej sile trhu“ a jeho schopnosti vykompenzovaťnedostatky .To sa však podľa Sorosa nedeje, trhy samotné takútoschopnosť nemajú. Regulácia neexistovala aj preto, lebo pano−vala viera, že banky si s eventuálnymi problémami poradia, keď−že majú vypracované techniky na zmierňovanie rizík. Nebolo totak: dokonca ani centrálne banky nemali dostatočné a úplné zna−losti o všetkých nových technikách na znižovanie rizík.George Soros pritom pripomína, že aj jeho vlastná interpretá−cia krízy môže nanajvýš „lepšie vysvetľovať to, čo sa stalo, nežpredvídať to, čo sa stane.“ Neurčitosť sa podľa neho jednoduchonedá kvantifikovať, a teda aj rôznym „bublinám“ sa v podstatenedá zabrániť – ide iba o to, aby boli udržiavané v prijateľnýchhraniciach. „Dokonalosť je nedosiahnuteľná,” opakuje. Nevolávšak po revolúcii ani po odstránení voľného trhu, iba po tom, že„treba pracovať na náprave nedostatkov existujúcich systémov“.Pripomína, že aj vládne regulácie majú svoje slabé stránky: regu−látori sú byrokrati, navyše sú vystavení politickým vplyvom a mô−žu podliehať lobingu a korupcii – nebolo by teda správne prejsťdo druhého extrému nadmernej regulácie.Pokiaľ ide o súčasné Spojené štáty, tie podľa neho potrebujúvládu, ktorá by verila v oboje: v schopnosť trhu i v schopnosť štátuzasahovať tak, aby trhy mohli fungovať čo najlepšie. Receptom,ako vraví, teda nie je „viac regulácie“, ale „lepšia regulácia“.V minulosti Spojené štáty i globálne spoločenstvo prešli via−cerými krízami, tie sa však nakoniec po určitej intervencii poda−rilo zvládnuť (napríklad zlúčením zlyhávajúcich inštitúcií, eko−

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!